Čoskoro sa objavíte v piatej sérii markizáckeho seriálu Pán profesor. Akú úlohu ste stvárnili?

Stvárňujem matku dospievajúceho syna, ktorá sa stále sťahuje. Nemá pokoj, lebo ju prenasleduje stalker. Ide o tyrana, ktorý nevie pochopiť, že vzťah s ním som už ukončila a nechcem s ním mať nič spoločné. Je to emocionálne dosť vypätá rola. Najskôr sa táto matka prejavuje pokojne, potom je zrazu neu­rotická, následne ju prepadne strach, lebo na ulici uvidí podobne vyzerajúceho človeka, takže charakter tejto postavy je veľmi pestrofarebný.

Takže bolo čo hrať.

Presne tak, bolo čo hrať, a keď je čo hrať, je to výborné. Mojou maximálnou oporou je v seriáli môj syn Adam a do deja, samozrejme, zasiahne aj Tomáš Maštalír, ktorý sa mne ako matke bude snažiť pomôcť, aby som sa nebála. My ľudia si veľakrát vyrábame vlastných démonov, ktorí často existujú iba v našej hlave. Vždy je však za tým nejaký spúšťač. Napríklad trauma z detstva, ktorá sa potom prenáša do rôznych situácií v živote, ktorými prechádzame a veľakrát sa im nevieme postaviť. Podobnými démonmi sa necháva ovládať slobodná matka, ktorú stvárňujem a ktorá sa bojí o svojho syna, o seba, o budúcnosť...

Bola to pekná práca aj skúsenosť, najmä vďaka môjmu seriá­lovému synovi Adamovi, ktorý je takisto z východu, takže od úplného začiatku sme si výborne sadli a nakrúcanie sme si spríjemňovali rôznymi východniarskymi vtipmi. (Smiech.) Má veľký herecký potenciál, na ktorom, samozrejme, ešte musí popracovať, ale počas nakrúcania počúval moje rady a zároveň svoju pozitívnu energiu prenášal na celý štáb.

Práca s mladými nádejnými hercami vás baví.

Všeobecne ma veľmi baví práca s mladými ľuďmi. Oni sú ešte ako také neobrúsené diamanty, ktoré sa dobre formujú. Vždy je to však o tom, že musia mať záujem vás počúvnuť a dať si poradiť. Na druhej strane sa stretávam aj s generáciou mladých okolo 25 rokov, ktorí sú prehnane sebavedomí a majú pocit, že môžu všetko. Natočia jeden-dva seriály, kde zažiaria, a už sú veľké hviezdy. Veľakrát im chýba pokora. Na toto veľký pozor, lebo, kto vysoko lieta, nízko padá… Avšak pravá herecká osobnosť má iné hodnoty, aj sa inak prejavuje, inak komunikuje a inak sa správa ku kolegom na pľaci. Aj ja robím Ins­tagram ako herečka, no snažím sa s ním pracovať tak, aby ma to neprevalcovalo.

Vrátim sa ešte k téme stalkerstva. Tá je v súčasnosti možno ešte vypuklejšia v súvislosti so známymi ľuďmi, ktorí sa vďaka sociálnym sieťam viac priblížili svojim fanúšikom. Stalo sa aj vám, že vás niekto prenasledoval?

Mala som pár takýchto kvázi fanúšikov, ktorí ma prenasledovali až domov, a nebolo to nič príjemné. Dokonca som sa v dvoch prípadoch musela z bytu, v ktorom som bývala, vysťahovať. Situácia sa nedala riešiť inak, len to celé „useknúť“. To už bolo naozaj choré zo strany tej druhej osoby. A keď je vami niekto posadnutý, môže to byť veľmi nebezpečné, pretože vy neviete, či vás daný človek len obdivuje alebo či vám náhodou nechce niečo urobiť…. Pre môj pokoj a pokoj mojej rodiny som to musela vyriešiť takto radikálne.

Stalo sa to niekedy teraz alebo v minulosti?

Bolo to počas nakrúcania seriálu Druhá šanca, ktorý diváci prijali veľmi pozitívne.

Máte za sebou viaceré zahraničné spolupráce aj nakrúcanie pre streamovaciu službu Netflix. Kde ste sa naučili tak dobre po anglicky?

V podstate som sa učila všade, ale začala som v treťom ročníku na základnej škole v Prešove, kde som chodila do jazykovej triedy. V piatom ročníku mi potom pribudla francúzština. To bol môj základ. Na konzervatóriu v Bratislave som mala len angličtinu a na vysokej angličtinu a francúzštinu. Nasledoval Francúzsky inštitút a cestovanie po svete.

Ako vnímajú zahraničné produkcie váš akcent?

Napríklad v Amerike náš prízvuk milujú a aj kastingy sú robené tak, že produkcia hľadá konkrétne herečky s prízvukom. Väčšinou ide o kasting na ženu, ktorá je Ukrajinka, Ruska, skrátka slovanská žena, kde je akcent priznaný a vôbec to nie je problém, lebo v konečnom dôsledku to môže byť krásna rola.

Ak chcete pracovať v zahraničí, napríklad už v spomínanej Amerike, musíte mať svojho agenta, lebo inak sa nepohnete. Zároveň musíte patriť do skupiny, ktorá zastupuje hercov v rámci SAG-AFTRA (The Screen Actors Guild – American Federation of Television and Radio Artists – Americká federácia televíznych a rozhlasových umelcov, pozn. red.). Takže možnosti sú, len musíte mať šťastie a musíte poznať správnych ľudí v Hollywoode. Nestačí byť len krásny, vedieť hrať, ale potrebujete kontakty.

Podarilo sa vám vytvoriť si v zahraničí sieť správnych kontaktov?

Myslím, že áno.

Ale predpokladám, že preto musíte tráviť čas aj za veľkou mlákou.

Keď dotočím všetky povinnosti, ktoré ma ešte čakajú na Slovensku, odlietam do Ameriky.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE