Jana Homolová

V&nbsp;komunikácii sa výborne dopĺňate. Nelka mi zároveň pripadá ako večný riešiteľ a&nbsp;vy, Filip, ako úplný „pohoďák“.

Nela:&nbsp;Veľmi dobre ste to vycítili aj pomenovali. My sme naozaj veľké protipóly a&nbsp;sama neviem a&nbsp;nechápem, ako je možné, že sme spolu. (Smiech.) Ale je to tak, som úplný „riešič“. Riešim všetko a&nbsp;veľa a&nbsp;dokonca riešim aj to, čo nemusím. Aj sama si dokonca vyrobím problém a&nbsp;Filip je absolútny... Ani neviem, ako to presne pomenovať.

Filip:&nbsp;„Neriešič“.

Nela:&nbsp;(Smiech.) Áno, „neriešič“ a&nbsp;musím povedať, že mi asi prišiel do života preto, aby som prestala brať niektoré veci príliš vážne. Asi to tak celé vzájomne zapadlo do seba, ale keď o&nbsp;tom teraz rozprávam, neviem, čo som za to priniesla do života ja jemu. (Smiech.)

Filip:&nbsp;Možno si mi do života prišla, aby som ho nemal až taký ľahký. (Smiech.)

Nela:&nbsp;Áno, aby zistil, že musí mať v&nbsp;živote aj trošku zodpovednosti. (Smiech.) Ale je pravda, že v&nbsp;týchto veciach sa vzájomne dopĺňame.

Filip:&nbsp;Veď si mi do života priniesla svetlo. To, že niektoré veci neriešim, súvisí možno s&nbsp;tým, že som trošku starší. Nelka ešte rieši veci, o&nbsp;ktorých si myslí, že sa dajú zmeniť už len tým, že nad nimi bude dumať. Aj na základe istých životných skúseností – a&nbsp;možno aj vďaka spomínanému veku – viem, že to už netreba. Myslím, že aj ona do toho časom dospeje. Zároveň som povaha večného optimistu a&nbsp;vždy vidím to dobré, aj keď to tam možno nie je, a&nbsp;Nelka má zas tendenciu vidieť veci hneď čierne, aj keď také vôbec nemusia byť. Je to niekedy zábava, teda skoro stále. (Smiech.)

Nela:&nbsp;Musím povedať, že Filipova povaha je pre mňa do istej miery oslobodzujúca a&nbsp;zároveň stále ma tým drží nad vodou. Teraz neviem, či to môžem pred ním hovoriť, lebo bude strašne namyslený. (Smiech.)

Filip:&nbsp;Nepočúvam. (Smiech.)

Nela:&nbsp;Neviem to asi úplne vyjadriť slovami, ale v skratke: mám pri sebe človeka, pri ktorom mám istotu, že nech sa deje čokoľvek, stále je pri mne. Hoci nemám dobrú náladu, viem, že pri mne stojí a dokáže to prehliadnuť. Zároveň v priebehu sekundy zmetie akékoľvek moje pochybnosti, smútky zo stola a je tu pre mňa. Dáva mi pocit absolútneho bezpečia. Inak to neviem opísať...