Teraz spolu sedíme v dome, v ktorom býva vaša rodina. Cez okno vidím na dvore čulý pohyb…

To sme my Romáci, rodina vždy drží pokope. (Smiech.) Okrem toho prišli k nám na návštevu rodičia mojej snúbenice. Od mojich pätnástich do 25 rokov sme sa sťahovali sedemkrát. Vždy do lepšieho. Najprv to bol jednoizbový byt, potom trojizbový… Nakoniec sme konečne skončili vo vlastnom dome vo Váhovciach v okrese Galanta. Mama vždy pracovala, ja som jej ako najstarší syn pomáhal, ako sa dalo. Musel som skoro dospieť. Brigádoval som popri škole a boxoval. Začínal som v Tomášikove, som vďačný za všetko môjmu prvému trénerovi Ladislavovi Karácsonymu. Neskôr som prešiel ku Tomimu Kidovi Kovácsovi.

A čo otec, ste s ním kontakte?

Môj otec je dobrý človek, pracovitý. Bohužiaľ, vtedy prepadol alkoholu. Jedného dňa zmizol, mysleli sme na najhoršie. Dokonca mama v dome, kde sme predtým bývali, bola skontrolovať povalu, hoci tam už boli cudzí ľudia. Po roku a pol mi zatelefonoval, že pracuje a býva v Anglicku. Plakal som a plakal aj on. Naše prvé telefonáty boli vždy plné plaču. Po desiatich rokoch sme sa stretli v Anglicku, keď som tam bol na sústredení. Objal ma tak, že mi skoro kosti polámal. Bol to veľmi silný moment. Mal som pocit, akoby tých desať rokov bez neho ani nebolo. Nehnevám sa na neho, odpustil som mu, hoci sme pre jeho alkoholizmus veľmi trpeli. Nedávno bol doma kvôli novým dokladom, strávili sme spolu týždeň. K nám do domu som ho však nepozval, mama by to asi nezvládla a možno by ma za to aj zbila. (Smiech.)

V živote ste sa teda posunuli ďalej, dnes ste zasnúbený. Zaujímavosťou je, že vaša snúbenica je finalistka súťaže miss a Rómka ako vy. Bol to z vašej strany zámer nájsť si lásku v rómskom prostredí?

Mal som aj priateľku Nerómku. Zaujalo ma video s Muhammadom Alim. Hovorí v ňom, že modré vtáky lietajú s modrými vtákmi. Je na tom niečo. My s Vanesskou sme ako dve ozubené kolesá, zapadáme do seba, myslíme rovnako. Sme spriaznené duše. V našom byte nemáme ani televízor. Máme iba knihy a veľa sa spolu rozprávame. My Rómovia sme inak vnímaní a vnímame inak. Nerómska priateľka by možno nepochopila, prečo tak pomáham svojej rodine. Vanesska to chápe. Ale nechcem hovoriť, že sme iní, pretože by som tak zbytočne iba vyrábal stereotypy.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane