Cyklistom hrozia rôzne typy poranení – od ľahších, ako sú odreniny či pomliaždeniny, ktorých ošetrenie zvládneme sami, až po zlomeniny najmä kľúčnej kosti, horných a dolných končatín, panvy, bedrových kĺbov a chrbtice. V týchto prípadoch je už lekárska pomoc alebo zásah záchrannej zdravotnej služby nevyhnutnosťou. Nezriedka dochádza pri tupom náraze aj k poraneniam vnútorných orgánov a spravidla najťažšie poranenia, často až s fatálnymi následkami, súvisia pri cyklistike s poranením hlavy.

Mnohé závisí aj od mechanizmu úrazu – či cyklista narazil do pevnej prekážky, iných ľudí, aj športujúcich, a v akej rýchlosti, alebo došlo ku kolízii s motorovým vozidlom. Máme však aj prípady, keď cyklista spadol pri nulovej rýchlosti a spôsobil si nepríjemné poranenie.

Cyklisti propagujú číslo 1,5

Aj keď celkový počet dopravných nehôd na slovenských cestách klesá, štatistiky hovoria o tom, že medziročne rastie počet úmrtí cyklistov. Dôvodom je zvýšený pohyb cyklistov na cestách (odhaduje sa, že po nástupe koronavírusu sa počet cyklistov v uliciach miest zdvojnásobil), ale predovšetkým nedostatočná ochrana najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky. Vodiči často zabúdajú, že cyklistov chráni iba prilba, kým ich celá konštrukcia automobilu.

 

Za rok 2020 policajné štatistiky evidujú dvadsať smrteľných nehôd cyklistov. Tí tvoria 6 percent z celkových úmrtí pri dopravných nehodách. Dlhodobo je najvyšší počet nehôd cyklistov v Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji.

 

Na zlepšenie situácie je dôležitá ohľaduplnosť vodičov, ale aj maximálna pozornosť samotných cyklistov. Ako najväčší problém súčasnosti sa javí nedostatočný odstup medzi cyklistom a predbiehajúcim autom. V Nemecku, vo Francúzsku, v Luxembursku, Belgicku či Portugalsku je stanovená pri predbiehaní vzdialenosť medzi autom a cyklistom 1,5 metra, v Španielsku dokonca dva metre. Na Slovensku je vzdialenosť len vo forme odporúčania a podobne ako v Rakúsku či v Česku nie je zákonom predpísaná.

 

Vzdialenosť minimálne 1,5 metra vychádza z posudkov súdnych znalcov. Žiaden cyklista totiž nejazdí úplne rovno, ale kolesá idú vo vlnovke. Tlaková vlna z obiehajúceho automobilu jazdca ešte viac rozhodí. A ak je na ceste menej skúsený cyklista či dieťa, môže to byť až 1,5 metra.

 

Cyklisti preto v celom svete organizujú viaceré kampane, v ktorých propagujú číslo 1,5. Chcú nimi dosiahnuť zákonné zavedenie povinnosti predbiehania vo vzdialenosti 1,5 metra a zároveň aj pripomínať vodičom, aby brali ohľad na ľudí na bicykloch. Cyklisti musia pri svojich cestách myslieť aj na to, aby ich bolo vidieť. Mali by nosiť oblečenie s reflexnými prvkami, za zníženej viditeľnosti aj zadné červené blikacie svetlo. Dôležité je aj nosenie prilieb.

 

Zdroj: Slovenský olympijský výbor

Článok pokračuje na ďalšej strane.