redakcia

Naša návšteva patológie na Sasinkovej ulici v&nbsp;Bratislave sa začína prekvapivo. Sme v&nbsp;laboratóriu, kde sa pripravujú „sklíčka“, čiže vzorky tkanív pre lekárov na určenie diagnózy pacienta. Vedúci lekár pre nekropsiu Michal Palkovič berie do rúk malú fľašku s&nbsp;vinetou nakladané uhorky a&nbsp;ukazuje nám jej obsah: „Tu je maternica aj s&nbsp;vajcovodmi, je plná nádorov.“ V&nbsp;ďalšej „zaváračke“ je akýsi krvný koagulát... Odtiaľ nás lekár vedie do pitevne, kde cítiť chlór a&nbsp;dezinfekciu, s&nbsp;piatimi lesklými kovovými stolmi. „Zase nie je do čoho pichnúť?“ zažartuje fotograf. „Je tu dáko mŕtvo, máte pravdu,“ kontruje doktor Palkovič. „A&nbsp;kde sú nebožtíci?“ zaujímam sa ja. „Dolu,“ smeruje nás patológ do podzemia. „Sú to také hororové priestory,“ varuje. A&nbsp;oprávnene.

Na rozdiel od modernej svetlej pitevne sú v&nbsp;tmavom suteréne ošumelé priestory, nezrekonštruované od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tým, čo ležia pri ôsmich stupňoch Celzia za kovovými dverami chladiacich boxov, to už neprekáža, no personál patológie by si rozhodne zaslúžil solídnejšie prostredie. Nie všetkým privezeným ľuďom treba robiť pitvu, ale je nariadená vždy, ak vznikne nejaká pochybnosť či otázka okolo príčiny úmrtia. Patológ Michal Palkovič, ktorý je tiež zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR, nám o&nbsp;svojej práci prezradil viac.

Doktor Michal Palkovič o sebe s úsmevom vraví, že je najlepší patológ medzi potápačmi a najlepší potápač medzi patológmi. Je jediný inštruktor inštruktorov potápania v Česku a na Slovensku, učí hyperbarickú medicínu na lekárskej fakulte a momentálne spolupracuje na celosvetovej vedeckej štúdii, na ktorej sa zúčastňuje aj NASA, kde sa rozpracúva práve jeho nápad o dýchaní čistého kyslíka pred ponorom. „Potápanie je pre mňa veľmi dôležitá psychohygiena, spôsob, ako vypnúť mozog, resetovať ho a sústrediť sa len na jednu myšlienku, na to, čo práve riešim pod vodou. A&nbsp;keď sa vrátim do praxe, tak na to miesto, ktoré som si akoby resetol a utriedil, si môžem dať nové informácie. Funguje to u&nbsp;mňa stopercentne.“

Potápač

Ako vám napadlo vydať sa na dráhu patológa?

V&nbsp;rámci klinickej praxe som ako študent prechádzal rôznymi odbormi a&nbsp;videl som, ako sa tam ľudia k&nbsp;sebe správali. Už vtedy som si uvedomil, že pracovná atmosféra, v&nbsp;akej človek robí, je azda ešte dôležitejšia ako to, čo chce robiť. Vedel som tiež, že s&nbsp;pacientom až tak veľmi nechcem prísť do kontaktu. Tak som sa rozhodol pre patológiu a&nbsp;myslím, že som urobil dobre.

Neľutujete, že ste lekár, ale ľudí neliečite?

Cieľom azda každého lekára je pomáhať ľuďom. My patológovia to robíme prostredníctvom nepriamych diagnostických úkonov. Bez patológa definitívnu morfologickú diagnózu, na ktorej podklade sa robí liečba, žiadny klinik – lekár z&nbsp;praxe nespraví. Z&nbsp;tohto hľadiska je patológia úžasný odbor. Patológovia sú špičkoví v&nbsp;poznaní chorobných procesov v&nbsp;ľudskom tele.

Prehodiť pár slov s&nbsp;pacientom vám nechýba?

Vždy hovorím, že najradšej mám otvorených ľudí... Pre nás je dôležitejšia diskusia s&nbsp;klinikom. Ako pri biopsii, analýze vzoriek od živých pacientov, tak aj postmortálne – keď mu buď potvrdíme, že všetko robil správne, alebo nájdeme proces, ktorý nestihol či nevedel zdiagnostikovať, čo je pre neho spätná väzba, aby mohol zmeniť liečebné postupy.

Na základe výsledkov vašej práce so vzorkami tkanív sa povedzme chirurg rozhoduje, ako postupovať?

On sa nás pýta! Napríklad či išiel dostatočne hlboko pri resekcii nádoru. Chirurg to nevidí, ale my s&nbsp;mikroskopom pozeráme až na bunkovú úroveň, či sú z&nbsp;bokov aj zospodu „okraje voľné“. Alebo pri vybratom znamienku – ak sa nám niečo nezdá, opíšeme to a&nbsp;lekár sa môže rozhodnúť volať pacienta na častejšie kontroly či inú intervenciu.

Čo skúma z&nbsp;tkanív mŕtvych pacientov? Čítajte na ďalšej strane...

Robíte takéto rozbory aj priamo počas operácie?

Áno, je to jedna z&nbsp;foriem bioptickej praxe, perioperačná biopsia. Niekedy vyrezaný tumor okamžite pošlú k&nbsp;nám, aby sme zistili, či ide o&nbsp;zhubný alebo nezhubný nádor, a&nbsp;či bol vybraný kompletne celý. My vzorku spracujeme a&nbsp;do dvadsiatich minút dáme výsledok. Pacient je zatiaľ uspatý a&nbsp;otvorený, operatér čaká. Takže ak ste sa pýtali na kontakt s&nbsp;pacientom – práve to je na našej práci ťažké, že my z&nbsp;neho dostaneme len štyri sklíčka. A&nbsp;z&nbsp;nich určíme jeho osud, či bude žiť alebo zomrie. Lebo ak sa my pomýlime a&nbsp;napríklad označíme proces v&nbsp;jeho tele za nezhubný, pričom je zhubný, pacient na to doplatí životom. Naopak, ak označíme za zhubné to, čo malígne nie je, môže prísť zbytočne napríklad o&nbsp;maternicu.

Extrémne zriedkavo, pretože metóda našej práce je konzultovať – vždy, ak sa nám niečo nezdá a&nbsp;nie sme si istí, radíme sa s&nbsp;kolegami. Pokojne aj z&nbsp;Nitry, z&nbsp;Martina... My spolu nesúťažíme, ale pomáhame si. A&nbsp;to je výborné. Lebo najdôležitejšie je dopracovať sa k&nbsp;správnej diagnóze.

Čo skúmate z&nbsp;tkanív mŕtvych pacientov?

Niekedy pacient nemá stanovenú diagnózu, aj keď bol liečený, napríklad na rakovinu. Pri nekropsii musíme zistiť, z&nbsp;ktorého orgánu, tkaniva rakovina pochádzala alebo odkiaľ boli metastázy. No asi pri 13 percentách malígnych nádorov bez známej lokalizácie sa nepodarí určiť, odkiaľ primárne pochádzajú.

Je ešte po smrti dôležité hľadať to spätne?

My sme ako advokáti mŕtveho, keď pacienta otvoríme, čítame jeho príbeh ako z&nbsp;knihy. Ten zaujíma spravidla príbuzných, ktorí nevedia, čo sa stalo, a&nbsp;my im vieme povedať napríklad to, prečo zdravotná starostlivosť nebola účinná. Ale dôležité sú naše zistenia aj pre klinikov, aby vedeli, či ich liečba na základe dostupných údajov bola správna, efektívna.

Fungujete v&nbsp;pitevni ako vo filmoch, nahlas hovoríte svoje postrehy a&nbsp;nahrávate si ich?

V&nbsp;pitevniach máme už druhý rok nainštalované systémy na rozpoznávanie hlasu, takže môžeme diktovať celý pitevný protokol, ktorý sa rovno prepisuje z&nbsp;hovoreného do písaného slova. Len treba hovoriť pomaly, dobre artikulovať a&nbsp;zreteľne oddeľovať slová. Ale závisí to aj od IT gramotnosti našich lekárov, lebo nie všetci to využívajú.

Máte na patológii aj kolegyne?

Zo strany žien je o&nbsp;patológiu veľký záujem, podstatne prevyšujúci záujem mužov. U&nbsp;nás na pracovisku sú v&nbsp;prevahe.

S čím všetkým sa stretol pri pitve? Čítajte na ďalšej strane...

Omdlievajú študenti, keď prídu do pitevne?

Vždy im hovorím, že odpadnúť v&nbsp;pitevni nie je hanba, je to možno smiešne, ale nie je to hanba. Študenti neodpadávajú z&nbsp;toho, čo vidia, ale preto, že cvičenia trvajú tri hodiny a&nbsp;oni celý čas stoja. Ak začíname ráno o&nbsp;7.30 a&nbsp;mnohí sa predtým ani nestihli najesť, bežali na električku, cukor im ešte viac klesol a&nbsp;potom tri hodiny stoja, tak to urobí svoje. Veď tí študenti prešli anatómiou a&nbsp;s&nbsp;mŕtvym telom už boli v&nbsp;kontakte. To, čo vidia, nie je hrôzostrašné. Počas mojej praxe, ak niekto omdlel, tak z&nbsp;dlhého státia. Lebo ja mám takú spätnú väzbu, že ich to nesmierne zaujíma. Prvýkrát vidia, ako vyzerá cirhóza pečene, infarkt myokardu, nádor, metastáza. Pre študenta je to prvá a&nbsp;mnohokrát aj posledná šanca, aby to, čo raz bude liečiť, aj videl. Je to pre nich neopakovateľný zdroj informácií. Toto na Slovensku študentom v&nbsp;takom veľkom rozsahu – asi 550 výučbových pitiev ročne – umožňuje len naša lekárska fakulta.

Sú mesiace, keď máte v&nbsp;pitevni viac práce?

Na jeseň a&nbsp;na jar. Príslovie marec, poberaj sa starec, absolútne platí. Na jeseň ide najmä o&nbsp;gitové záležitosti, teda spojené s&nbsp;tráviacou sústavou, a&nbsp;na jar sú to hlavne srdcové infarkty, vysoký tlak a&nbsp;podobne.

Nájdete občas v&nbsp;telách, ktoré pitvete, čosi neočakávané?

Mám za sebou 23 rokov patologickej anatómie a&nbsp;stále ma dokáže prekvapiť, aký mechanizmus úmrtia nastal. Naposledy to bola mladá tehotná pacientka s&nbsp;umelou chlopňou, ktorá z&nbsp;ničoho nič zomrela. Hoci každomesačne chodila na kontroly, medzi dvomi prehliadkami u&nbsp;nej došlo k&nbsp;endokarditíde – na chlopňu sa jej nalepili útvary, ktoré ju úplne upchali, a&nbsp;zlyhalo jej srdce. Alebo pacient náhle zomrel na psychiatrii. Ukázalo sa, že keď s&nbsp;ním primár robil rozhovor a&nbsp;na chvíľku vybehol niečo vybaviť, pacient mu pojedol všetky perá, cukríky a&nbsp;obaly z&nbsp;cukríkov. A&nbsp;údajne to najdrahšie pero mu prepichlo žalúdok a&nbsp;dostalo sa až do pľúc. Mali sme dievčatko, ktoré malo mrľu detskú a&nbsp;jeden z&nbsp;červíkov vcestoval až do pankreatického vývodu, upchal ho a&nbsp;dieťa zomrelo na veľmi ťažkú pankreatitídu. Každý jeden prípad dokáže prekvapiť niečím, čo nečakáme. Alebo je výrazný rozpor v&nbsp;zdravotnej dokumentácii a&nbsp;tým, čo nájdeme, ale to je naša práca. Povedať klinikovi, že aj keď sa zdalo všetko jasné a&nbsp;zjavné, príčina smrti bola úplne iná. A&nbsp;to vidím ako najväčší zmysel svojej práce.

Našli ste aj niečo tajomné medzi nebom a&nbsp;zemou? Napríklad kde sídli duša?

Ako poznám patológov, sú to nesmierni pragmatici a&nbsp;skôr materialisti. Je energia, ktorú máme v&nbsp;tele, nevieme ju zmerať, ale vieme, že existuje. Počet úderov srdca je pravdepodobne daný hneď vtedy, keď sa narodíme. A&nbsp;ako si to míňame, pravdepodobne determinuje, ako dlho tu budeme. Ale nenazýval by som to duša. Jeden nemecký patológ dušu dokonca odvážil, myslím, že mala mať dva gramy. Neviem, ako to spravil, lebo z&nbsp;mŕtveho tela po smrti všeličo tečie...

Ešte stále u&nbsp;vás prevažujú ľudia, ktorí podľahli kovidu?

Momentálne, teda v&nbsp;poslednom štvrťroku 2022, prevažujú ne­zdiagnostikovaní pacienti a&nbsp;tí, ktorým treba potvrdiť liečebný postup. Kovid je už v&nbsp;úzadí. V&nbsp;rámci Slovenska máme za tento rok (2022, pozn. red.) asi o&nbsp;600 pitiev menej oproti vlaňajšku.

Koncom roku 2022 na Slovensko prichádzal variant koronavírusu BQ.1.1, ktorý mal kulminovať v januári a vo februári. „Je vysoko infek­čný, ale jeho smrtnosť sa zatiaľ javí malá. Mechanizmus, akým uniká imunitnému systému, je iný ako pri ostatných variantoch omikronu. Zdá sa, že katastrofické scenáre z predošlých vĺn sa nebudú opakovať,“ myslí si patológ.