Bývalý slovenský futbalista a tréner VLADIMÍR GOFFA (62) mal pre kovid iba dvadsaťpercentnú nádej na prežitie. Postupne sa však predsa len zbavil plienok, invalidného vozíka aj bariel. A hlavne, prežil. V Žiline, kde býva, sa s ním rozprávame o jeho najnáročnejšej životnej etape.

Kde vás „zastihol“ kovid? Aký život ste práve viedli?

Môj život bol poprepletaný bežnými radosťami a starosťami. Celú spoločnosť, mňa nevynímajúc, pre pandémiu koronavírusu limitovali väčšie či menšie obmedzenia. Rešpektoval som všetky pravidlá. Zodpovedne som nosil rúško, dbal som na hygienu, dával som si pozor na rozostupy. Veď ak by každý z nás kašlal na pravidlá, prichádza anarchia. Očkovanie bolo vtedy vo fáze, keď sa pozývali vekové kategórie začínajúc od tých najvyšších. Ani vo sne mi vtedy nenapadlo, že ľudia budú vakcíny odmietať, že ich bude treba prosiť, prehovárať, uplácať lotériou či inými bonusmi. Skôr som predpokladal, že vakcín bude nedostatok a že sa preočkovať nestihneme. I ja som trpezlivo čakal, kým sa dostanem na rad. Žiaľ, nestihol som. A to patrím do kategórie 60+. Chýbali mi dva-tri týždne...

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Tušíte, kde presne ste sa nakazili?

Koncom februára vo štvrtok som na odbernom mieste v priestoroch žilinského hokejového štadióna absolvoval negatívny antigénový text. V piatok som sadol do auta s človekom, ktorý išiel na vopred objednaný test PCR. A večer došla správa, že dotyčný je pozitívny. (Kovid prekonal s úplne ľahkým priebehom, bez náznaku komplikácií.) Trocha som sa vyľakal, ale robil som si nádeje, že mne azda nič nehrozí. Sobota a nedeľa boli v poriadku, no pondelok ma absolútne zlomil. Niečo na mňa liezlo, veľmi. Skúsil som to vyležať. Súčasne som sa objednal na PCR test a keď ten potvrdil moju pozitivitu, po konzultácii s obvodnou lekárkou som nasadil domácu liečbu. No chradol som viac a viac, stav sa nezlepšoval. Desať dní od prvých príznakov som si zavolal záchranku.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane

Diskusia