PREMIÉR reaguje na vyjadrenia politológov: Cíti sa ako bábka v rukách MATOVIČA??

Rozhovor s Eduardom Hegerom o vzťahoch v koalícii aj súkromí: Cíti sa ovládaný?

Cíti sa ovládaný? Rozhovor s premiérom Hegerom o hádkach v koalícii, Bohu a rodine

Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

V prípade pandémie zažívame optimistickejšie časy. Ste pragmatik, napriek tomu – aké emócie dnes prežívate?

Keby sme sa rozprávali o pocitoch, tak je to vďačnosť. Ďakujem ľuďom za to, že boli zodpovední, aj preto nám čísla chorých pomerne prudko klesajú. Ľudia pochopili, že dodržiavanie opatrení, napríklad nosenie respirátorov, prináša výsledky. Uvedomujem si aj zodpovednosť vlády, preto intenzívne pracujeme na tom, aby leto bolo bezpečné a neopakovala sa situácia z jesene a zimy. Pripravujeme zelený pas, našťastie, máme vakcíny, ktoré sú v boji s kovidom najsilnejšou zbraňou.

Spomínate leto. Máte už naplánovanú rodinnú dovolenku?

Zatiaľ sme sa doma nestihli o tom rozprávať. Pravdepodobne ostaneme na Slovensku, máme tu predsa veľa krásnych miest. Osobne mám rád východ Slovenska, Spiš a Slovenský raj. Krásna je aj Orava a Liptov. Verím, že aj ostatní občania Slovenska budú dovolenkovať doma, aby podporili náš cestovný ruch.

Áno. Prihlásil som sa do elektronickej čakárne, tak ako každý záujemca. Po týždni som dostal termín. Na futbalovom štadióne, kde sa nachádza očkovacie centrum, som si vystál rad. Dostal som vakcínu AstraZeneca a mal som aj štandardné vedľajšie účinky – zvýšenú telesnú teplotu, bolela ma aj hlava.

Sprevádzala vás na očkovanie ochranka?

Áno, musia všade so mnou chodiť, ale stáli trocha obďaleč. (Úsmev.)

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>

Stále bývate na sídlisku v bytovom dome, hoci ste premiér. Ako na to reaguje vaša ochranka?

Áno. Býva sa nám tam dobre. (Úsmev.) Ochranka s tým zatiaľ problém nemá. Máme dobrých susedov, ktorí majú pre to pochopenie. Aj tak som veľa času v práci, čiže ochranka je so mnou hlavne na úrade vlády.

Udržiavate so susedmi takzvané panelákové priateľstvá? Debatujete aj o politike?

Ale áno, bývame tam jedenásť rokov, s každým sa poznáme. Nemám veľa času na rozhovory, ale keď sa stretneme, prehodíme pár slov aj na tému politiky. Cez víkend sme na ihrisku s deťmi, tak tam sa zvyčajne spolu porozprávame. Ale priznám sa, radšej sa venujem deťom než rozhovorom o politike.

Nie všetci Slováci vakcínam dôverujú. Podarí sa nám dosiahnuť potrebný stav, teda že sa 80 percent dospelej populácie dá zaočkovať?

Môj názor je, že občania vakcinácii dôverujú. Som optimista, ale zároveň vychádzam z dát. V čase nášho rozhovoru je už očkovaných milión 200-tisíc ľudí a stále máme záujemcov evidovaných v elektronických čakárňach. Predpokladám, že zaočkujeme minimálne 50 percent ľudí, potom prídu na rad tí, ktorých budeme musieť motivovať. Dôležité je ľuďom vysvetľovať, aká je vakcinácia dôležitá. Veď práve vakcína je historicky najosvedčenejšia zbraň proti nebezpečným vírusom. Keď som bol na európskom samite, diskutoval som na túto tému s kolegami z iných štátov. Sú krajiny, kde sa chcú dať očkovať takmer všetci. Napríklad v Dánsku či Španielsku s tým nemajú žiaden problém. Verím, že aj Slovensko sa zaradí medzi tieto štáty. Sme krajina, ktorá má možnosť ukázať, že máme potenciál pochváliť sa úspešným príbehom. Už v minulosti sme to niekoľkokrát dokázali.

Lenže na rozdiel od našej krajiny v Dánsku vládol súlad medzi vládou a ľuďmi. Od našich vládnych činiteľov chýbali prejavy empatie a solidarity. Jedine prezidentka napríklad komunikovala online s personálom zo zariadení pre seniorov, ktorí ostali s klientmi v karanténe, zapaľovala sviečky za obete kovidu, navštívila nemocnicu v Martine. Koalícia sa zatiaľ hádala.

Poučili sme sa a dnes preto plánujeme veľa vecí robiť inak. Problémom bolo, že koalícia nebola jednotná. Začala na tom cudzopasiť opozícia, spochybňovala opatrenia, vyšla na námestia, organizovala protesty a vyzývala ľudí, aby nenosili rúška. Pandémia, to nie je politická, ale zdravotnícka téma, preto je namieste dať priestor odborníkom a my ich našťastie máme. Je zlé, keď verejne činné osoby nevystupujú jednotne, pretože práve ony sú pre ľudí príkladom. Medzi politickými kolegami presadzujem teóriu – komunikujme radšej za zatvorenými dverami, dohodnime sa, aby sme pred ľudí vystúpili jednotní. Pre každého z nás je pandémia náročná a mám pochopenie pre ľudí – čím práve prechádzajú. Aj preto som ako premiér ďakoval ľuďom za to, že sú trpezliví, a prosil som ich, aby napríklad počas Veľkej noci vydržali. Keď zmobilizujeme posledné sily, porazíme kovid, hovoril som vtedy. A práve to sa teraz deje. Situácia sa zlepšuje.

Ste politik, ktorý sa otvorene hlási k viere. Aký je v tejto súvislosti vás životný príbeh?

Moji rodičia nás k viere veľmi neviedli. Raz v roku sme zašli do kostola na polnočnú svätú omšu, stáli sme však v kostole vzadu. Na vysokej škole som mal spolužiačku, ktorá uverila až ako dospelá. Viedli sme na túto tému dlhé diskusie. Zaujímalo ma to, ale neviedlo ma to k viere. Všetko sa zmenilo až po smrti môjho otca. Prehodnocoval som svoj život, začal som veriť v Boha. Výrazne to ovplyvnilo môj spôsob života, moju hodnotovú hierarchiu. Dnes som za to vďačný aj preto, že mám pekné manželstvo, štyri deti, vždy rád o tom hovorím. Vyznávam hodnoty ako spravodlivosť, vernosť, láska a obeta. A povedzme si na rovinu: sú to hodnoty, ktoré sú v živote a vo vzťahoch často skúšané. Obeta sama osebe je náročná, ale prináša pekné výsledky. Viera mi pomáha každý deň.

Povolaním ste ekonóm, finančník, to je racionálna oblasť. Viera je však duchovno.

Hoci sa to nezdá, ide to dokopy. Vzťah s Bohom ma vedie k zodpovednosti a spravodlivosti. Zodpovednosť sa prejavuje aj v aplikovaní princípu hodnoty za peniaze.

Hovoríte o svojom peknom manželstve, usporiadanom rodinnom živote. Ako vychádzate s koaličným partnerom Borisom Kollárom, ktorý má jedenásť detí s desiatimi ženami?

Prechovávam úctu a rešpekt k akémukoľvek človeku. Do súkromia iných sa nestarám. Myslím si, že my ľudia by sme sa mali vzájomne inšpirovať a nie jeden druhého do niečoho nútiť. Je pravda, že vládna koalícia je rôznorodá. Každá strana má svoj program. Naša spolupráca je založená na tom, že sa vzájomne rešpektujeme. Programové vyhlásenie vlády je prienikom, na ktorom sme sa spolu všetci zhodli. Súkromný život s tým nesúvisí.

Dokážete ako premiér nevnášať do politických rozhodnutí náboženské presvedčenie?

Nemyslím si, že si práve na to budem musieť dávať pozor. Žijem hodnotami, ktoré som začal ako veriaci aplikovať. Sú to hodnoty ako obeta a láska k blížnym. Myslím, že tieto hodnoty pomáhajú každému politikovi obetovať sa pre dobro ľudí. Keď sa pozrieme na osobnosti histórie, vidíme, že vyznávali tieto hodnoty a dokázali sa obetovať pre dobro veci. Mojou úlohou a cieľom je pracovať v tomto volebnom období tak, aby sme Slovensko posunuli medzi vyspelé krajiny a využili na to všetky dostupné zdroje, napríklad peniaze z eurofondov či štátny rozpočet. Hovorím o tvrdej práci a reformách. Táto cesta je síce náročná, ale viera mi v tom pomáha.

Lenže vaši kolegovia vnášali do politiky relígiu a pritom sme prežívali náročné časy, bolo sa treba sústrediť na akútnejšie záležitosti. Kým ľudia tŕpli, či neprídu pre pandémiu o prácu, konzervatívci z OĽANO riešili interrupčný zákon. Ľudia zomierali na kovid a Marek Krajčí prišiel s vyhláškou, že ženy nad 40 rokov si budú interrupcie hradiť.

V náročných časoch sme sa ako vláda sústredili hlavne na boj s pandémiou a popritom sme pracovali na reformách. Keby nebolo pandémie, určite by sa nám toho podarilo z programového vyhlásenia vlády zrealizovať viac. Každý minister si nastavuje priority podľa vlastného uváženia. Nepoznám podrobnosti, na základe ktorých sa Marek Krajčí ako minister zdravotníctva rozhodol pre takýto krok. Predpokladám, že vyhodnotil, do akej miery bola jeho práca v súvislosti so spomínanou vyhláškou na úkor pandémie. Ak to nešlo na úkor pandémie a napĺňal programové vyhlásenie vlády, tak je to v poriadku. Ale je pravda, že to bola politicky citlivá téma. Čo sa týka zmeny zákona o interrupciách, parlament je aj v tomto autonómny. My ako vláda mu do toho nezasahujeme. Teraz je kľúčové, aby prechádzali zákony, ktoré vláda do parlamentu prináša.

Podľa ostatného prieskumu vládnym stranám klesli preferencie. SaS je na tom lepšie než OĽANO. Podľa politológov môže byť na vine práve protiinterrupčná téma.

Máme za sebou rok pandémie, všetky vlády na svete zaznamenali pokles popularity, pretože musia prijímať nepopulárne opatrenia. Naša vláda chce zo Slovenska urobiť úspešnú krajinu, na čo má všetky predpoklady. Disponujeme kvalitným plánom obnovy, programovým vyhlásením vlády, peniazmi z Európskej únie, je teda na nás, aby sa nám to podarilo.

V čase nášho rozhovoru má váš stranícky šéf Igor Matovič narodeniny. Už ste mu blahoželali?

Áno, samozrejme, daroval som mu knihu. Verím, že to bude pre neho príjemné čítanie.

Igor Matovič o vás na sociálnej sieti píše ako o Edovi. Aký máte vzťah?

Veľmi dobrý. Poznáme sa intenzívne šesť rokov, intenzívne aj spolupracujeme. Mám ho rád. Považujem ho za veľmi blízkeho človeka.

Ste však veľmi rozdielni. Vy ste pragmatický, on je emotívny.

V mojom okolí je veľa ľudí, ktorí sú iní než ja. Napriek tomu sú to moji priatelia a kolegovia, s ktorými dobre vychádzam. Veď aj v politike sú rozdielne strany. Nevidím to ako problém. Základnou esenciou života je vychádzať dobre s ľuďmi, ktorí sú iní, pretože každý sme unikát. Veď aj Boris Kollár, o ktorom sme sa rozprávali, je úplne iný. Richard Sulík je takisto iný, podobne Veronika Remišová. Patrí to k životu.

Keď ste sa stali premiérom, niektorí politológovia vyjadrili podozrenie, že budete bábkou v jeho rukách.

Mňa takéto reči vôbec nevyrušujú. S Igorom Matovičom sa poznáme dlho, priatelíme sa a intenzívne spolupracujeme, komunikujeme, radíme si navzájom. Bolo to tak, už keď som bol ministrom financií. Keď máte okolo seba blízkych ľudí, prirodzene sa s nimi rozprávate, žijete s nimi svoj život. Ja sa snažím svoje rozhodnutia robiť s najlepším svedomím a vedomím a tak to bude naďalej. Nikdy som sa necítil ovládaný Igorom Matovičom – ani teraz, ani v minulosti a nebude to tak ani v budúcnosti. Okrem toho Igor Matovič ani nie je človek, ktorý by ma chcel ovládať.

Necítili ste tlak zo strany svojho straníckeho šéfa ani v prípade odvolávania ministerky Márie Kolíkovej?

Vyhodnocujem situáciu, informácie, vypočujem si všetky argumenty, návrhy riešenia a potom sa vždy rozhodnem podľa najlepšieho svedomia a vedomia. To sa aj stalo. Naučil som sa rešpektovať názory iných ľudí, ale mám aj svoj názor. Pre mňa je dôležitá stabilita vlády práve preto, aby sme na Slovensku za tie tri roky, ktoré nám ostávajú, naplnili výzvy v prospech občanov.

Veríte, že Igor Matovič odborne zvládne náročnú funkciu ministra financií?

Zvládne ho z odbornej stránky bez problémov. Osem rokov bol členom výboru NR SR pre financie, viedol odborné debaty. Okrem toho viedol svoju firmu. Z vlastných skúseností viem, že verejným financiám rozumie.

Ako vnímate ako odborník Matovičov návrh na daňovú a odvodovú reformu?

Hlavne to vnímam v duchu rodinnej politiky, ktorú sme ako OĽANO dlhé roky predstavovali v parlamente, bola aj súčasťou programového vyhlásenia vlády. Konkrétne návrhy sú vždy výsledkom politickej diskusie v rámci koalície. Igor Matovič otvoril diskusiu na túto tému, pomenoval problémy, ponúkol riešenia, teraz sa začína diskusia, verejná aj koaličná. Nakoniec musí zahlasovať parlament, ktorý pozostáva z niekoľkých strán. Zatiaľ je všetko v poriadku.

Je reálne, aby sme mali detské prídavky vo výške dvesto eur? Odkiaľ na to zoberieme peniaze?

Mám rád, keď sa vychádza z dát. Práve vďaka dátam budeme vedieť pomenovať veľkosť tejto potreby – zvýšenie detských prídavkov. Ľudia na Slovensku majú podľa prieskumov o jedno dieťa menej, než by reálne chceli. Prečo je to tak? Všetko musíme najprv vyčísliť. A Igor Matovič ako minister financií to práve robí. Som zástancom rodinnej politiky, ale je pravda, že potrebujeme nájsť odpoveď na otázku, z čoho to zaplatíme. Teraz prebieha diskusia na túto tému a hľadáme na to zdroje. Výsledok budeme poznať o niekoľko mesiacov, pôjde o konsenzus. Ide o poctivú verejnú diskusiu, ktorá sa má v demokratických krajinách viesť, a som rád, že sme ju začali.

Môže sa stať, že výsledkom tejto diskusie bude aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH)?

Keď sa začneme rozprávať o DPH, všetci budú vidieť len jej zvyšovanie. Hrozí riziko, že sa prestaneme rozprávať o reforme, o rodinnej politike. Ostaňme preto ešte chvíľu pri tejto debate – aké sú potreby dnešnej rodiny, aké sú riešenia, až potom hovorme o tom, kde budeme hľadať zdroje.

Prognózy z hľadiska demografie varujú: Slovensko starne, na dôchodky dnešných štyridsiatnikov nebude mať kto pracovať. Vidíte nejaké svetlo na konci tunela?

Sme najrýchlejšie starnúca populácia v rámci Európskej únie, ale som optimista. Je naozaj pravda, že takzvané Husákove deti budú ešte dvadsať rokov ťahať náš pracovný trh. Aby sme vyriešili demografický problém, je nutné uskutočniť zmeny, ako napríklad investovať do vzdelania, zastaviť odchod mladých do zahraničia, podporiť inovácie v technike, zlepšiť podnikateľské prostredie. Ale hlavne: neľakajme sa. Na Slovensku máme talentovaných ľudí, ktorým verím, a preto nemám strach z budúcnosti.