Narodil sa v moslimskej krajine, v moslimskom svete prežil časť detstva. KHALED ELBAZ (19) však vie, kto bol slovenský Juraj Jánošík. Okrem toho našu krajinu zastupuje v Európskom parlamente mládeže.
Keď sa spolu rozprávame, na margo Slovákov hovoríte „my“, hoci táto krajina nie je vaším rodiskom.
Áno, veľmi som sa zžil s našou krajinou a Slovensko pokladám za svoj domov. Preto nehovorím „vy Slováci“, ale „my Slováci“. Narodil som sa v Kuvajte, ako aj moje dve mladšie sestry. V tejto krajine som žil do svojich desiatich rokov, potom sme sa presťahovali do Egypta. Keď som mal trinásť rokov, otec rozhodol, že naším novým domovom bude Slovensko. Vlastní firmu, ktorá obchoduje s celým svetom, napríklad s Čínou. Sťahovali sme sa kvôli jeho práci, motivovala ho však aj moja nevlastná matka, ktorá je Slovenka. Bývame v Seredi, navštevujem bilingválne gymnázium v Galante.
Taká obligátna otázka, ktorú dostávajú všetci cudzinci: Ako ste sa zžili so slovenským jazykom?
Netajím, že to bolo spočiatku ťažké. Problémy mi robil ypsilon a skloňovanie. Našťastie zrejme mám talent na cudzie jazyky, ovládam ich päť. V Kuvajte aj v Egypte som študoval na britských školách, vyučovacím jazykom bola teda angličtina. Zvládol som aj slovenčinu, hoci prvý rok ma v škole neklasifikovali. Teraz sa snažím naučiť hovoriť po maďarsky, keďže žijeme v zmiešanom regióne.
FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRIIA čo kultúra, zvyky? Nebol to pre vás šok?
Môj otec už ako mladý veľa cestoval, neskôr aj s rodinou, preto je veľmi sčítaný. Poznáme – síce hlavne iba z dovoleniek – západnú Európu, preto život na Slovensku nebol pre nás extra veľký šok. Hoci musím povedať, že človek, ktorý sa narodil napríklad v Kuvajte a nikde inde nebol, by si v Európe ťažko zvykal. Šokovalo by ho napríklad, že miestne ženy nosia krátke sukne. Ale naša rodina je veľmi otvorená a progresívna, vôbec takéto veci neriešime. Niekedy so smiechom hovorím, že sme čierna ovca v moslimskom svete. Moje ženské príbuzné nenosia hidžáb či iný druh pokrývky hlavy. Stará mama dokonca v Kuvajte podnikala, prevádzkovala svadobný salón. Trocha ťažšie som si zvykal na slovenské jedlo, bol som zvyknutý na výraznejšie chute, viac korenia. Na druhej strane, veľmi mi zachutili bryndzové halušky. Moja nevlastná matka mi vysvetlila, že práve cudzinci si túto slovenskú špecialitu nevedia obľúbiť.
Cítite teda, že ste Slovák, jedávate halušky. Len taká malá skúška – viete, kto je to Juraj Jánošík?
Samozrejme! (Smiech.) Učili sme sa o ňom v škole. Okrem toho, keď som už vedel, že ideme na Slovensko, veľa som si o tejto krajine gúglil, pozeral som na internete slovenské rozprávky.
Rozhovor pokračuje na následujúcej strane.