Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Predpokladali ste, že vládnutie koalície budú sprevádzať až také krízy? Napríklad že za jedno volebné obdobie sa dočkáme až troch premiérov?

Lídri našich pravicových strán nie sú schopní spolupracovať. Okrem toho sa prejavili ako nevyzretí, neschopní vzhľadom na to, ako našu krajinu zadlžili, a&nbsp;typické boli pre nich úniky pred zodpovednosťou. Slovenské pravicové strany sú založené hlavne na osobných ambíciách jednotlivých politikov viac než na programovej blízkosti. Samotné OĽANO, najsilnejšia strana vládnej koalície, bolo združenie rôznorodých ľudí okolo jedného charizmatického a&nbsp;ambiciózneho lídra. Hoci vystupovalo ako jedno hnutie, v&nbsp;skutočnosti združovalo viacero politických strán od kresťanských konzervatívcov až po liberálov. Okrem strany Za ľudí, ktorá sa napríklad snažila budovať regionálne štruktúry, boli tie ostatné strany politických podnikateľov. Medzi prvými stranami na svete bola takáto Forza Italia, ktorej lídrom bol Silvio Berlusconi. Takéto strany sú budované ako súčasť podnikateľského impéria a&nbsp;riadené ako súkromná firma. Vo vzťahoch vládne hierarchia a&nbsp;moc je koncentrovaná v&nbsp;rukách lídra bez kontroly zdola, čo nie je správne. Na začiatku som nepredpokladal, že dôjde až k&nbsp;takej politickej katastrofe, ale na druhej strane som nečakal ani veľkú stabilitu.

Koaliční politici, o&nbsp;ktorých sa rozprávame, už jednu vládu povalili. Bolo to v&nbsp;roku 2011. Úder pod pás vtedy koaličným partnerom uštedril Richard Sulík aj Igor Matovič. Dnes rezonujú hlavne výrazné konflikty medzi nimi dvoma. Stihne ich preto osud takzvaných politických mŕtvol?

Podľa prieskumov verejnej mienky politickú budúcnosť majú, zrejme sa aj dostanú do parlamentu. Neviem si však predstaviť, že by sa nejaká strana či hnutie snažili o&nbsp;vytvorenie koalície s&nbsp;OĽANO. Ísť do spolku s&nbsp;OĽANO by bola politická samovražda. Čo sa týka Richarda Sulíka, v&nbsp;danej situácii sa s&nbsp;ním spájali veľké a&nbsp;prehnané nádeje voličov a&nbsp;voličiek niekdajšej koalície.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Úradnícku vládu teda hodnotíte ako následok politickej katastrofy. Aká je to vizitka pre našu krajinu?

Úradnícke vlády z&nbsp;času na čas vznikajú, hoci spravidla nemajú taký dlhý mandát ako tá naša súčasná. Vytvorenie tejto vlády sa udialo v&nbsp;rámci ústavného rámca, na druhej strane je v&nbsp;rozpore s&nbsp;duchom Ústavy SR. Slovenská republika je totiž parlamentná demokracia. Vláda by sa mala uchádzať o&nbsp;získanie parlamentnej väčšiny. Tu je veľmi pravdepodobné, že nová vláda takúto väčšinu mať nebude, a&nbsp;napriek tomu má dlhý mandát.

Mierite k&nbsp;tomu, že prezidentka Zuzana Čaputová nemala vymenovať úradnícku vládu?

Keď vláde Eduarda Hegera bola v&nbsp;parlamente vyslovená nedôvera, prezidentka síce žiadala politické strany, aby sa dohodli na predčasných parlamentných voľbách s&nbsp;termínom do konca júna, nakoniec však ustúpila. To bola jej najväčšia chyba. Preto musí prebrať zodpovednosť za také dlhé pôsobenie Hegerovej vlády bez parlamentnej väčšiny, za súčasnú úradnícku vládu a&nbsp;ďalší politický vývoj v&nbsp;krajine.

Prečo sa podľa vás takto zachovala? Je za tým politický idealizmus, málo skúseností alebo vypočítavosť?

Všetko dohromady. Na Slovensku máme neštandardnú skúsenosť, že prezidentmi sa stávajú aj ľudia, ktorú takto začínajú svoju politickú kariéru. Funkcia prezidenta by mala byť, naopak, vyvrcholením politickej kariéry. Mal by to byť človek s&nbsp;veľkými skúsenosťami práve preto, že sa môže dostať do takej situácie ako Zuzana Čaputová. Zažili sme situáciu, že parlament bol paralyzovaný, politické stranícke špičky sa prejavili ako ľudia, ktorí nie sú schopní riadiť krajinu. A&nbsp;vtedy sa prejaví práve prezident/prezidentka, jeho/jej skúsenosti, sila osobnosti.

Za jednu z&nbsp;chýb vlády pokladáte zadlženosť našej krajiny. Práve minister financií úradníckej vlády Michal Horváth si dáva za cieľ vytvoriť návod, ako nás z&nbsp;tejto situácie vyviesť.

Je to utópia. Za päť mesiacov sa to nedá. Úlohou úradníckej vlády bude okrem iného pracovať na návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu. Samotný rozpočet však bude prijímať nový parlament.

Predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor je maďarskej národnosti. Maďarské médiá to okomentovali tak, že v&nbsp;Rumunsku či na Ukrajine by to nebolo možné. Vysielame tým pozitívny signál do demokratického sveta. Nevytvorí sa však u&nbsp;nás pôda pre nacionálne vášne?

Nový premiér sa nikdy v&nbsp;doterajšej kariére neprezentoval prostredníctvom národnosti, ale vystupoval ako odborník. Nikdy nebol politický angažovaný. Slovensko už skúsenosť s&nbsp;politikmi maďarskej národnosti má a&nbsp;na dôvažok pôsobili v&nbsp;citlivých rezortoch. Po rozpade koalície okolo druhej Dzurindovej vlády v&nbsp;roku 2006 zástupca Strany maďarskej koalície napríklad vykonával povinnosti ministra školstva. Premiéra maďarskej národnosti nevnímam ako veľkú senzáciu, hoci sa vždy môžu nájsť politici, ktorí budú svoju rétoriku rozvíjať na základe etnickej nenávisti. Máme už totiž skúsenosť s&nbsp;aroganciou predchádzajúcej vlády, spoločnosť je rozdelená pre kovid a&nbsp;vojnu na Ukrajine, stať sa teda môže všetko. Chcel by som však pripomenúť, že Smer-SD a&nbsp;SNS v&nbsp;minulosti síce kritizovali zastúpenie maďarskej politickej reprezentácie vo vládnej koalícii, napriek tomu vytvorili v&nbsp;rokoch 2016 až 2020 vládnu koalíciu so stranou Most-Híd. Bol to historický precedens. Problém by sme mohli očakávať, keby premiér začal nastoľovať napríklad agendu dvojakého občianstva či teritoriálnej autonómie regiónov so zastúpením maďarskej menšiny. Ale myslím si, že z&nbsp;jeho strany sa to nestane.

Vidíte v&nbsp;úradníckej vláde medzi jednotlivými členmi slabinu v&nbsp;podobe konkrétneho človeka?

Sú to ľudia, ktorí sa v&nbsp;politike doposiaľ výraznejšie neangažovali, hoci je zrejmá ich politická orientácia. Je evidentné, že táto vláda je pravicovo orientovaná. Žiadny z&nbsp;ministrov a&nbsp;ministeriek nepôsobí ako konfliktný človek či ako človek s&nbsp;komplikovanou minulosťou. Isté výhrady boli k&nbsp;Ivanovi Šimkovi, ktorý bol pred vymenovaním za ministra vnútra členom KDH. Mohla by sa mu síce vyčítať aj ministerská minulosť, ale štvornásobným ministrom bol pred mnohými desaťročiami. Často však rozohrával politické hry, ktoré preňho nedopadli najšťastnejšie a&nbsp;vyvrcholili jeho odchodom z&nbsp;KDH, SDKÚ-DS i&nbsp;zo strany, ktorú sám zakladal.

Získa podľa vás úradnícka vláda podporu v&nbsp;parlamente? Zatiaľ sa na jej adresu pozitívne vyjadrili iba hegerovci a&nbsp;SaS.

Skôr nie ako áno. Opozícia nemá dôvod za túto vládu hlasovať. OĽANO sa bude snažiť túto vládu potopiť a&nbsp;reakciu ostatných strán je ťažké predvídať. Ale už teraz niektorí politici vrátane Igora Matoviča a&nbsp;Smeru-SD označujú túto vládu za vládu Zuzany Čaputovej. Preto si mnohí budú práve vzťahom k&nbsp;úradníckej vláde riešiť vzťah so slovenskou prezidentkou. Je to aj následok toho, že úradnícka vláda vznikala bez konzultácie s&nbsp;politickými stranami. Môže však dôjsť k&nbsp;prekvapeniu, že sa nájde parlamentná väčšina, ktorá zahlasuje za túto vládu. Keď však vláda nedostane dôveru, bude mať v&nbsp;niektorých oblastiach obmedzené právomoci tak ako vláda Eduarda Hegera. Nebude môcť napríklad prijímať rozhodnutia, ktoré sa budú týkať zásadného politického a&nbsp;ekonomického smerovania Slovenska.

Trúfate si odhadnúť výsledky parlamentných volieb?

Netrúfam, je to dnes predčasné, hoci prieskumy sú stabilné. Najlepšie by mal skončiť Smer-SD. Je však otázne, či získa takých partnerov, s&nbsp;ktorými vytvorí vládnu koalíciu. Potom sú tu strany na hranici zvoliteľnosti, ale to sa bude ešte počas nasledujúcich mesiacov vyvíjať a&nbsp;meniť. Napríklad Hegerovi Demokrati budú mať po tejto politickej katastrofe veľké problémy, preferencie nenasvedčujú, že by mali šancu dostať sa do parlamentu.

Vzhľadom na politickú katastrofu, o&nbsp;ktorej hovoríte, akú predvolebnú kampaň očakávate?

Spoločnosť sa výrazne radikalizovala a&nbsp;medzi ľuďmi sa nahromadila agresivita. Je to vina opozičného aj koaličného zoskupenia. Práve koalícia zvolila mimoriadne konfrontačný kurz, a&nbsp;to nielen voči svojim politickým protivníkom, ale voči každému, kto kritizoval praktiky vlády. Nepochybujem o&nbsp;tom, že kampaň bude konfrontačná a&nbsp;špinavá. Koaličné strany a&nbsp;ich vedenia akoby sa izolovali od ostatnej spoločnosti a&nbsp;práve to ich bude viesť ku konfrontačnému tónu.

Zmenili sme sa ako voliči? Okrem slovenskej politickej katastrofy sme čelili pandémii, inflácii, na Ukrajine je vojna…

Práve „vďaka“ politike bývalej vládnej koalície opäť vstúpil do hry Robert Fico. A&nbsp;to sa pri rozkole strany Smer-SD zdalo, že Robert Fico odíde do politického zabudnutia. Práve konfrontačný prístup Igora Matoviča prispel k&nbsp;veľmi silnej polarizácii slovenskej spoločnosti. Slovenský volič má preto teraz sklony k&nbsp;impulzívnemu konaniu a&nbsp;radikálnejším, antisystémovým riešeniam. Medzinárodná situácia zase prispela k&nbsp;oslabeniu dôvery k&nbsp;Európskej únii či NATO. Čaká nás preto rušná politická jeseň.