Mesiac pred parlamentnými voľbami vyslovuje bývalá premiérka, sociologička Iveta Radičová (63) znepokojenie, ktorým posledné dni všetci žijeme: „Obávam sa, aby sme sa jedno ráno nezobudili do neslobody…“

Len prednedávnom sme si pripomenuli 30 rokov slobody. Teraz stojíme na prahu parlamentných volieb. V roku 1990 bola volebná účasť na Slovensku 95,39 %. O 16 rokov neskôr len 59,82 %. Prečo podľa vás ľudia nechcú voliť?

Jedným z nosných cieľov novembra 1989 boli slobodné voľby. Každá voľba však závisí od toho, aká je ponuka a z čoho môžeme vyberať. V minulom, totalitnom režime bol obmedzený systém politických strán, ústava definovala vedúcu úlohu Komunistickej strany a voľby boli len formálne. „Ponuku“ predstavovala v podstate len Komunistická strana a hoci od roku 1954 účasť vo voľbách už nebola povinná, za neúčasť hrozili postihy. To všetko znamenalo, že voľby boli nielen formálne, ale neboli ani slobodné.

Dnes máme parlamentnú demokraciu založenú na slobodných voľbách – slobodných z hľadiska možnosti vybrať si z viacerých politických strán a tiež z hľadiska možnosti slobodne sa rozhodnúť voliť alebo nevoliť. Bežne sa hovorí, že vládne väčšina, to však v realite zväčša nie je pravda. Vláda je totiž založená na legislatívnej väčšine, teda na väčšine spomedzi strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Nie vždy to však znamená, že z hľadiska percent zastupuje aj väčšinu občanov. Zväčša je to tak, že nám vládne najväčšia menšina. Ani súčasná vládna koalícia percentuálne nezastupuje väčšinu občanov. Väčšina občanov tak nemá svoju politickú reprezentáciu, s ktorou by sa stotožnila.

Nespokojnosť teda rastie, z čoho pramení frustrácia v spoločnosti a pocit neschopnosti veci zmeniť.
Demokracia je uspôsobená tak, aby sa občan mohol aj medzi parlamentnými voľbami zúčastňovať na spravovaní vecí verejných, či už formou petícií, alebo petícií ústiacich do referenda, alebo pripomienkovaním navrhovaných zákonov. Zároveň sa môže zúčastniť na komunálnych voľbách alebo tiež na prezidentských.

To, čo možno pôsobí ako hlavný problém legitimity a dôvery v politické inštitúcie, je množstvo ľudí, ktorí sa po voľbách cítia ako porazení. Ak z tých porazených urobíte nepriateľov a ukazujete na nich permanentne prstom, budujete obrovské barikády v spoločnosti. To znamená, že polarizujete spoločnosť v otvorenom konflikte, pričom porazení a zároveň označení za nepriateľov sa snažia zmeniť rozloženie politických síl. Ich účasť na moci a vláde prostredníctvom svojich zástupcov nie že je nulová, ale má dokonca, obrazne povedané, znamienko mínus.

Tým sa znásobuje konflikt, napätie v spoločnosti a vytvárajú sa tábory, ktoré po sebe pália najťažšie kalibre. Vedie to k fenoménu „rozhnevaných politikov“. Bezmocnosť nemá šancu ovplyvňovať vývoj a z bezmocnosti pramení pocit, že to nikam nevedie, že sú všetci rovnakí. K tomu sa pridáva strach o prácu, o rodinu, o miesto v spoločnosti. Práve strach v kombinácii s hnevom vytvára podhubie pre politiku hnevu. Výsledkom je „blbá nálada“ a prevažujúca nespokojnosť, ba až rezignovanie na možnosť niečo pozitívne v spoločnosti urobiť.

Po vražde novinára, odhalení prepojenia vlády na mafiu a oligarchov sa však mnoho Slovákov vzoprelo a svoj postoj otvorene prejavilo v uliciach.

Pre nás je typický silný naturel, za čo si občanov Slovenska nesmierne vážim, a patrí im moja hlboká poklona, lebo v kritických situáciách vedia veľmi razantne povedať: a dosť! Zároveň však vedia veľmi aktívnym spôsobom vstúpiť do hry. Len by azda bolo lepšie, keby sme na zmenu využívali najmä voľby. A popritom aby sa zmena začínala od nás samých, mám na mysli profesionalitu, zodpovednosť a charakternosť každého na jeho pracovnom mieste, pričom to platí aj pre médiá, akademickú pôdu, súdnictvo, prokuratúru, pre všetky sféry spoločnosti.

˃˃˃ Fotografie k rozhovoru nájdete v galérii. ˂˂˂

Ako podľa vás tieto voľby dopadnú? Na jednej strane tu sú ľudia, ktorí túžia po tom, aby sa situácia v spoločnosti upokojila, na druhej však narastá radikalizmus.

Demokracia permanentne ponúka možnosť voľby a vy sa stále môžete a potrebujete rozhodovať. Je to teda priestor nielen slobody, ale zároveň aj určitej neistoty, komu veriť, ako sa rozhodnúť a podobne. Navyše dnes sa pod tlakom obrovského množstva informácií mnohí strácajú medzi pravdou a lžou. V ére digitalizovaného sveta do toho vstupujú falošné identity, konšpiračné médiá, vytvárajú sa vyfabrikované, falošné videá...

Vlastníci a administrátori sociálnych sietí už začínajú prijímať opatrenia, aby zabránili manipuláciám v súvislosti s voľbami. V takejto atmosfére hľadáte pevný bod. Minimálne niekoho alebo niečo, o koho sa môžete oprieť, komu môžete dôverovať, kto vám pomôže sa zorientovať v tejto spleti. Keď sa pozrieme na rozloženie politických preferencií, jasne vidíme, kde nachádzajú občania Slovenska pevné body a komu dôverujú. Minimálne vidíme tri prúdy v spoločnosti, ktoré tu sú už od roku 1989 a nič sa na ich základoch nezmenilo.

Je to prúd ľudí, ktorí pociťujú akoby nostalgiu za režimom pred rokom 1989. Presnejšie označenie je, že sú to zástancovia vlády pevnej ruky, iluzórneho poriadku s totalitnými prvkami, tí, pre ktorých hodnota slobody nie je rozhodujúca. Pre nich sú rozhodujúce sociálne istoty a ich osobná životná úroveň. Je to pochopiteľná pozícia od občanov, ktorí v priebehu života priamo alebo nepriamo prežili množstvo systémových zmien a museli nachádzať stratégie prežitia.

To neznamená, že to odobrujem. Len tomu rozumiem. Potom je tu skupina ľudí, pre ktorých jediná podoba dôstojného žitia je slobodné žitie: vlastné i tých druhých. Či už ide o slobodu vierovyznania, postojov, názorov, alebo voľby profesie, slobodu rozhodnutia kde, ako, s kým budem existovať a žiť ako slobodný človek, so všetkou zodpovednosťou voľby, ktorá k tomu prislúcha.

Tretia skupina je tá, ktorá vidí základné smerovanie Slovenska definované kresťanským a národným pilierom. Kresťanstvo je na Slovensku hlboko zakorenené. Väčšinou sa ešte spája so sociálnym rozmerom, ktorý v sebe kresťanstvo má implicitne zakotvený. Aj toto je veľmi silný prúd v spoločnosti, ktorá je reálne takto rozdelená. Sú tam isté prieniky, ale v zásade sme svedkami takéhoto rozdelenia a takéto výsledky aj v nadchádzajúcich voľbách uvidíme.

Akú úlohu zohrá opozícia v týchto voľbách? Z prieskumov vyplýva, že tu nemáme lídra, len veľa „malých“ strán.

Opozícia je rozdelená minimálne do dvoch blokov. Jeden blok je opozícia hlásiaca sa k hodnotám slobody a ľudskej dôstojnosti a potom je tu blok, ktorý je antisystémový v zmysle kritickosti voči liberálnej demokracii. Predseda Národnej rady SR dokonca postavil fašizmus a „extrémny liberalizmus“ na jednu rovinu. Až tak ďaleko dospela bojovná kritika liberálnej demokracie, áno samotná táto kritika sa posunula do extrému. Lenže, kto z občanov rozlišuje slovíčko extrémny a liberálny?

Nemôžete odo mňa chcieť inú prognózu len tú, že rozdelenie na tri prúdy a skupiny voličov budeme vidieť aj vo výsledku volieb. Viac k tomu v tejto chvíli nepoviem. Po prvé preto, lebo vo voľbách dominuje emócia. Neviem, aká emócia nastúpi o pár týždňov, lebo emócia je vždy premenlivá, ťažko predvídateľná, takmer až nepredvídateľná. Po druhé, neviem, do akej miery sa prejaví súčasná situácia, teda všetky kauzy, na odlive voličstva.

Počet nevoličov veľmi ovplyvní výsledky volieb. A po tretie, sily, ktoré som pomenovala, sú navyše veľmi rozdrobené. Máme tu príliš veľa subjektov na prahu zvoliteľnosti. Ak to spojím s faktormi, ktoré som vymenovala, netrúfam si povedať viac k otázke výsledku volieb.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

U nás šok, v zahraničí trend. Tieto známe tváre otehotneli vo vyššom veku

Populárne články
Deti z domu smrti

Bábätká z paneláka smrti: Ako sa darí deťom, ktoré prežili výbuch v prešovskej bytovke?

Pán hlas: Emanuel Romančík

Osud bol k nemu krutý: Romančíkove herecké úspechy vyvažovali tragédie v rodine

Tesne pred päťdesiatkou sa stane mamou vytúženého dieťatka.

Moderátorka sa v 49 rokoch prvýkrát stane mamou. Čo si o jej tehotenstve myslí odborník?

Skladba k výročiu smrti Jána a Martiny.

Si tu s nami, Ján: Umelci si uctili pamiatku zavraždeného novinára krásnym gestom

Alessandra Ambrosio

Tvár Victoria‘s Secret sa športoviskám oblúkom vyhýbala. Čo zmenilo jej názor?

TV

Škodí televízia pamäti?

Zobraziť viac
Diskusia