Prednášate politológiu vysokoškolákom na Slovensku aj v Česku. Ako im charakterizujete súčasnú politickú situáciu na Slovensku? Je to „iba“ chaos na politickej scéne alebo je to dokonca rozvrat politického systému?

O rozvrate politického systému nemožno hovoriť, ale určite je to chaotické vládnutie, aké sme v ére samostatného Slovenska nezažili. A to sme tu už mali všelijaké krkolomné koalície, ale ani jedna nevyvádzala to, čo toto dosluhujúce politické zoskupenie. Vláda to jednoducho nezvládla.

Prečo?

Lebo na to nemala personálne ani odborné predpoklady. Od začiatku bolo jasné, že strany štvorkoalície na vládnutie nemajú. Pamätáte, ako OĽANO doslova zúfalo v uliciach zháňalo ľudí, ktorí by mohli ako prednostovia viesť okresné úrady? To bolo čosi bezprecedentné. Vládne strany mali len pár ľudí v Bratislave, nemali regionálne štruktúry, v krajoch, okresoch nepoznali žiadnych odborníkov. Kto sa o funkciu prihlásil z chodníka, po tom chňapli. Potvrdilo sa, že tak sa vládnuť nedá. Už nezvládnutá pandémia kovidu signalizovala, že s problémami si nebudú vedieť poradiť. Ešte aj komunikácia s ľuďmi bola na amatérskej úrovni, Matovičove polnočné statusy na Facebooku nemali s profesionálnou komunikáciou štátnika absolútne nič spoločné. Kaša z hrnca napokon vykypela a OĽANO ako víťaz volieb si pripísalo na konto najrýchlejší a najväčší prepad preferencií v histórii.

Pred rokom ste mi v rozhovore o vtedajšej situácii na politickej scéne povedali, že najväčším zlom vládnej koalície je Igor Matovič.

Na svojom tvrdení nič nemením, stále platí. Ale spolu s ním nesie vinu za rozpad koalície Richard Sulík. Viac ako pre koalíciu hral pre svoju stranu. A vyplácalo sa mu to, veď mal aj 13-percentné preferencie a ďalšie benefity. Ale vlečúci sa konflikt s Igorom Matovičom poškodil oboch, ľahko sa môže stať, že SaS sa preto nedostane do parlamentu. Lebo jeho voliči vedia, že Richard Sulík je spoluzodpovedný za rozpad koalície a pád vlády.

Ak väčšina národa nedôveruje politikom, znamená to, že nedôveruje ani štátu a jeho inštitúciám či dokonca stratila vieru v demokraciu?

Nedôvera k politikom je úzko spojená s nedôverou k štátnym inštitúciám, sú to spojené nádoby. Zlé je, že ľudia už neveria ani dobrým rozhodnutiam politikov. Pokles dôvery v autority je typickým znakom týchto čias. Vinou politikov ľudia prestávajú veriť aj autoritám, odborníkom, ktorí s politikou nemajú nič spoločné. Neveria lekárom, sudcom, prokurátorom, neveria účinkom očkovania, neveria protiepidemickým opatreniam. Je to dôsledok nedôvery a sklamania z politiky a politikov.

Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Národná rada SR a vláda sú v rebríčku dôveryhodnosti na posledných miestach.

To je vysvedčenie za nezvládnuté vládnutie. Treba povedať, že to nie je len vizitka tejto vlády, pokles dôvery k parlamentu i vláde je dlhodobý, týka sa aj predchádzajúcich vlád. Napríklad nízka dôvera v súdy je doslova alarmujúca. A slovo politik je už na úrovni nadávky. Až tak ďaleko to politici dotiahli...

Kto v kampani vytiahne zbrane najťažšieho kalibru? Čítajte na ďalšej strane...