Marcela Fuknová

Pracujem v&nbsp;Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v&nbsp;Košiciach na oddelení rádiodiagnostiky a&nbsp;zobrazovacích metód, je to jedno z&nbsp;dvoch pracovísk, ktoré v&nbsp;nemocnici máme. Zároveň som asistent na lekárskej fakulte a&nbsp;učím medikov rádiológiu. Už od čias štúdia na vysokej škole som jeden z&nbsp;administrátorov stránky Lovci šarlatánov. Snažíme sa na nej vyvracať medicínske nezmysly, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach. Robíme to bezplatne, hoci presvedčenie šíriteľov hoaxov je iné.

Na tejto stránke ste v&nbsp;posledných dňoch uverejnili aj niekoľko snímok pľúc pacientov s&nbsp;covidom, aby ste ukázali, čo toto ochorenie dokáže spôsobiť. Koľko pacientov s&nbsp;Covidom-19 denne vyšetrujete? Zvyšuje sa ich počet?

Je ich, bohužiaľ, viac než na jar a&nbsp;určite viac, než ich bolo v&nbsp;lete. V&nbsp;lete sa taký pacient vyskytol raz, možno dvakrát za týždeň. Teraz nám ich privážajú niekoľko každý deň. A&nbsp;to nevyšetrujeme všetkých pacientov s&nbsp;covidom, ale len tých, ktorých nám posielajú kolegovia z&nbsp;infekčnej kliniky a&nbsp;z&nbsp;oddelenia anestéziológie a&nbsp;intenzívnej medicíny, keď určia, že je potrebné zobrazovacie vyšetrenie.

Aké zobrazovacie vyšetrenia ľudia s&nbsp;Covidom-19 potrebujú?

Štandardným vyšetrením týchto pacientov je CT pľúc. Robí sa aj RTG hrudníka, no to je oveľa menej citlivé vyšetrenie a&nbsp;nemusí zachytiť všetky zmeny. Covid-19 je respiračné ochorenie, štandard je teda rovnaký, ako je bežné v&nbsp;pľúcnej diagnostike. Keďže v&nbsp;rámci nášho areálu máme jeden CT prístroj, musíme si pacientov s&nbsp;covidom zaradiť do pracovného režimu tak, aby sa po nich CT dalo vydezinfikovať. Vyšetrujeme ich zvyčajne skoro ráno. CT vyšetrenie však nie je nutné v&nbsp;prípade všetkých pacientov. Ak majú miernejší priebeh, zvyčajne sa nerobí, pretože je pri ňom pomerne vysoká radiačná záťaž, napríklad oproti RTG pľúc.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

A&nbsp;čo pacienti, ktorí potrebujú napríklad sono brucha a&nbsp;existuje podozrenie, že majú Covid-19?

Čoraz častejšie vyšetrujeme aj pacientov, ktorí nie sú hospitalizovaní na infekčnej klinike ani na ARO. Sú to pacienti, ktorí do nemocnice prišli pôvodne s&nbsp;iným problémom. Napríklad s&nbsp;chirurgickým problémom, s&nbsp;akútnym gynekologickým problémom či s&nbsp;poranením, pretože naša nemocnica je zároveň traumacentrom. Potrebujú zobrazovacie vyšetrenie, no zároveň máme podozrenie, že majú Covid-19.

Aj takýchto pacientov posielajú k&nbsp;vám na pracovisko?

Nie, našťastie sme na to pripravení a&nbsp;manažment a&nbsp;triáž (triedenie, pozn. red.) týchto pacientov sú výborne vyriešené. Pre pacientov, ktorí majú horúčku alebo iné príznaky Covidu-19, je vyčlenený špeciálny priestor – akási univerzálna ambulancia. Všetci lekári, ktorých taký pacient potrebuje, tam chodia za ním, aby sa nepohyboval zbytočne po nemocnici a&nbsp;nekontaminoval priestory. Je tam pojazdný röntgen a&nbsp;ultrazvuk, tam chodíme týchto ľudí vyšetrovať aj my. Aj človek s&nbsp;covidom môže dostať cievnu mozgovú príhodu alebo sa mu môže zapáliť slepé črevo. Takýto pacient teda nejde do bežnej odbornej ambulancie, kam chodia aj iní pacienti.

V&nbsp;akom veku sú vaši pacienti s&nbsp;Covidom-19 a&nbsp;v&nbsp;akom sú zdravotnom stave? Predpokladám, že sa stretávate aj s&nbsp;ťažkými prípadmi.

Áno, sú to najmä pacienti, ktorých nám posielajú na vyšetrenie z&nbsp;OAIM. Sú medzi nimi práve tí, ktorí sú pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Niektorí sú vo vyššom veku, ale vyskytujú sa aj pacienti, ktorí nemajú ešte ani 60 rokov. Najmladší pacient s&nbsp;covidom na pľúcnej ventilácii, ktorý momentálne leží u&nbsp;nás na OAIM a&nbsp;bojuje o&nbsp;život, má len 38 rokov. Medzi pacientmi sú obéznejší, ale aj takí, ktorí obézni nie sú a&nbsp;doteraz sa neliečili na žiadne chronické ochorenie. Ani to, že má niekto 80 rokov, však neznamená, že to bol pred covidom chorý človek odkázaný na pomoc. Mnoho osemdesiatnikov je úplne sebestačných a&nbsp;vedú normálny život. Nie je dôvod tváriť sa, že keď takíto ľudia ochorejú a&nbsp;zomrú, je to menšia strata, než keď zomrie štyridsiatnik.

Ľudia vo vyššom veku majú také isté právo žiť a&nbsp;fungovať, pokiaľ sú toho schopní. Ľudia s&nbsp;chronickými ochoreniami môžu so správnou liečbou žiť dlhé roky. Vďaka dobrej diagnostike tieto ochorenia dokážeme odhaliť už vo veľmi skorom štádiu, často už u&nbsp;mladých ľudí, a&nbsp;sme schopní ich liečiť. Vôbec nerozumiem argumentu, že koronavírus netreba riešiť, lebo naň aj tak zomierajú len starí, obézni a&nbsp;chorí. Je to proti základným princípom lekárskej etiky a&nbsp;proti ľudskosti. A&nbsp;okrem toho to vôbec nie je pravda. Spomínam si na pacienta, ktorý nemal ani 60 rokov, neužíval žiadne lieky, bol v&nbsp;dobrej kondícii a&nbsp;mal taký rozsiahly nález na pľúcach, že krátko po vyšetrení ho museli pripojiť na pľúcnu ventiláciu.

Ako vyzerajú pľúca pacientov postihnutých Covidom-19?

Pľúca sú naplnené vzduchom, sú ako jemná špongia a vzduch je rovnomerne rozložený v pľúcnych mechúrikoch. Pomedzi ne sú vetvičky ciev a priedušiek. Obraz zdravých pľúc je tmavý. Vzduch sa totiž na röntgene aj na rezoch z CT zobrazuje ako tmavý, pretože má nízku hustotu. Ak sa v tom vzduchu objaví niečo, čo je tuhé, teda ak sa mechúriky vyplnia tekutinou alebo je tam zhluk tkaniva, na pľúcach je to veľmi dobre viditeľné, lebo biele miesta obkolesuje tmavý vzduch. Odborne sa to volá negatívny kontrast. Podľa toho, do akej miery sa mení normálny homogénny tmavý vzhľad pľúc, ako rádiológovia vieme posúdiť, o aký nález zrejme ide. Inak vyzerá nádor, inak zápal pľúc. Covid-19 má obraz, ktorý je podobný obrazu iných vírusových zápalov pľúc, nie je špecifický. Sú tam však isté znaky, ktoré poukazujú na Covid-19. V prípade covidu sa v čiernom pozadí pľúc vyskytujú svetlé biele mapy. Nie sú to sýtobiele mapy, skôr by sme ten obraz mohli prirovnať k mliečnemu sklu.

K&nbsp;mliečnemu sklu? Vyzerá to ako nejaký povlak?

Áno, aj odborne sa to nazýva opacita mliečneho skla. Akoby na pľúcach bol biely závoj. V&nbsp;tých miestach, ktoré sú pokryté týmto závojom, sú pľúcne mechúriky zapálené, je tam zakrvácanie a&nbsp;so vzduchom v&nbsp;nich sa premiešava zápalový obsah. Vzduchu je tam teda menej, tkanivo je hustejšie a&nbsp;belšie. Pri covide sa tieto mapy vyskytujú najmä po okrajoch pľúc a&nbsp;mávajú zaguľatený tvar. Sú často výraznejšie v&nbsp;dolnej časti a&nbsp;bývajú postihnuté obe strany pľúc. Čím viac tých máp je, tým menej zdravého tkaniva pacientovi zostáva.

Mechúriky sa úplne vyplnia a&nbsp;začnú vytvárať mapy sýtej bielej farby, vzduch tam už nie je, také miesta sa nazývajú konsolidácie. Môžu byť veľmi rozsiahle. Ak je obraz pľúc zlý, sú posiate hrubými bielymi fľakmi a&nbsp;zodpovedá tomu aj klinický stav pacienta, hovoríme o&nbsp;syndróme akútnej dychovej tiesne ARDS. Pľúca sú také poškodené, že nedokážu okysličovať telo. Obraz takýchto covidových pľúc s&nbsp;ARDS nazývame medzi kolegami aj biela smrť. Na snímke to vyzerá ako taká snehová víchrica v&nbsp;pľúcach. Namiesto rovnomerne čiernych pľúc je tam niečo, čo vyzerá ako husté sneženie.

V prípade covidu sa v čiernom pozadí pľúc vyskytujú svetlé biele mapy. Nie sú to sýtobiele mapy, skôr by sme ten obraz mohli prirovnať k mliečnemu sklu.

Podľa čoho sa hodnotí, či pacient potrebuje pľúcnu ventiláciu alebo ešte nie? Na základe takéhoto výsledku CT vyšetrenia alebo röntgenu?

Nie, je to kombinácia viacerých faktorov. Snímky poskytujú len istú informáciu. Vždy o&nbsp;tom rozhodujú lekári na ARO a&nbsp;pre nich je najpodstatnejším faktorom, nakoľko sa okysličuje krv pacienta, keď dýcha, teda jeho saturácia krvi. Pokiaľ pacient dýcha, ale jeho saturácia je príliš nízka, potrebuje pľúcnu ventiláciu. Dôležitý je fyzický stav pacienta. Niekedy je stav na snímkach zlý, ale pacient ešte dokáže dýchať, a,&nbsp;naopak, na snímkach to môže vyzerať zatiaľ dobre, ale pacient to už nemusí bez ventilácie zvládať.

Jeden z&nbsp;pacientov, ktorých pľúcne snímky ste uverejnili na stránke Lovci šarlatánov, mal skóre postihnutia pľúc 24 z&nbsp;25. Čo to znamená?

To skóre je jedna z&nbsp;pomôcok, pomocou ktorých opisujeme snímky. Máme päť pľúcnych lalokov a&nbsp;odhadujeme, nakoľko sú postihnuté spomínanými opacitami mliečneho skla. Každý lalok sa hodnotí od 0 do 5. Čím vyššie číslo, tým ťažšie postihnutie. Človek so zdravými pľúcami, ktorý je len laboratórne pozitívny na covid, by mal nulu a&nbsp;človek s&nbsp;ťažko zasiahnutými pľúcami môže mať skutočne až 24 či 25. Na tieto naše rádiologické indexy reagujú aj infektológovia či lekári z&nbsp;ARO a&nbsp;majú k&nbsp;nim vypracované svoje postupy.

Máme päť pľúcnych lalokov a&nbsp;odhadujeme, nakoľko sú postihnuté spomínanými opacitami mliečneho skla. Každý lalok sa hodnotí od 0 do 5. Čím vyššie číslo, tým ťažšie postihnutie.

Ako rýchlo covidová infekcia postupuje? Dá sa na pľúcach vidieť dramatický rozdiel v&nbsp;postihnutí aj v&nbsp;krátkom čase?

Áno, nie som infektológ ani epidemiológ, takže neviem povedať, ako často sa u&nbsp;pacientov s&nbsp;Covidom-19 vyskytuje rýchle zhoršenie. Videl som to však na vlastné oči. U&nbsp;pacientky bola vstupná röntgenová snímka úplne normálna, pľúcne krídla boli rovnomerne vzdušné. O&nbsp;24 hodín bola na kontrole, obe snímky som popisoval. Po 24 hodinách tam bolo vidieť rozsiahle zmeny a&nbsp;jej stav sa prudko zhoršil. Toto ochorenie sa skutočne môže dramaticky rozvinúť v&nbsp;krátkom čase a&nbsp;pacienti musia byť pod dohľadom. Robíme všetko, čo sa dá, no nie sme mocnejší než príroda.

Dokážu sa vôbec pľúca z&nbsp;takéhoto zápalu zotaviť bez väčších poškodení?

Je dosť informácií o&nbsp;tom, že mnohí pacienti po prekonaní ochorenia majú problémy so zadýchavaním, s&nbsp;výkonnosťou. A&nbsp;to aj takí, ktorí mali mierny priebeh ochorenia. Som presvedčený o&nbsp;tom, že týchto pacientov bude treba v&nbsp;budúcnosti kontrolovať aj pomocou CT. Očakávam, že v&nbsp;budúcnosti, po prekonaní tejto vlny pandémie, k&nbsp;tomu dôjde a&nbsp;určite sa budú robiť rozsiahle štúdie. Pľúca majú určitú schopnosť regenerácie, no pľúcne tkanivo sa môže po infekciách zjazviť. Covid-19 existuje asi rok a&nbsp;my nevieme, čo urobí s&nbsp;telom o&nbsp;desať rokov. Toto nie sú osýpky, ktoré medicína pozná a&nbsp;študuje už stáročia, je to pre odborníkov stále neznáma choroba. Pre vedcov a&nbsp;lekárov je záväzkom do budúcnosti Covid-19 skúmať.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí spochybňujú vážnosť tohto ochorenia?

Občas mám pocit, že už neviem, čo týmto ľuďom povedať. Ak už neveria vedcom ani politikom, nech veria aspoň zdravotníkom. Na internete je množstvo príbehov, fotiek, vidia, čo sa deje. Vidia, ako tvrdo lekári, sestry a&nbsp;ďalší zdravotníci pracujú. Ostatné choroby nemajú prestávku, musia zvládať koronavírus aj ostatné ochorenia. Covid-19 je taký vážny problém, aký si nikto z&nbsp;nás zdravotníkov, ktorí pracujeme v&nbsp;nemocniciach, nepamätá. Prežívame svetovú pandémiu, zomierajú tisíce ľudí, ktorí mohli žiť. Odkázal by im len to, čo som vždy písal na Lovcoch šarlatánov pri hoaxoch týkajúcich sa rakoviny. Nezahrávajte sa s&nbsp;chorobami, príroda nie je žiadny milosrdný sudca, ktorý vždy dáva ďalšiu šancu. Neriskujte zbytočne, nemusí sa to skončiť dobre. Toto nie je počítačová hra, kde sa dá vrátiť na začiatok. Druhú šancu nikto z&nbsp;nás nemusí dostať.

Rádiológ: Takto vyzerajú pľúca našich pacientov s covidom. Nemajú čím dýchať!

Marcela Fuknová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Rádiológ: Takto vyzerajú pľúca našich pacientov s covidom. Nemajú čím dýchať!

Marcela Fuknová

Súvisiace články

Mediátorka o tvrdých bojoch o deti: Aké chyby robia rodičia najčastejšie

Oravčania sa búria: Sever krajiny zamoril COVID-19, aká je tam skutočná situácia?

Odliv mozgov: Slovenskí vedci majú plat porovnateľný s pokladníkmi v supermarkete

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás