Predpokladali ste, že vládnutie koalície budú sprevádzať až také krízy? Napríklad že za jedno volebné obdobie sa dočkáme až troch premiérov?

Lídri našich pravicových strán nie sú schopní spolupracovať. Okrem toho sa prejavili ako nevyzretí, neschopní vzhľadom na to, ako našu krajinu zadlžili, a typické boli pre nich úniky pred zodpovednosťou. Slovenské pravicové strany sú založené hlavne na osobných ambíciách jednotlivých politikov viac než na programovej blízkosti. Samotné OĽANO, najsilnejšia strana vládnej koalície, bolo združenie rôznorodých ľudí okolo jedného charizmatického a ambiciózneho lídra. Hoci vystupovalo ako jedno hnutie, v skutočnosti združovalo viacero politických strán od kresťanských konzervatívcov až po liberálov. Okrem strany Za ľudí, ktorá sa napríklad snažila budovať regionálne štruktúry, boli tie ostatné strany politických podnikateľov. Medzi prvými stranami na svete bola takáto Forza Italia, ktorej lídrom bol Silvio Berlusconi. Takéto strany sú budované ako súčasť podnikateľského impéria a riadené ako súkromná firma. Vo vzťahoch vládne hierarchia a moc je koncentrovaná v rukách lídra bez kontroly zdola, čo nie je správne. Na začiatku som nepredpokladal, že dôjde až k takej politickej katastrofe, ale na druhej strane som nečakal ani veľkú stabilitu.

Koaliční politici, o ktorých sa rozprávame, už jednu vládu povalili. Bolo to v roku 2011. Úder pod pás vtedy koaličným partnerom uštedril Richard Sulík aj Igor Matovič. Dnes rezonujú hlavne výrazné konflikty medzi nimi dvoma. Stihne ich preto osud takzvaných politických mŕtvol?

Podľa prieskumov verejnej mienky politickú budúcnosť majú, zrejme sa aj dostanú do parlamentu. Neviem si však predstaviť, že by sa nejaká strana či hnutie snažili o vytvorenie koalície s OĽANO. Ísť do spolku s OĽANO by bola politická samovražda. Čo sa týka Richarda Sulíka, v danej situácii sa s ním spájali veľké a prehnané nádeje voličov a voličiek niekdajšej koalície.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane