Robíte takéto rozbory aj priamo počas operácie?

Áno, je to jedna z foriem bioptickej praxe, perioperačná biopsia. Niekedy vyrezaný tumor okamžite pošlú k nám, aby sme zistili, či ide o zhubný alebo nezhubný nádor, a či bol vybraný kompletne celý. My vzorku spracujeme a do dvadsiatich minút dáme výsledok. Pacient je zatiaľ uspatý a otvorený, operatér čaká. Takže ak ste sa pýtali na kontakt s pacientom – práve to je na našej práci ťažké, že my z neho dostaneme len štyri sklíčka. A z nich určíme jeho osud, či bude žiť alebo zomrie. Lebo ak sa my pomýlime a napríklad označíme proces v jeho tele za nezhubný, pričom je zhubný, pacient na to doplatí životom. Naopak, ak označíme za zhubné to, čo malígne nie je, môže prísť zbytočne napríklad o maternicu.

Stáva sa to?

Extrémne zriedkavo, pretože metóda našej práce je konzultovať – vždy, ak sa nám niečo nezdá a nie sme si istí, radíme sa s kolegami. Pokojne aj z Nitry, z Martina... My spolu nesúťažíme, ale pomáhame si. A to je výborné. Lebo najdôležitejšie je dopracovať sa k správnej diagnóze.

Čo skúmate z tkanív mŕtvych pacientov?

Niekedy pacient nemá stanovenú diagnózu, aj keď bol liečený, napríklad na rakovinu. Pri nekropsii musíme zistiť, z ktorého orgánu, tkaniva rakovina pochádzala alebo odkiaľ boli metastázy. No asi pri 13 percentách malígnych nádorov bez známej lokalizácie sa nepodarí určiť, odkiaľ primárne pochádzajú.

Je ešte po smrti dôležité hľadať to spätne?

My sme ako advokáti mŕtveho, keď pacienta otvoríme, čítame jeho príbeh ako z knihy. Ten zaujíma spravidla príbuzných, ktorí nevedia, čo sa stalo, a my im vieme povedať napríklad to, prečo zdravotná starostlivosť nebola účinná. Ale dôležité sú naše zistenia aj pre klinikov, aby vedeli, či ich liečba na základe dostupných údajov bola správna, efektívna.

Fungujete v pitevni ako vo filmoch, nahlas hovoríte svoje postrehy a nahrávate si ich?

V pitevniach máme už druhý rok nainštalované systémy na rozpoznávanie hlasu, takže môžeme diktovať celý pitevný protokol, ktorý sa rovno prepisuje z hovoreného do písaného slova. Len treba hovoriť pomaly, dobre artikulovať a zreteľne oddeľovať slová. Ale závisí to aj od IT gramotnosti našich lekárov, lebo nie všetci to využívajú.

Máte na patológii aj kolegyne?

Zo strany žien je o patológiu veľký záujem, podstatne prevyšujúci záujem mužov. U nás na pracovisku sú v prevahe.

S čím všetkým sa stretol pri pitve? Čítajte na ďalšej strane...