Jana Homolová

<p><em>V médiách mu prisudzujú titul najznámejšieho a zároveň najlepšieho súčasného televízneho režiséra. V priebehu rokov sa podieľal na divácky najúspešnejších formátoch a pracoval so špičkovými moderátormi na slovenskom aj českom trhu. Vyrastal v Čiernej Lehote, ale vďaka svojmu otcovi má polovičný kubánsky pôvod. Je veľkým milovníkom literatúry, práve preto sa rozhodol na univerzite študovať dejepis a slovenský jazyk. Túžil po učiteľskej profesii, no po skončení vojenčiny získal prácu v upútavkovom oddelení bývalej televízie VTV. Výroba upútaviek bola vlastne jeho vstupom do televíznej brandže, kde zožal obrovské úspechy. Dnes sa však v zákulisí rôznych projektov pohybuje skôr v úlohe producenta než režiséra. Deje sa to napríklad aj pri jeho najnovšej šou Dom snov na obrazovkách TV Joj.</em></p>

<h3>Dom snov je formát, ktorý ste vymysleli spolu s&nbsp;Vilom Rozborilom (54)?</h3>
<p>S&nbsp;Vilom sme sa dlhodobo rozprávali o&nbsp;tom, že by sme sa mali vrátiť ku koreňom, a&nbsp;keď už, tak to musí byť niečo naozaj spektakulárne. Áno, toto je náš spoločný námet, originálny formát. Nekúpili sme žiadnu licenciu. Ja som Vilovi v&nbsp;priebehu asi piatich rokov ukazoval rôzne šou, rôzne televízne formáty, ktoré vo svete fungujú, ale nikdy sme sa na ničom nedohodli, pretože on celkovo nie je nastavený na to, aby prijímal ponuky na tieto licenciované programy. Napokon sme sa dostali do bodu, keď sme koncom minulého roka vysielali Siedme nebo a&nbsp;tam sme jednej panej z&nbsp;Kysuckého Nového Mesta postavili dom. Malo to šialený divácky úspech, preto sme si povedali, že by sme sa mali uberať týmto smerom. Dohodli sme sa s&nbsp;televíziou a&nbsp;navrhli jej, že pre ňu vytvoríme formát, kde budú súťažiť snúbenci a&nbsp;hrať budú o&nbsp;dom. Televízia okamžite súhlasila a&nbsp;my sme od januára do júna tohto roka najskôr kúpili pozemky, vybavili stavebné povolenia a&nbsp;popritom sme nastavili celú televíznu výrobu. Zázraky sa dejú aj v&nbsp;koronovom období a&nbsp;ja dúfam, že ľuďom sa relácia bude páčiť.</p>
<h3>Hovoríte, že ste kúpili pozemky. Vyhrať sa teda dá viac domov? A&nbsp;v&nbsp;ktorých lokalitách sa domy postavia?</h3>
<p>Kúpili sme tri pozemky v&nbsp;exkluzívnych lokalitách: vo Veľkom Grobe, na Medových Lúkach pri Trenčíne, na východe vo Veľkej Ide, čiže postavíme tri domy. Išli sme do toho s&nbsp;tým, že hodnota výhry, teda jedného domu, sa bude hýbať okolo sumy stotisíc eur. To bol plán ešte z&nbsp;minulého roka, ale vzhľadom na vývoj trhu priznávam, že táto suma sa dnes blíži k&nbsp;dvojnásobku. Napriek neistým časom televízia stále stojí pri nás.</p>

<h3>Ako to celé prebieha?</h3>
<p>O&nbsp;každý dom budú hrať štyri snúbenecké páry. Šou sa začína zásnubami. Prvé dva páry idú súťažiť a&nbsp;ich úlohou je vybudovať základovú dosku, druhé dva páry zas postavia zvyšok domu. Z&nbsp;oboch dvojíc vyjde jeden víťaz a&nbsp;vo svadobný deň sa s&nbsp;dvomi víťaznými pármi stretneme, prežijeme s&nbsp;nimi svadbu a&nbsp;po nej sa zídeme pred postavenou novostavbou, kde si páry zahrajú len jednu jedinú hru. Pár, ktorý hru vyhrá, získava dom, následne ženích zoberie nevestu na ruky, prenesie si ju cez prah nového domu. Druhý pár zatiaľ plače a&nbsp;odchádza na svadobnú cestu okolo sveta. (Smiech.) Zatiaľ máme nakrúteného toľko dobrého materiálu, že nevieme, ako ho zostrihať, aby sa tam všetko zaujímavé zmestilo. Nakrúcanie bolo intenzívne a&nbsp;dúfam, že z&nbsp;toho bude televízny hit.</p>
<h3>Rozstrelová hra je sťahovanie obrusu zo stola, na ktorom je plno tanierov. Ide o&nbsp;súťaž zo šou Vilomeniny. Prečo práve táto?</h3>
<p>Vilomeniny boli emblematická šou Vila Rozborila, na ktorej vyrástol. Máme tam aj inú hru, ale napokon sme sa dohodli, že taniere k&nbsp;Vilovi patria, preto sme si povedali, že si to zahráme aj v&nbsp;tejto šou. A&nbsp;musím povedať, že to bol dobrý ťah, pretože sťahovanie obrusu absolútne ovplyvňuje vývoj celej šou. Čo sa mne osobne páči, lebo do poslednej chvíle neviete, ako to celé dopadne. A&nbsp;vo všeobecnosti treba povedať, že v&nbsp;Dome snov je viacej fragmentov z&nbsp;Vilovej televíznej minulosti aj zo šou Vilomeniny, pretože my napríklad súťažiacich počas stavania domu vyháňame do iných domácností, k&nbsp;ich potenciálnym susedom, aby si išli zohnať trebárs miešačku. Snúbenci sa stávajú akoby súčasťou dediny, v&nbsp;ktorej budú možno bývať. Nie je to tak, že televízia prišla do anonymného priestoru, naopak, veľmi pracujeme s&nbsp;priestorom, v&nbsp;ktorom sme.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Akí ľudia sa vám do súťaže prihlásili? Nemali ste pocit, že ide o&nbsp;osobnosti, ktoré sa chcú iba zviditeľniť, ako sa to deje pri mnohých iných formátoch?</h3>
<p>Urobili sme kasting, kde sa prihlásilo viac ako tisíc párov, a&nbsp;úprimne poviem, že v&nbsp;takýto veľký záujem sme dúfali, lebo výhra, ktorú ponúkame, je extrémna. Samozrejme, mali sme malú dušičku, kto všetko sa prihlási, lebo ľudia sú už v&nbsp;tomto smere ostrieľaní. Ponúk na televízne kastingy je neúrekom, na obrazovkách sa často striedajú tie isté tváre, rôzni exhibicionisti, čiže mali sme obavu, ale napokon na našu výzvu zareagovali ľudia, ktorí by za normálnych okolností nikdy do televízie nešli. Presvedčila ich výhra a&nbsp;my im ju doprajeme, pretože na kasting prišli naozaj emocionálni, čistí ľudia.</p>
<h3>Bolo podmienkou, aby za sebou mali ťažký životný osud?</h3>
<p>Nie, museli nám byť v&nbsp;prvom rade sympatickí. Na kastingu bol prítomný samotný Vilo a&nbsp;veľmi sa dávalo aj na jeho osobné pocity. Niekto mal ťažký príbeh, preto by sme takejto dvojici chceli výhru dopriať, niekto bol zaujímavý, lebo išlo o&nbsp;pár Portugalec a&nbsp;Slovenka, a&nbsp;potom boli ľudia, ktorí nám boli naozaj len ľudsky sympatickí. Všetci prihlásení si hlavne uvedomovali, že bez našej pomoci by si vlastné bývanie nezariadili možno ani za dvadsať rokov spoločného života, preto sa prihlásili a&nbsp;skúsili šťastie.</p>
<h3>Vy ste sa na tejto šou podieľali producentsky. Prečo nie režisérsky? Je to preto, že v&nbsp;portfóliu máte veľa projektov a&nbsp;nedá sa všetko stíhať naraz?</h3>
<p>Režisérska funkcia je len akýsi pozostatok z&nbsp;mojej minulosti, v&nbsp;skutočnosti je Ivan Holub, ktorý má na starosti aj Dom snov, omnoho lepší režisér než ja. Na mne je len tá „trápna“ úradnícka a&nbsp;producentská robota. V&nbsp;skutočnosti sa za posledné roky veľmi málo dostávam k&nbsp;reálnej režisérskej práci a&nbsp;možno je to tým, že som lenivý, že starnem, a&nbsp;možno aj preto, že nestíham. (Smiech.)</p>

<h3>Viem, že aj na manželku ste presunuli pracovné aktivity. Namiesto vás sa napríklad stala producentkou filmu V&nbsp;lete ti poviem, ako sa mám, ktorý by sa mal dostať do kín koncom roka.</h3>
<p>Vzniklo to tak, že naša firma pred štyrmi-piatimi rokmi skúsila urobiť prvý film, ktorý mal úspech, a&nbsp;na základe toho som vo firme vytvoril „fiction department“ – oddelenie, ktorá som zveril do rúk svojej manželky. Je to natoľko náročná práca, že musela odísť z&nbsp;dovtedajšieho zamestnania a&nbsp;stala sa šéfkou tohto oddelenia. Tam sa ja prakticky nezúčastňujem už na ničom. Je to úplne samostatná časť firmy. Počas tohto roka nakrúcajú už druhý film a&nbsp;s&nbsp;trochou šťastia budeme takto robiť dva filmy a&nbsp;dva seriály ročne.</p>
<h3>Toto som v&nbsp;médiách zachytila – že po skončení nakrúcania jedného filmu začala vaša firma automaticky nakrúcať ďalší, čo je na naše slovenské pomery veľký úspech, keď si ešte vezmeme, že tu stále zúri korona.</h3>
<p>Myslím, že môžeme byť veľmi vďační Pánu Bohu za to, ako sa nám darí, a&nbsp;pri pohľade na hotelové odvetvie a&nbsp;gastroodvetvie, ktoré sú koronou zasiahnuté fatálne, si hovorím: Ďakuj, kým môžeš, a&nbsp;makaj, aby si si to zaslúžil. Až mi je to trápne povedať nahlas, že sa nám aj v&nbsp;tomto ťažkom období darí.</p>
<p>A&nbsp;čo sa ešte týka mojej manželky, už je neoddeliteľnou súčasťou firmy. Veľmi intenzívne rokujeme o&nbsp;nakrúcaní dvoch seriálov, ktoré sú už reálne blízko k&nbsp;finálnym dohodám. To v&nbsp;preklade znamená, že jej oddelenie sa z&nbsp;piatich ľudí bude musieť rozširovať minimálne na desať zamestnancov. Dúfam, že si udržíme takú kvalitu, že jej tím bude našu firmu ťahať. Po­dľa môjho názoru je fantastické vidieť, ako ľudí stále baví chodiť do kina a&nbsp;pozrieť si aj slovenský film. Osobne som hrdý na to, že nemám podané žiadne žiadosti vo fondoch. Pri výrobe nepoužívame žiadne štátne peniaze. Nás skutočne živia len diváci a&nbsp;našťastie to vychádza tak, že môžem fungovať aj naopak a&nbsp;odvádzať štátu dane.</p>