Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V&nbsp;Galante na juhozápade Slovenska majú ľudia v&nbsp;núdzi možnosť získať šaty v&nbsp;charitatívnom odevnom sklade. Takáto pomoc je vaša myšlienka. Ako to všetko vzniklo?

Odevný sklad v&nbsp;Galante je v&nbsp;prevádzke jedenásť rokov. Aktuálne ponúkame odevy, textil, bytové vybavenie, hračky a&nbsp;iné na výmere dvesto štvorcových metrov. Motivujeme ľudí, aby sami sebe pomohli tak, že uvoľnia miesto vo svojej skrini, a&nbsp;my zase pomôžeme ich darmi ľuďom v&nbsp;núdzi. Registrujeme 650&nbsp;rodín, ktoré k&nbsp;nám chodia vždy, keď potrebujú tento druh pomoci. Od vypuknutia vojny na Ukrajine pomáhame 110&nbsp;utečenkám a&nbsp;utečencom. Registrujeme aj takých klientov a&nbsp;klientky, ktorí si šatstvo zoberú na krátky čas. Nemajú totiž ani práčku, nosia veci, kým sa im úplne nezašpinia, potom ich vyhodia a&nbsp;prídu si po ďalšie. Dopyt je hlavne po praktických a&nbsp;pohodlných šatách. Napríklad lodičky na vysokých podpätkoch nám stoja v&nbsp;sklade aj dva roky. Problémom sú potom ľudia s&nbsp;veľkými chodidlami. Máme muža bez domova, ktorý využíva náš sklad, ale nosí topánky číslo 47. Nie raz chodí preto bosý. Viacdetné rodiny majú záujem aj o&nbsp;kuchynský riad ako sú poháre či taniere. Tam, kde je desať detí, majú totiž veci zo skla krátku životnosť. Najprv sme začínali s&nbsp;burzami pre mamy s&nbsp;deťmi, bola to úžasná myšlienka, ktorá v&nbsp;Galante má svoju tradíciu.

Aká bola vaša cesta k&nbsp;charite?

Pred rokmi som sa druhýkrát narodila. Svoje narodeniny preto oslavujem dvakrát, jedny na jar a&nbsp;druhé v&nbsp;zime. Mala som 23&nbsp;rokov, keď som sa s&nbsp;rodinou autom vracala počas vianočných sviatkov z&nbsp;návštevy od starých rodičov. Havarovali sme. Z&nbsp;posádky z&nbsp;nášho auta som dopadla najhoršie ja, na štyri dni som sa ocitla v&nbsp;kóme. Dlhodobo som sa liečila zo zranení, spomínam si, ako ma otec aj brat pol roka museli nosiť na rukách. Bola som v&nbsp;korzete, mala som aj pomliaždeniny na tvári. Z&nbsp;kómy som sa prebrala cítiac, že ma moja mama drží za ruku. Priznám sa, nechcelo sa mi vracať do tohto sveta. Tam, kde som sa na chvíľu ocitla, je krásne. Nedá sa to opísať slovami. Bol to „raj“, obrovský pocit radosti. Tam mi bolo vnuknuté: „Tu hore ešte nemáš miesto, ešte pomáhaj tam dole.“ Bola som vtedy mladá, ešte som si silu pomoci iným až tak neuvedomovala. Ale postupne som otvárala svoje srdce intuitívne ľuďom, ktorí to potrebovali. Presvedčila som sa na vlastnej koži, že ak konáte dobro, vráti sa vám to v&nbsp;inej forme. Keď každý z&nbsp;nás otvorí svoje srdce iba máličko, dobro sa bude znásobovať a&nbsp;šíriť ďalej, je to reťazová reakcia. Stačí robiť malé veci s&nbsp;veľkou láskou. Vždy som mala najotvorenejšie srdce hlavne pre deti a&nbsp;osamelé matky, aj preto som si dlhé roky odslúžila v&nbsp;rozprávkovom raji, v&nbsp;materských školách. Rok som „nadsluhovala“, teraz, už ako dôchodkyňa, sa naplno venujem len charite.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Okrem odevného skladu pomáhate aj v&nbsp;iných oblastiach...

Pomáhala som napríklad v&nbsp;Cíferi v&nbsp;zariadení Na polceste ako dobrovoľníčka. Poskytovala sa tam pomoc hlavne deťom, ktoré po dovŕšení plnoletosti odchádzajú z&nbsp;detského domova do reálneho života. Nie raz opustili štátne zariadenia iba v&nbsp;šatách, ktoré mali na sebe. Potom som zase ako dobrovoľníčka pomáhala v&nbsp;detskom domove.

Deti dokážu veľmi rýchlo prirásť k&nbsp;srdcu.

Áno, prirastali mi k&nbsp;srdcu. Dokonca som zistila, že v&nbsp;srdci mám toľko voľného miesta, že by som mohla jedno opustené dieťa prijať aj doma. Po štyroch rokoch dobrovoľníčenia som absolvovala kurz na profesionálne rodičovstvo. Rozhodla som sa však pre pestúnstvo. Potom prišiel deň&nbsp;D. Jeden z&nbsp;chlapcov z&nbsp;detského domova sa mi ponúkol, že cez víkend mi upečie u&nbsp;mňa doma medovníčky. Našli sme sa vzájomne. Mal dvanásť rokov, kritický vek, keď som ho prijala doma. Nazdávala som sa, že keď mám vyštudovanú pedagogickú školu aj odbor psychológia, že dieťa v&nbsp;tínedžerskom veku zvládnem ľavou zadnou. Pri synovi by som si mohla urobiť päť doktorátov. (Smiech.) Tieto deti majú ubolenú dušu, prežité traumy, treba k&nbsp;nim zvoliť iný prístup ako k&nbsp;deťom z&nbsp;bežných rodín.

Boh môjho syna obdaril veľkými darmi. Z&nbsp;detského domova som ho vzala ako žiaka, ktorý v&nbsp;škole veľmi neprospieval. Postupne však nosil domov samé jednotky. Zmaturoval na samé jednotky, vyštudoval odbor diplomacia s&nbsp;červeným diplomom, dnes pokračuje v&nbsp;štúdiu v&nbsp;zahraničí na prestížnej univerzite.

Nie je vám ľúto, že od vás odišiel, že je v&nbsp;zahraničí a&nbsp;zrejme tam aj ostane?

Deťom treba dať korene a&nbsp;krídla. Pre mňa je dôležité, aby sa našiel v&nbsp;živote, aby bol šťastný, zodpovedný a&nbsp;sebestačný. Naučila som ho pomáhať ľuďom, absolvoval so mnou všetky charitatívne akcie. V&nbsp;Nemecku popri štúdiu stážuje v&nbsp;sociálnej sfére. Venuje sa arterapii, muzikoterapii. Som naňho veľmi hrdá.

Okrem detí pomáhate aj ľuďom bez domova.

Ľuďom bez domova varím polievku, raz v&nbsp;týždni im ju nosím na miesta, kde viem, že sa stretávajú. V&nbsp;meste Galanta ich je asi osemnásť. Teším sa, že Armáda spásy v&nbsp;spolupráci s&nbsp;mestom zriadila nocľaháreň, išlo o&nbsp;pilotný projekt. Otvára sa v&nbsp;polovici decembra. Práve ľudí, ktorí sa ocitli na ulici, odsudzuje spoločnosť spomedzi núdznych najviac. A&nbsp;pritom vôbec nevedia, ako prišli o&nbsp;domov. Mali by sme mať na zreteli, že dnes sa síce máme dobre, ale zajtra môžeme byť na druhej strane. Je pravda, že niektorí si za to môžu aj sami. Boli aj prípady, keď som ľuďom bez domova vybavila zamestnanie, ubytovanie, po týždni sa však vrátili na ulicu k&nbsp;fľaši. Veľa z&nbsp;nich však nemá strechu nad hlavou nie vlastnou vinou.

Poznáte aj konkrétny prípady?

Súrodenci si otvorili firmu, nastali konflikty, jeden druhého vyhodil. Vo firme, ako to pri podnikaní býva, ručil celým svojím osobným majetkom. Nepodarilo sa mu nájsť prácu, vyvrcholilo to manželskými problémami, nasledovala ulica. V&nbsp;Bratislave poznám muža bez domova –&nbsp;pána profesora, ktorý prednášal na vysokej škole. Po rozvode ostal bez domova. V&nbsp;rámci možností sa uchytil, predáva Nota Bene.

Nemáte strach pomáhať ľuďom bez domova?

Veľmi často prídu za mnou, či nepotrebujem pomoc. Všade mi pomáhali v&nbsp;zime s&nbsp;odhŕňaním snehu, so sťahovaním. My sme totiž s&nbsp;odevným skladom za tých jedenásť rokov už na piatom mieste. Čo vyžarujeme, to aj dostávame späť. Vlani mi jeden z&nbsp;nich vo februári, keď je zima a&nbsp;mráz, doniesol kyticu kvetov. Oponovala som mu, že si mal radšej kúpiť stravu. On na to, že je zvyknutý tri-štyri dni nejesť, takže je to v&nbsp;poriadku. Už nás stráži zhora, mal zdravotné problémy, odišiel už navždy.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Odevný sklad sa nachádza v&nbsp;širšom centre mesta na relatívne veľkej ploche. Ako dokážete pokryť náklady súvisiace s&nbsp;jeho prevádzkou?

Sme v&nbsp;prenájme, keďže využívame veľkú plochu, veľmi veľa peňazí nás stojí réžia. Bojujeme s&nbsp;každým centom. Preto sme nútení za každý kus šatstva inkasovať dvadsať centov. Viac nemôžeme pýtať, pretože to už nebude charita. Mesto Galanta nám zvyčajne pomôže malou finančnou podporou, využívame ju aj na voľnočasové aktivity pre deti. Ide o&nbsp;pravidelné tvorivé dielne s&nbsp;arterapiou. V&nbsp;minulosti to boli stretnutia na miestnom ranči a&nbsp;hipoterapia. Tento rok sa deti tešili na kanisterapiu so psom Maikym. Prevádzka odevného skladu by sa nedala zvládnuť bez dobrovoľníkov a&nbsp;dobrovoľníčok. Všetci ľudia, ktorí by nám takto chceli pomôcť, sú vítaní. Tí, ktorí nám pomáhajú, sú vlastne anjelmi pre ľudí v&nbsp;núdzi. Zvlášť v&nbsp;tomto predvianočnom a&nbsp;vianočnom období je to náročné pre tých, ktorí nemajú možnosť byť pri, obrazne povedané, teplom rodinnom kozube. S&nbsp;veľkou vďačnosťou prijímajú každú pomoc, hoci aj v&nbsp;podobe láskavého slova. Zvlášť v&nbsp;tomto období si preto veľmi rada pripomínam slová Matky Terezy: „Pomáhaj, ako najviac vieš a&nbsp;vládzeš, ale rob to čo najtichšie. Boh je priateľ mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a&nbsp;kvety rastú v&nbsp;tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a&nbsp;mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.“

Čomu sa venujete vo voľnom čase popri charite?

S&nbsp;vervou som sa pustila do štúdia na univerzite tretieho veku. Mám za sebou psychológiu, vlani som promovala. Teraz študujem odbor európska integrácia, už tretí ročník, a&nbsp;implementáciu environmentálnej politiky.

Pomáhať iným vás stojí čas a&nbsp;vlastné pohodlie. Ste napriek tomu šťastná, respektíve spokojná?

Poznám jedno mexické príslovie: Máme len toľko šťastia, koľko sme sami rozdali. Šťastím je aj to, že sme tu, že sme sa vôbec narodili, že sme dostali príležitosť spoznať, čo je šťastie. Šťastie je azda len mozaika zložená z&nbsp;drobných radostí, ktoré nám prinesie každý jeden obyčajný deň. Som šťastná –&nbsp;že mám rodičov, že mám oporu v&nbsp;rodine, vždy úžasných ľudí okolo seba, som relatívne zdravá, môžem pomáhať a&nbsp;vždy byť tam, kde ma v&nbsp;tej chvíli treba. Prichádza čas Vianoc, ktoré sú obdobím nádeje. Prajeme všetkým čitateľom a&nbsp;čitateľkám požehnané Vianoce plné úprimných objatí a&nbsp;nikdy nevyhasínajúcej nádeje.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Ozdoby na vianočnom stromčeku moderátorky Zlatice Puškárovej

Komička SIMONA prekvapila radostnou novinkou: S manželom čakáme bábätko! FOTO

Andrea Verešová má nádhernú postavu a skutočný vek by jej nik netipoval.

Výber pre vás

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Erika Szalayová

Súvisiace články

Vojna na Ukrajine rozdelila dvoch bratov: Jeden je na Slovensku, druhého zranili na fronte

Vzoprela sa skleróze: Zuzana podstúpila náročný zákrok! Chôdza je môj sen do budúcnosti

Behala aj v šľapkách: Daniela je talentovaná bežkyňa, v jednoizbovom dome žijú dvadsiati

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Ozdoby na vianočnom stromčeku moderátorky Zlatice Puškárovej

Komička SIMONA prekvapila radostnou novinkou: S manželom čakáme bábätko! FOTO

Andrea Verešová má nádhernú postavu a skutočný vek by jej nik netipoval.

Výber pre vás