Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Aká asociácia vám ako historikovi napadne pri mene Michail Gorbačov?

Michail Gorbačov, to boli akoby dve osobnosti. Na jednej strane legenda, človek s&nbsp;veľkou gloriolou, hviezda. Dokonca by sme ho mohli popularitou prirovnať k&nbsp;hviezdam populárnej hudby. Bol druhým Michaelom Jacksonom, ale iba na Západe. V&nbsp;Sovietskom zväze to bolo úplne naopak, hlavne v&nbsp;90. rokoch minulého storočia. Niektorí domáci ho nenávideli, vinili ho z&nbsp;rozpadu najväčšieho impéria na svete – Sovietskeho zväzu. Vinili ho z&nbsp;rozvrátenia spoločnosti, ekonomického marazmu. Ako historik ho obdivujem, že sa vôbec odhodlal na reformy, hoci vedel, že bude mať nepriateľov, napríklad konzervatívcov. Podľa mňa je to tragická postava dejín, pretože reformovať Sovietsky zväz sa mu nepodarilo. Určite nechcel docieliť jeho rozpad, naopak, chcel, aby sa krajina rozvíjala, napredovala, menila k&nbsp;lepšiemu. Uvedomoval si, že zmeny sú nutné, neodhadol však dosah svojich reforiem. Gorbačov sa snažil udržať Sovietsky zväz, hoci v&nbsp;miernejšej forme, a&nbsp;to bola romantická predstava.

Ruský prezident Vladimir Putin sa na jeho pohrebe nezúčastnil a&nbsp;odoprel mu pri poslednej rozlúčke niektoré pocty. Na druhej strane na rozdiel od Borisa Jeľcina mu zvýšil jeho biedny dôchodok, pridelil mu mercedes a&nbsp;rezidenciu. Stále ešte trvá nevraživosť Rusov ku Gorbačovovi?

Gorbačov výrazne pohol sovietskymi dejinami, určitý čas bol najvyšším predstaviteľom strany. Ovplyvnil budúcnosť celého východného bloku a&nbsp;vzťahy medzi východnou a&nbsp;západnou časťou sveta. Na druhej strane, od udalosti uplynulo už tridsať rokov, mladá ruská generácia už pomaly, ale isto nevie, kto vlastne Gorbačov bol. Niekoľkokrát sa pokúšal vrátiť do politiky, ale neúspešne. Rusi ho skrátka nemali radi. Preto „iba“ písal pamäti, prednášal v&nbsp;západných krajinách, pôsobil dokonca v&nbsp;reklame na rôzne produkty, takto si privyrábal. Žil zo svojej niekdajšej slávy na Západe. Postupne však upadal do zabudnutia. Gorbačov do poslednej chvíle kritizoval Putinovo vládnutie, to, že marí reformy, ktoré on uviedol do života, takže neúčasť na poslednej rozlúčke ani nie je prekvapivá. Hoci Putin Gorbačovovi ekonomicky pomohol, neznamená to, že musel súhlasiť so všetkými jeho politickými krokmi. Obaja boli síce zajedno, že Sovietsky zväz je neobnoviteľný, ale na druhej strane, Putin sa stále snaží vybudovať impérium, ktoré bude mať výrazný vplyv vo svete.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Závisí to od ekonomickej sily Ruska, takže pochybujem.

Gorbačov sa pre chorobu nestihol verejne vyjadriť k&nbsp;ruskému útoku na Ukrajinu.

Nemyslím si, že s&nbsp;tým súhlasil. Do poslednej chvíle kritizoval spôsob Putinovho vládnutia, takže iste mal podobný názor aj na napadnutie Ukrajiny. Myslím si, že na samom konci života sa dočkal ešte aj takejto, pre neho veľmi ťažkej rany.

Paradoxne však pred ôsmimi rokmi súhlasil s&nbsp;anexiou Krymu.

Z&nbsp;ruského pohľadu je to logické. Krym bol pričlenený k&nbsp;Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike v&nbsp;50.&nbsp;rokoch za éry sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Bolo to administratívne rozhodnutie. Skoro každý Rus dodnes považuje Krym za svoj.

Spomínali ste sovietsky ekonomický marazmus. Niet sa čo čudovať, že Rusi boli nahnevaní na Gorbačova, veď obchody boli prázdne...

Prázdne regály zdedil, tak ako celú zdevastovanú krajinu. Sovietsky zväz mal v&nbsp;80. rokoch minulého storočia problémy v&nbsp;každej oblasti. Čo sa týka potravín a&nbsp;spotrebného tovaru, ľudia všade a&nbsp;na všetko stáli v&nbsp;rade. Gorbačov sa to len pokúsil napraviť, ale nepodarilo sa mu to. Životná úroveň preto naďalej klesala aj za jeho éry, bolo to čoraz horšie a&nbsp;horšie. Štát by bol skolaboval tak či tak, ale jeho reformy to urýchlili, hoci on do toho išiel s&nbsp;dobrým úmyslom. Myslím si, že nedocenil problémy, ktoré boli celé desaťročia zmrazené. Keď prišla dávka uvoľnenia, vybuchlo to. Mám na mysli napríklad nacionalistické hnutia, hlavne v&nbsp;Pobaltí, či islamský fundamentalizmus v&nbsp;štátoch Strednej Ázie, alebo konflikt medzi Arménskom a&nbsp;Azerbajdžanom. A&nbsp;potom prišla ďalšia nepredvídaná rana –&nbsp;výbuch v&nbsp;Černobyli. Na dôvažok Sovieti stále bojovali v&nbsp;Afganistane, čo ekonomicky vyčerpanú krajinu ešte viac unavovalo. Treba mať na zreteli aj ekonomicky náročné preteky v&nbsp;zbrojení. Boli iba krok od kolapsu. Na konci vlády nevedel, kam skôr skočiť, čo skôr hasiť, toľko bolo v&nbsp;krajine problémov.

Niektorí odborníci ho preto hodnotia ako rojka.

Nemyslím si, že bol rojko. Bol presvedčený, že sa to dá reformovať a&nbsp;zachrániť. Mal víziu. Ale v&nbsp;danej chvíli bola nerealizovateľná.

Zaujímavá bola Gorbačovova snaha zbaviť Sovietsky zväz nadmerného alkoholizmu.

On sám bol v konzumácii alkoholu striedmy, napríklad na rozdiel od svojho predchodcu Leonida Iľjiča Brežneva, ktorý mal rád poľovačky, rýchle autá, ženy a alkohol. Krajina bola zdevastovaná nielen ekonomicky, ale aj spoločensky. Skracovala sa dĺžka ľudského života, stúpala detská úmrtnosť, počet rozvodov a samovrážd. Obrovské problémy v krajine sa premietali do života rodín, jednotlivcov, ľudia boli nešťastní, preto veľa pili. Gorbačov však proti tomu bojoval prvoplánovo, napríklad alkohol zdražel, ľudia, ktorí boli na verejnosti opití či konzumovali alkohol, boli postihovaní. Ale to neriešilo podstatu problému.

Gorbačov pochádzal z&nbsp;veľmi chudobných podmienok, narodil sa na slame, jeho strýkovia boli obeťou hladomoru. Do akej miery to ovplyvnilo jeho politické zmýšľanie?

Detstvo, mladosť a&nbsp;jeho kariéra neboli v&nbsp;sovietskej spoločnosti ničím výnimočné. Jeho generácia sa narodila do chudoby, stalinovského obdobia, veľkého teroru a&nbsp;hladomoru, potom prišla druhá svetová vojna, ktorá krajinu zdevastovala. Jeho generační druhovia mali podobný osud. Odlišoval sa iba tým, že keď nastúpil do najvyššej straníckej funkcie, mal na rozdiel od svojich predchodcov akademické vzdelanie. Pred ním mal akademické vzdelanie iba Vladimir Iľjič Lenin, Josif Vissarionovič Stalin čiastočne, keďže po niekoľkých rokoch ho vylúčili zo seminára. Chruščov či Brežnev boli jednoduchí ľudia.

Výnimočné však určite bolo jeho manželstvo. Raisa stála verne po jeho boku, na povrch sa nedostali žiadne romániky.

Gorbačov si veľmi starostlivo budoval imidž, hlavne na Západe, takže nevera neprichádzala do úvahy. Raisa bola jeho celoživotná láska, opora nielen v&nbsp;osobnom, ale aj v&nbsp;politickom živote. Práve vďaka nej mal kontakty so sovietskymi sociológmi. Pomohla mu preniknúť do sovietskej intelektuálnej a&nbsp;vedeckej sféry. Malo to vplyv na jeho politiku perestrojky a&nbsp;glasnosti. Jej smrť ho zasiahla a&nbsp;veľmi trpel. Dopĺňali sa a&nbsp;boli na rovnakej intelektuálnej úrovni. Raisa nebola typ ženy, ktorá by ho doma čakala s&nbsp;večerou. Výrazným spôsobom sa podieľala na jeho politickom formovaní a&nbsp;jeho politických krokoch.

Celý svet sledoval, ako sa v&nbsp;roku 1986 stretol s&nbsp;Ronaldom Reaganom na samite v&nbsp;Reykjavíku či rok predtým v&nbsp;Ženeve. Aj vtedy ho sprevádzala Raisa.

Obidvaja prezidenti sa najprv vzájomne oťukávali. Američania boli prekvapení, pretože na rokovania prišiel niekto úplne iný, než boli jeho predchodcovia. Bol mladý, mal síce 54 rokov, ale ostatní boli v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ním senilní 70-roční dedkovia. Jeho predchodcovia by len zbrojili, pretože žili vo svojej bubline a&nbsp;mali pocit ohrozenia. Američania a&nbsp;celý západný svet Gorbačova vyhodnotili ako seriózneho partnera, s&nbsp;ktorým sa bude dať dohodnúť. Verili, že práve on rozhodne o&nbsp;stiahnutí vojsk z&nbsp;Afganistanu, že vďaka nemu sa uvoľní východ Európy.

Lenže Gorbačov potom sám kritizoval rozpínavosť NATO (Organizáciu Severoatlantickej zmluvy).

Samozrejme, keďže z&nbsp;jeho pohľadu boli porušené akési nepísané dohody. Teda že Sovieti sa stiahnu z&nbsp;východnej Európy a&nbsp;NATO sa nebude rozširovať o&nbsp;niekdajšie krajiny východného bloku. Či sa to niekomu páči, alebo nie, aj rozširovanie NATO smerom na východ je jedným z&nbsp;faktorov toho, čo sa dnes deje na Ukrajine.

Gorbačovovo konanie pripomína snahy nášho politika Alexandra Dubčeka.

Keď bol Gorbačov v&nbsp;roku 1987 u&nbsp;nás návšteve, pýtali sa ho, aký je rozdiel medzi ním a&nbsp;Dubčekom. Povedal, že jediný rozdiel je devätnásť rokov.

Ako historik ste napísali niekoľko kníh o&nbsp;Gustávovi Husákovi. Aký vzťah mal niekdajší československý prezident s&nbsp;Gorbačovom?

Bol to zaujímavý vzťah. Husák bol všeobecne veľmi opatrný, preto vyčkával, ako dopadnú Gorbačovove reformy. Celé naše stranícke vedenie nebolo nadšené z&nbsp;toho, čo sa deje v&nbsp;Sovietskom zväze, pretože to pripomínalo rok 1968. Ku cti však Husákovi slúži, že pri osobných stretnutiach Gorbačovovi nadhodil odchod sovietskych vojsk z&nbsp;nášho územia. Gorbačov však nereagoval. Svedčí to o&nbsp;tom, že hoci Gorbačova zvolili, nemohol hneď reformovať, najprv si musel vybudovať silnú pozíciu. Lavíroval tak ako Dubček medzi konzervatívcami a&nbsp;reformátormi. Gorbačov si Husáka vážil a&nbsp;pokladal ho za najinteligentnejšieho človeka medzi ostatnými pohlavármi vo východnej Európe. Povedal, že Husák ich intelektom niekoľkonásobne prevyšuje. Vážil si ho, ale neboli priatelia. Okrem toho Husák bol už vo vyššom seniorskom veku, nemal reálne kapacity na formovanie československej politiky, bol iba reprezentatívna postava.

Ktorú Gorbačovovu reformu si ako historik najviac vážite?

Glasnosť a&nbsp;zrušenie cenzúry. Na celoživotného komunistu to bol odvážny krok.

<p>Svetoznámy sovietsky komunistický politik sa narodil 2.&nbsp;marca 1931 do roľníckej rodiny v&nbsp;dedine Privoľnoje na juhu Ruska. Až do posledných dní si zachoval zvláštny prízvuk tohto kraja. Do komunistickej strany vstúpil v&nbsp;roku 1952, keď mal 21&nbsp;rokov. Študoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve, kde stretol budúci manželku Raisu Maximovnu Titarenkovú. V&nbsp;roku 1953 sa s&nbsp;ňou oženil a&nbsp;po promócii sa vrátil do oblasti južného Ruska. V&nbsp;roku 1966 diaľkovo študoval na poľnohospodárskom inštitúte. Jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať. Už v&nbsp;roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a&nbsp;v&nbsp;nasledujúcom roku sa stal členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V&nbsp;roku 1974 sa stal poslancom Najvyššieho sovietu ZSSR a&nbsp;predsedom Komisie pre záležitosti mládeže. V&nbsp;roku 1980 ho zvolili za člena Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR. Po smrti Konstantina Ustanoviča Černenka bol Gorbačov 11.&nbsp;marca 1985 ako 54-ročný zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ a&nbsp;stal sa tak najmocnejším mužom v&nbsp;štáte. Ako hlava štátu sa pokúšal reformovať krajinu, tieto zmeny boli charakterizované heslami glasnosť (zrušenie cenzúry), perestrojka (prestavba) a&nbsp;uskorenie (zrýchlenie ekonomického vývoja). V&nbsp;medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil zlepšiť vzťahy so Západom. Vo februári 1988 ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z&nbsp;Afganistanu. Odhaduje sa, že počas okupácie Afganistanu sovietskymi vojskami v&nbsp;rokoch 1979 až 1989 zahynulo až 15-tisíc občanov ZSSR. V&nbsp;roku 1988 Gorbačov oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny a&nbsp;umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich záležitostiach, čo viedlo ku kolapsu komunistického režimu v&nbsp;týchto krajinách. Tieto zmeny umožnili ukončenie studenej vojny, za čo Gorbačov v&nbsp;roku 1990 dostal Nobelovu cenu za mier. Žil v&nbsp;Moskve, zomrel 30.&nbsp;augusta 2022 vo veku 91&nbsp;rokov. Posledné roky života väčšinou preležal na nemocničnom lôžku, keďže mal choré srdce, ťažkú cukrovku a&nbsp;problém s nohami aj chrbtom. Americký týždenník Time Gorbačova zaradil medzi stovku najvplyvnejších osobností 20.&nbsp;storočia. Zdroj: Wikipedia</p>