Petra Vajdová (36) si vďaka synovi Martinkovi (2) začala svoju prácu užívať. „On mi dodal slobodu, nadhľad, ľahkosť aj v dramatických, vyčerpávajúcich situáciách a postavách,“ povedala nám. 

Dá sa povedať, že vám Martinko od základov zmenil život?

Absolútne. Dieťatko som mala vo svojich v 34 rokoch a napriek tomu, že som po ňom túžila, lebo to bol deficit v mojom bohatom umeleckom živote, zaskočilo ma to. Hovorila som si, že taký malý človek predsa môj život nemôže nejako zásadne zmeniť, ale on ho zmenil od úplných základov. Ja som totiž nikdy nebola trpezlivá, vždy som všetko riešila hneď, nikdy som na nič nečakala, stále som na sebe pracovala a zrazu prišiel on a úplne zmenil moje hodnoty, spôsob myslenia. Zmenil ma z dievčaťa na ženu matku. Keď som si ho doniesla domov z pôrodnice, ostala som v šoku. Malý človek, ktorý mal päťdesiat centimetrov a tri kilogramy, so sebou pre mňa priniesol aj uvedomenie, že do konca svojho života tu už nepôjde o mňa, už nie je čas na mňa, on je na prvom mieste.

Ešte musím úprimne povedať, že keď som porodila, akoby som sa našla. Moja mamina mi vtedy ležala na pleci s malým, vedľa nás bol môj muž a ja som jej povedala: „Mami, ja ťa teraz tak chápem. Čo si musela prežívať za strach… Čo si musela prežívať pri všetkých mojich úspechoch aj neúspechoch…“ Úplne som sa tým pochopila a zároveň sa úplne celá prijala. A, samozrejme, úplne som pochopila svojich rodičov.

Nie celkom rada odpovedáte na otázku, aká ste mama.

(Smiech.) Áno, a je to preto, že mamou sa ešte len postupne stávam. Martinko má dva roky a tri mesiace a naozaj neviem, aká som mama a aká budem. Viem len, že ho milujem a urobím pre neho všetko v rámci svojich možností a v danej dobe rovnako, ako ma moji rodičia vychovávali vo svojej dobe a aj oni robili len to, čo najlepšie vedeli.

A podobne to mám s otázkou, ako ma vníma môj synček, lebo neviem, ako ma vníma. To ukáže čas. (Smiech.) Keď sa smeje, som šťastná, a keď plače (najmä vtedy, keď odchádzam do práce), v aute sa rozplačem aj ja, lebo mi to je veľmi ľúto. Ale učím sa a mením každý jeden deň rovnako ako on. Je to taká blízka spolupráca, ktorá sa každodenne vyvíja, že v tomto zmysle neexistuje žiadna definitívna.

Ste skôr zásadová mama alebo vás syn okamžite obmäkčí?

Neviem, ale keď sa na mňa usmeje, okamžite ma dostane a som roztopená. Je to môj anjelik s modrými očami a blond vlasmi. Dokonca sa ma pri kočíkovaní občas pýtajú, či som jeho opatrovateľka. (Smiech.) Myslím, že každá mama povie, že jej dieťa je najkrajšie, tak to moje je úplne najviac. A pri jeho výchove hlavne nepočúvam rady ostatných, lebo ho poznám najlepšie. Porodila som ho a boli sme predsa spojení pupočnou šnúrou, čiže intuitívne viem, čo mám robiť. Ak neviem, poradím sa s maminou. Aj ja som bola jej prvé dieťa a pri mne niektoré veci ešte nevedela. Pri treťom dieťatku, mojom bratovi, to už mala zvládnuté. Preto presne vie, že hoci ona cumeľ Martinkovi zakáže, ja sa mu ho pokúsim nedať, ale keď plače, opäť mu ho dám. Samozrejme, prístup ku každému dieťaťu je výsostne individuálna záležitosť. A môj syn hlavne miluje, keď mu všetko zahrám. Napodobňujem hlasy, robím mu bábkové divadlo a vtedy fungujú aj niektoré u nás nepopulárne procedúry, ako napríklad umývanie zúbkov. (Smiech.) A občas sa stane, že ani to nefunguje, ale nič sa nedeje. On sa to predsa raz naučí aj bez toho. (Úsmev.)

Koniec trápenia! Petra Vajdová nechce, aby ju ľudia odsudzovali. Bola obklopená manipulátormi, okrem rodiny si k sebe nikoho nepustí. Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.

Diskusia