Peter Bebjak o našom najočakávanejšom seriáli: Neuškodí Slovanom prirovnávanie k Hre o tróny?

Vďaka Bebjakovi slovenská kinematografia opäť žije: Ako mu korona zasiahla do pracovných plánov

Petra Bebjaka doviedlo obdobie korony k životu na vidieku: Čo mu to dalo?

Jana Homolová

Vo svetle náročných okolností tohto obdobia – ako sa máte?

Myslím, že podobne ako všetci normálni ľudia. Snažím sa prežívať tieto dni tak, aby som bol zodpovedný, ale aby mi z&nbsp;toho nebolo ešte viac smutno. Snažím sa zamestnať si myseľ a&nbsp;rozhýbať telo.

Podľa predbežných informácií by sa seriál Slovania mal dostať na obrazovky Jojky 10.&nbsp;marca. Žiaľ, pred dvoma týždňami nás opustil jeden z&nbsp;protagonistov Andy Hryc, ktorému ste v&nbsp;tomto projekte po rokoch mnohých prevažne negatívnych postáv dopriali úlohu kladného hrdinu. Prečo?

Pretože je – vlastne, bohužiaľ, bol – to skvelý herec. Pretože za svojím drsným, neprístupným zovňajškom to bol citlivý človek, ktorý miloval svoju rodinu. A&nbsp;taká je aj jeho postava.

Keďže úzko spolupracujete s&nbsp;Wandou Adamík Hrycovou, zrejme aj vzťah s&nbsp;jej otcom bol pri spoločnej práci osobnejší než s&nbsp;inými hercami. Alebo?

Miloval život a&nbsp;vedel si ho užívať. Ale obdivoval som ho pre jeho bojovnosť. Nevzdať sa bez boja, bojovať do konca.

S&nbsp;Andym ste vraj mali ešte plány a&nbsp;chceli ste mu ponúknuť ďalšiu rolu. O&nbsp;čo malo ísť?

Andy by hral ešte veľa postáv, pretože bol talentovaný a&nbsp;kreatívny herec.

Slovania boli vaším a&nbsp;Wandiným spoločným nápadom alebo ako to celé vzniklo?

Nie, Slovania boli projekt, ktorý manželia Kolejakovci s&nbsp;ďalšími spolupracovníkmi napísali pre televíziu JOJ. Keď bola Wanda na návšteve u&nbsp;programového riaditeľa Rola Kubinu, on jej o&nbsp;tomto projekte na jej požiadanie rozprával a&nbsp;dohodli sa, že sa ho pokúsi zrealizovať. To znamená zohnať prostriedky od ďalších koproducentov, z&nbsp;grantov, fondov – jednoducho dať dokopy taký balík financií, za ktorý by sa Slovania dali nakrútiť. A&nbsp;to sa jej nakoniec podarilo.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Seriál dostáva prívlastok „najdrahší v&nbsp;histórii Slovenska“. Čo si má pod tým človek predstaviť? Približujete sa jeho cena produkcii seriálov na streamovacích službách?

Nie, kdeže. Slovania nie sú ani najdrahším seriálom, ktorý bol vyrobený na Slovensku, boli aj drahšie. My sa finančne nemôžeme porovnávať s&nbsp;veľkými produkciami, môžeme sa snažiť urobiť svoju prácu čo najlepšie, aby sme ten dojem výpravnosti aspoň vyvolali.

Keď ste začali nakrúcať Slovanov, veľmi veľa sa písalo o&nbsp;tom, že pôjde o&nbsp;akúsi „slovenskú Hru o&nbsp;tróny“. Stotožňujete sa s&nbsp;týmto prívlastkom alebo išlo o&nbsp;PR k&nbsp;seriálu?

Je to čisté PR. Ani príbehovo, ani finančne, ani výpravnosťou – nikdy nešlo o&nbsp;to, aby sme vytvárali podobu s&nbsp;týmto seriálom. To by bola samovražda.

A&nbsp;neobávate sa, že by toto prirovnanie mohlo seriálu uškodiť? Milovníci Hry o&nbsp;tróny sa určite neubránia porovnávaniu...

Nejde porovnávať neporovnateľné. Sú to dva rozdielne seriály. To, že oba majú v&nbsp;sebe prvky fantasy, ešte neznamená, že sa vytvárajú z&nbsp;rovnakého cesta.

Filmári musia byť – aspoň podľa mňa – vo všeobecnosti mimoriadne trpezliví ľudia. Už len to pomyselné čakanie, kým sa film alebo seriál dostane pred publikum, trvá aj dva-tri roky. Nie je to demotivujúce?

Ten čas je väčšinou vyplnený prácou, či už dokončovaním tohto seriálu, alebo prácou na ďalšom projekte.

V&nbsp;prípade Slovanov očakávate úspech?

Či očakávame úspech? Televízny trh, televízny divák je nevyspytateľný. To, ako seriál dopadne, môže ovplyvniť veľmi veľa faktorov. Robili sme ho tak, aby divákov zaujal, aby sa im páčil príbeh, postavy, celá exekutíva. Dúfam, že ich zaujme natoľko, aby ho ďalej sledovali.

Keď ste spomenuli ďalšie projekty, váš film Správa sa mal dostať do celého sveta. Premietať ho mali v Európe aj v Amerike. Žiaľ, stále žijeme naplno s koronou, preto sa aj januárová slovenská premiéra filmu odsunula. Kedy by sa film mohol dostať do našich kín a aké ohlasy naň zatiaľ máte zo zahraničia?

Premietal sa zatiaľ len v&nbsp;Amerike v&nbsp;rámci prezentácie na Oscary, ale mal aj samostatné vysielania v&nbsp;online priestore k&nbsp;dňu holokaustu pre Wiesenthalovo Múzeum tolerancie v&nbsp;Los Angeles. Ohlasy boli veľmi dobré. Predpokladá sa, že keď sa uvoľnia opatrenia v&nbsp;jednotlivých krajinách, kde bol film predaný, spustí sa jeho svetová distribúcia.

Film bol v&nbsp;širšej nominácii na Oscara, ale medzi pätnásť najlepších nepostúpil. Cítili ste sklamanie už len vzhľadom na tému, ktorej sa venuje?

Nie, určite by to filmu pomohlo v&nbsp;jeho ceste po svete, ale necítil som sklamanie. Tým, že film sa predal do mnohých krajín po celom svete, sa dostane k&nbsp;divákom, aby téma, o&nbsp;ktorej rozpráva, zarezonovala aj v&nbsp;ich krajinách.

Ide o&nbsp;silný príbeh dvoch mužov Alfréda Wetzlera a&nbsp;Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo ujsť z&nbsp;koncentračného tábora a&nbsp;podať správu o&nbsp;tom, ako tam systematicky zabíjajú ľudí. S&nbsp;Rudolfom Vrbom bol v&nbsp;kontakte aj Steven Spielberg, napriek tomu je zarážajúce, že tento námet doposiaľ nemal podobu hraného filmu. Prečo sa to podľa vás nestalo?

Spielberg sa s&nbsp;ním stretával pred realizáciou svojho filmu Schindlerov zoznam. Takisto ma prekvapuje, že nebola nakrútená Vrbova kniha, pretože tá bola na Západe známejšia tým, že Vrba žil v&nbsp;Kanade. Asi to tak malo byť, asi mal ten film vzniknúť teraz v&nbsp;tomto čase a&nbsp;na Slovensku.

Ako ste sa k&nbsp;tejto téme dostali vy a&nbsp;koľko rokov príprav tomu predchádzalo?

Prvýkrát mi knihu daroval Ivan Šandor, aby som si ju prečítal. Veľmi zaujímavý príbeh, ale neboli sme v&nbsp;tom čase schopní dať dokopy finančne taký náročný projekt. Bolo to v&nbsp;období, keď na Slovensku vznikali jeden-dva filmy ročne. Asi pred piatimi rokmi prišiel za nami scenárista Jozef Paštéka, aby sme to skúsili nakrútiť. Napísal scenár a&nbsp;my sme zrazu mali podklad, na základe ktorého sme začali hľadať peniaze na výrobu. Bola to dlhá cesta.

Ako ste pristupovali k&nbsp;práci na filme s&nbsp;tým, že ste si uvedomovali, aké zverstvá sa reálne páchali na ľuďoch?

Keď máte postavenú repliku jedného bloku osvienčimského tábora a&nbsp;vidíte tam 500 komparzistov stáť v&nbsp;tej zime, v&nbsp;ktorej sme nakrúcali, v&nbsp;tých mundúroch určených pre ľudí, ktorí tam boli väznení, a&nbsp;uvedomíte si, že sa ani len malým percentom nemôžeme priblížiť reálnym pocitom a&nbsp;utrpeniu ľudí, ktorí tam žili, dostaví sa veľmi veľké zúfalstvo z&nbsp;predstavy, čo dokážu ľudia spraviť ľudom v&nbsp;mene zvrátenej ideológie.

Vo všeobecnosti sa o&nbsp;vás píše ako o&nbsp;našom najúspešnejšom režisérovi, ale v&nbsp;minulosti ste priznali, že vo vašom živote boli aj hluché obdobia, keď ste naozaj dlho nemali prácu. Pomôžu práve takéto momenty človeku ostať nohami pevne na zemi, hoci ho okolie, mediálny tlak, sociálne siete zvádzajú, aby v&nbsp;seba priveľmi uveril?

Myslím si, že už som dosť starý na to, aby som dokázal odlíšiť dôležité od zbytočného a&nbsp;aby som vedel sám posúdiť svoju pozíciu, svoje miesto. Myslím, že som a&nbsp;zostanem stále oboma nohami na zemi.

Aj vďaka vám a&nbsp;vašej činorodosti slovenská kinematografia opäť žije, i&nbsp;keď ju aktuálne zastavila korona. Ako zasiahla do vašich pracovných plánov?

Žije vďaka ľuďom, ktorí ju robia. Od Audiovizuálneho fondu cez kreatívnych ľudí, tvorcov, až po všetky pozície, ktoré sa starajú o&nbsp;to, aby film vznikol. Počas korony jediné obdobie, keď sa nenakrúcalo, bolo od marca do mája. Počas prvého lockdownu. Potom pokračovali všetky výroby ďalej, bohužiaľ, niektoré projekty sa stopli, iné sa ani neroztočili, ale myslím si, že nám veľmi pomohli televízie, ktoré ďalej produkovali a&nbsp;vyrábali svoje programy. Myslím, že veľa ľudí zachránili pred finančnou núdzou.

V&nbsp;zahraničí už koronové obdobie zachytáva film z&nbsp;produkcie HBO Lockdown. Vy ste o&nbsp;niečom podobnom neuvažovali?

U&nbsp;nás je to trochu problematickejšie – ste odkázaní na financie, ktorých schvaľovanie trvá niekoľko mesiacov. Ešte predtým však musíte počítať, že niekoľko mesiacov trvá daný projekt vyvíjať. Keď napokon financie nájdete, ďalší čas trvá, kým projekt zrealizujete a&nbsp;dostanete medzi ľudí. Istou formou by mohli byť online platformy lokálneho rozsahu, ale tie nie sú na Slovensku až také silné. Zatiaľ.

Aký druh tém vás vo všeobecnosti ako režiséra na filmovom plátne najviac oslovuje a&nbsp;láka?

Je to naozaj rôznorodé, nemám rád a&nbsp;nevyberám si jednu tému, jeden žáner. Mám rád, keď sa môžem stále niečo nové učiť. Nebavilo by ma vyrábať ikstú kópiu jedného a&nbsp;toho istého.

Dočítala som sa, že obdobie korony vás opätovne doviedlo k&nbsp;záhradkárčeniu, respektíve k&nbsp;životu na vidieku a&nbsp;všetkému, čo sa s&nbsp;tým spája. Čo vám toto obdobie dalo?

Veľa. Zabúdať, aký čas žijeme, existovať s&nbsp;človekom, ktorého mám rád, robiť niečo, čo má hneď viditeľný výsledok alebo čoho výsledok následne môžete deň po dni pozorovať. Mal som ten čas veľmi rád.

Petra Bebjaka doviedlo obdobie korony k životu na vidieku: Čo mu to dalo?

Jana Homolová

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Petra Bebjaka doviedlo obdobie korony k životu na vidieku: Čo mu to dalo?

Jana Homolová

Súvisiace články

41 OTÁZOK PRE JANA WERICHA: Prečo utekal pred reportérmi a čo si myslel o slovenských ženách

Zoologické záhrady nemusela, teraz jednej šéfuje: Vyspovedali sme riaditeľku BRATISLAVSKEJ ZOO

Silvia Majeská prijala novú výzvu: Ľudia ma neustále podceňovali pre vek aj preto, že som žena

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás