Podarí sa to podľa vás Putinovi?

Závisí to od ekonomickej sily Ruska, takže pochybujem.

Gorbačov sa pre chorobu nestihol verejne vyjadriť k ruskému útoku na Ukrajinu.

Nemyslím si, že s tým súhlasil. Do poslednej chvíle kritizoval spôsob Putinovho vládnutia, takže iste mal podobný názor aj na napadnutie Ukrajiny. Myslím si, že na samom konci života sa dočkal ešte aj takejto, pre neho veľmi ťažkej rany.

Paradoxne však pred ôsmimi rokmi súhlasil s anexiou Krymu.

Z ruského pohľadu je to logické. Krym bol pričlenený k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike v 50. rokoch za éry sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Bolo to administratívne rozhodnutie. Skoro každý Rus dodnes považuje Krym za svoj.

Spomínali ste sovietsky ekonomický marazmus. Niet sa čo čudovať, že Rusi boli nahnevaní na Gorbačova, veď obchody boli prázdne...

Prázdne regály zdedil, tak ako celú zdevastovanú krajinu. Sovietsky zväz mal v 80. rokoch minulého storočia problémy v každej oblasti. Čo sa týka potravín a spotrebného tovaru, ľudia všade a na všetko stáli v rade. Gorbačov sa to len pokúsil napraviť, ale nepodarilo sa mu to. Životná úroveň preto naďalej klesala aj za jeho éry, bolo to čoraz horšie a horšie. Štát by bol skolaboval tak či tak, ale jeho reformy to urýchlili, hoci on do toho išiel s dobrým úmyslom. Myslím si, že nedocenil problémy, ktoré boli celé desaťročia zmrazené. Keď prišla dávka uvoľnenia, vybuchlo to. Mám na mysli napríklad nacionalistické hnutia, hlavne v Pobaltí, či islamský fundamentalizmus v štátoch Strednej Ázie, alebo konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom. A potom prišla ďalšia nepredvídaná rana – výbuch v Černobyli. Na dôvažok Sovieti stále bojovali v Afganistane, čo ekonomicky vyčerpanú krajinu ešte viac unavovalo. Treba mať na zreteli aj ekonomicky náročné preteky v zbrojení. Boli iba krok od kolapsu. Na konci vlády nevedel, kam skôr skočiť, čo skôr hasiť, toľko bolo v krajine problémov.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane