Robíte takéto rozbory aj priamo počas operácie?

Áno, je to jedna z foriem bioptickej praxe, perioperačná biopsia. Niekedy vyrezaný tumor okamžite pošlú k nám, aby sme zistili, či ide o zhubný alebo nezhubný nádor, a či bol vybraný kompletne celý. My vzorku spracujeme a do dvadsiatich minút dáme výsledok. Pacient je zatiaľ uspatý a otvorený, operatér čaká. Takže ak ste sa pýtali na kontakt s pacientom – práve to je na našej práci ťažké, že my z neho dostaneme len štyri sklíčka. A z nich určíme jeho osud, či bude žiť alebo zomrie. Lebo ak sa my pomýlime a napríklad označíme proces v jeho tele za nezhubný, pričom je zhubný, pacient na to doplatí životom. Naopak, ak označíme za zhubné to, čo malígne nie je, môže prísť zbytočne napríklad o maternicu.

Stáva sa to?

Extrémne zriedkavo, pretože metóda našej práce je konzultovať – vždy, ak sa nám niečo nezdá a nie sme si istí, radíme sa s kolegami. Pokojne aj z Nitry, z Martina... My spolu nesúťažíme, ale pomáhame si. A to je výborné. Lebo najdôležitejšie je dopracovať sa k správnej diagnóze.

Čo skúmate z tkanív mŕtvych pacientov?

Niekedy pacient nemá stanovenú diagnózu, aj keď bol liečený, napríklad na rakovinu. Pri nekropsii musíme zistiť, z ktorého orgánu, tkaniva rakovina pochádzala alebo odkiaľ boli metastázy. No asi pri 13 percentách malígnych nádorov bez známej lokalizácie sa nepodarí určiť, odkiaľ primárne pochádzajú.

Patológ Michal Palkovič v pitevni na Sasinkovej ulici v Bratislave.
Zdroj: Miroslav Miklas

Je ešte po smrti dôležité hľadať to spätne?

My sme ako advokáti mŕtveho, keď pacienta otvoríme, čítame jeho príbeh ako z knihy. Ten zaujíma spravidla príbuzných, ktorí nevedia, čo sa stalo, a my im vieme povedať napríklad to, prečo zdravotná starostlivosť nebola účinná. Ale dôležité sú naše zistenia aj pre klinikov, aby vedeli, či ich liečba na základe dostupných údajov bola správna, efektívna.

Fungujete v pitevni ako vo filmoch, nahlas hovoríte svoje postrehy a nahrávate si ich?

V pitevniach máme už druhý rok nainštalované systémy na rozpoznávanie hlasu, takže môžeme diktovať celý pitevný protokol, ktorý sa rovno prepisuje z hovoreného do písaného slova. Len treba hovoriť pomaly, dobre artikulovať a zreteľne oddeľovať slová. Ale závisí to aj od IT gramotnosti našich lekárov, lebo nie všetci to využívajú.

Máte na patológii aj kolegyne?

Zo strany žien je o patológiu veľký záujem, podstatne prevyšujúci záujem mužov. U nás na pracovisku sú v prevahe.

S čím všetkým sa stretol pri pitve? Čítajte na ďalšej strane...

Diskusia