Je ešte šanca, že sa v lekárňach predsa len objavia očkovacie vakcíny proti chrípke? Odpoveď na túto aktuálnu otázku sme hľadali u prezidenta Slovenskej lekárnickej komory a lekárnika v Humennom PharmDr. ONDREJA SUKEĽA (42). Na jar, na začiatku prvej vlny koronavírusovej pandémie, nastavil v otvorenom liste kritické zrkadlo postoju končiaceho premiéra Petra Pellegriniho a štátnych orgánov k riešeniu epidemickej situácie. Mal na mysli predovšetkým to, že vláda mala urobiť pre ochranu zdravia lekárov, lekárnikov, zdravotných sestier, sanitárov a upratovačiek v nemocniciach podstatne viac.

Dnes máme nový problém: absenciu očkovacích látok proti chrípke. Opäť niekto zaspal?

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, problém s vakcínami nie je žiadna horúca novinka, vznikol už pred desiatimi rokmi, teraz sa len prejavil v plnej sile.

No v minulých rokoch predsa vakcíny proti chrípke nikdy nechýbali...

V situácii, v ktorej sa od polovice marca s krátkou letnou prestávkou nachádzame, teraz pohár pretiekol. A treba povedať, že táto situácia ani nemá konkrétneho vinníka, na ktorého by sme mohli presne ukázať prstom.

Azda sa nedostatok vakcín proti chrípke zrodil len akosi sám od seba?

Súčasný nedostatok vakcín je dôsledkom a následkom ľahostajnosti takmer celej spoločnosti, ktorá za posledné desaťročie nebrala očkovanie proti chrípke vážne. V porovnaní s inými štátmi sa na Slovensku dávalo zaočkovať proti chrípke zúfalo málo ľudí.

Skúsim si tipnúť: je to okolo pätnásť percent dospelých obyvateľov.

Tak to ste teda optimista. Pravda je taká, že ročne sa dali zaočkovať proti chrípke len štyri percentá populácie Slovenska. To je číslo na úrovni štatistickej chyby, takže to percento zaočkovaných môže byť aj menšie. Najviac ľudí, takmer trinásť percent, sa dalo zaočkovať v roku 2008. V Európe sme na spodnom konci tabuľky zaočkovanosti proti chrípke.

V ktorých štátoch berú ľudia očkovanie proti chrípke najvážnejšie?

Najzodpovednejší sú občania Spojeného kráľovstva a Holanďania. V týchto krajinách sa proti chrípke dávajú zaočkovať tri štvrtiny obyvateľov. Veľkou výhodou je, že ľudia sa tam môžu dať zaočkovať rovno v lekárni, lekárnici sú zaškolení aj na očkovanie. Myslím si, že tento spôsob by sa ujal aj u nás.

Vravíte, že s výnimkou roku 2008 sa u nás proti chrípke ročne dávali zaočkovať len približne štyri percentá ľudí. Koľko vakcín stačilo lekárňam na pokrytie takého malého záujmu?

Objednávalo sa 200- až 300-tisíc vakcín. To nám bohato stačilo, často sa ani nepredali, lekárne mali vždy dostatočnú rezervu. Pre lekárne to bola vyslovene stratová záležitosť, dlhodobo na ich objednávkach prerábali, nikdy sa nevypredali všetky vakcíny.

Tie, ktoré lekárňam zvýšia, nie je možné použiť o rok, v nasledujúcej chrípkovej sezóne?

To určite nie, vyprší im exspiračná lehota, a čo je ešte podstatnejšie, v každom roku, v každej chrípkovej sezóne sa na očkovanie používa vakcína pôsobiaca na iný druh vírusu. Tie z minulého roka by už na chrípku, ktorá sa objaví v tejto sezóne, nezabrali. Takže dlhodobé zásoby vakcín je zbytočné vytvárať, boli by skrátka nanič. Keby sme predpokladali, že sa dá zaočkovať dvadsať percent obyvateľov Slovenska, na kúpu vakcín od zahraničných výrobcov by bolo treba desať miliónov eur. A keby sa dalo zaočkovať len desať percent, distribútori a lekárne by len za jednu sezónu prišli o päť miliónov eur. Pre distribútorov a dovozcov vakcíny zo zahraničia by to bola likvidačná strata.

Koľko ľudí u nás ročne zápasí s chrípkou a koľko jej podľahne? Pokračovanie na ďalšej strane...