Zem je planétou hmyzu, pretože ten patrí k najúspešnejším skupinám živočíchov. V súčasnosti hmyz dosahuje najväčší evolučný rozkvet. MATEJ ŽIAK (36) hovorí, že s výnimkou mora obsadil všetky ekologické niky.

RNDr. MATEJ ŽIAK, PhD. (36)
Biológ, ekológ, entomológ, fotograf, kurátor zbierok SNM a Múzea Andreja Kmeťa v Martine, člen Slovenskej limnologickej spoločnosti. Po skončení štúdia ekológie na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pôsobil ako zoológ v ŠOP SR CHKO Biele Karpaty. Zameriava sa na výskum vodných bezstavovcov povodia Turca a na diverzitu a autekológiu pošvatiek na Slovensku. Popri vedeckej práci sa venuje osvete a rozširovaniu poznania o vodných bezstavovcoch formou prednášok a besied pre verejnosť. Publikuje doma i v zahraničí, je spoluautor viacerých publikácií z oblasti výskumu vodných bezstavovcov. Jeho fotografie spestrujú mnohé odborné, ale i populárno-náučné publikácie. Od roku 2007 usporiadal niekoľko autorských fotografických výstav. V roku 2012 získal prvé miesto na medzinárodnej fotografickej výstave International Federation of Wildlife Photography (IFWP) vo Fínsku v kategórii kompozícia a forma.
Matej Žiak je spoluautorom viacerých publikácií z oblasti výskumu vodných bezstavovcov, jeho fotografie spestrujú mnohé publikácie.
Matej Žiak je spoluautorom viacerých publikácií z oblasti výskumu vodných bezstavovcov, jeho fotografie spestrujú mnohé publikácie.
Zdroj: Archív M. Ž.

V čom teda spočíva veľký evolučný úspech hmyzu?

Je to hlavne vďaka jeho rozmerom, ktoré sú pomerne malé. To mu umožňuje žiť v habitatoch, ktoré sú pre mnohé iné živočíchy nedostupné. Hmyz má obvykle relatívne krátky ontogenetický cyklus a pomerne veľké rozmnožovacie schopnosti. Počas roka sa môže vyvinúť väčší počet generácií. Navyše má schopnosť rýchlo sa prispôsobovať neustále sa meniacim podmienkam prírodného prostredia. Veľkou evolučnou výhrou pre hmyz je schopnosť lietať. Znamená to možnosť rýchlo sa premiestňovať z jedného miesta na druhé a migrovať z habitatov, ktorých podmienky sa stali pre hmyz nevýhodnými, ako aj vyhľadať a osídľovať vhodnejšie prostredie. Let umožňuje rýchle osídlenie pevniny, ale aj pomerne odľahlých ostrovov.

Aké sú najzaujímavejšie schopnosti hmyzu?

Hmyz dosahuje rozmery od 0,2 milimetra do 16 centimetrov. Najmenšie sú osičky z čeľade Mymaridae a Trichogrammatidae, parazitujúce na vajíčkach iného drobného hmyzu alebo v nich. Najväčšie druhy sú brazílsky chrobák Titanus giganteus a herkules antilský, žijúci v oblasti Strednej Ameriky. Najobjemnejší druh je goliáš, pochádzajúci z rovníkovej Afriky. Vzhľadom na pomerne malé telesné rozmery hmyz podáva relatívne veľké výkony. Najvýkonnejší skokani v živočíšnej ríši sú blchy, koníky a skočky. Proporčne, vzhľadom na veľkosť tela a hmotnosť, by človek musel byť schopný skočiť 500 metrov do diaľky a 300 metrov do výšky, aby sa vyrovnal výkonom skákavého hmyzu. Mravec vzoprie 10-násobok svojej hmotnosti, bzdocha z rodu Rhodnius zvýši svoju hmotnosť 20-násobne, keď sa nacicia krvi. Aby sa jej vyrovnal človek, musel by vypiť asi 10 hektolitrov tekutiny.

Príčinou týchto veľkých výkonov drobného hmyzu je geometrický vzťah medzi povrchom a objemom. Povrch rastúceho telesa stúpa s druhou, zatiaľ čo objem s treťou mocninou jeho veľkosti. Výkon svalu zodpovedá ploche jeho prierezu, ale hmota, ktorú sval uvádza do pohybu, je úmerná objemu. V týchto zákonitostiach môžeme hľadať príčinu, prečo sú na tom drobné druhy živočíchov z hľadiska výkonu lepšie.

Je hmyz inteligentný?

Vývoj nervovej sústavy a „intelektu“ pri hmyze išiel počas evolúcie inou cestou než pri cicavcoch. Je založený na vrodených inštinktoch. Hmyz sa teda neučí, ale hneď na prvýkrát požadovaný úkon urobí dokonale, čo je podmienené jeho pomerne krátkym životom. Individuálne učenlivý hmyz sa nachádza len medzi dlhožijúcimi druhmi. Sociálny hmyz predstavuje akúsi elitu, čo sa týka „intelektu“. Ide najmä o mravce a včely, pri ktorých učenie a pamäť sú nevyhnutné pre sociálny spôsob života, majú na to prispôsobený mozog. Zatiaľ čo mozog potápnika zaberá 1/4000 objemu tela, pri lumkovi (Hymenoptera, Ichneumonidae) 1/400, pri robotnici mravca lesného 1/280 a pri robotnici včely medonosnej až 1/170. Veľkosť mozgu je úmerná orientačným schopnostiam, nadaniu na riešenie zložitých situácií, schopnosti dokonalej komunikácie, úrovni spoločenskej organizácie, teda správaniu daného druhu hmyzu. Učenie a pamäť sú vysoko vyvinuté práve pri sociálnom hmyze.

FASCINUJÚCE FOTOGRAFIE Z ENTOMOLÓGOVHO ARCHÍVU NÁJDETE V GALÉRII

Aké druhy hmyzu môžeme vidieť na Slovensku v zime?

Záleží na tom, v akom prostredí alebo habitate by sme ich chceli v zime hľadať. Úplne bežný hmyz cez zimu býva v domácnostiach, obzvlášť tých prekúrených. Môže sa tak bežne stať, že keď výrazne zdvihnete izbovú teplotu, zo škár vám povyliezajú zazimované muchy, bzdochy alebo častá je aj invázna lienka ázijská (Harmonia axyridis), či niektoré potravinové škodce v špajze. V pivničných priestoroch môžeme cez zimu nájsť niektoré druhy dvojkrídlovcov. Ak je v takomto priestore dosť vody, v niektorých prípadoch dokonca aj komáre. Pivničné priestory cez zimu rady osídľujú niektoré motýle mory a nie je nič výnimočné nájsť v nich aj zazimované babôčky.

Ak sa však chceme rozprávať o exteriérovom prírodnom prostredí, tak pokiaľ teplota v zime kolíše okolo 0 C° najčastejšie sú to rôzne druhy dvojkrídlovcov. Rovnako ako v pivniciach, aj jaskyne ponúkajú výborné útočisko pre niektoré druhy motýľov či opäť dvojkrídlovcov. Je to v dôsledku toho, že teplota v jaskyniach je relatívne stála a predovšetkým v nich vo väčšine prípadov nemrzne.

Ale najpestrejší život z ríše hmyzu v našich podmienkach je pod vodnou hladinou. Tam to jednoducho žije, či je leto, či je zima. Po dne vodných tokov sa aj v zimných mesiacoch „preháňajú“ larvy podeniek, pošvatiek, potočníkov, dvojkrídlovcov a v niektorých prípadoch aj vážok. A na túto skutočnosť sa adaptoval aj náš jediný hmyzožravý vták, ktorý neodlieta na zimu do teplých krajín ani nemení jedálniček, a predsa sa celoročne živí hmyzom. Je to vodnár potočný (Cinclus cinclus), ktorý sa aj v tých najchladnejších mesiacoch ponára pod vodnú hladinu a na dne hľadá larvy hmyzu.

Je vodný hmyz dôležitý aj pre ľudí?

Ja vravievam, že v prírode je najdôležitejšia rozmanitosť. Čím je vyššia, tým je stav stabilnejší. Vtedy sa nemusíme obávať, že keď nejaký článok vypadne, celý systém sa zrúti. Je to ako v našej spoločnosti: keby všetci boli právnici alebo tesári, asi by to nefungovalo. Ak to chceme povedať antropocentricky, samozrejme, aj obyčajné komáre majú v systéme svoju úlohu. Ďalšia vec je prírodná regulácia. Nám sa síce nepáči, keď si predstavíme maláriu, ale na zemi to nefunguje tak, že príroda bude chrániť človeka a všetko iné môže vyhynúť. Berie sa to ako celok a tým, že komáre dokážu roznášať nejaké choroby, regulujú sa niektoré organizmy vrátane človeka. Evolúcia nie je nejaký dedko, ktorý sedí a ťahá za nitky.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

Do úst nevložia ani kúsok mäsa! TIETO HVIEZDY prepadli VEGÁNSTVU

Populárne články
Viera Szijartová na JIS pľúcneho oddelenia pracuje dvanásť rokov.

Sestrička z kovidovej JIS pracuje v kuse od októbra: Vidím, ako sa dusia moji rovesníci!

Medzi Meghan a Buckinghamským palácom to vrie: Hádžu na seba špinu. Na čej strane je pravda?

Medzi Meghan a Buckinghamským palácom to vrie: Hádžu na seba špinu. Na čej strane je pravda?

Starosta MARIÁN MURÍN nám cituje z listu, ktorý posielajú premiérovi.

Oravčania píšu premiérovi: Pustite naše deti do škôl

Profesor Krčméry pracuje v prvej línii, zúčastňuje sa na testovaní.

Máme tu novú epidémiu: Prečo podľa Krčméryho stále nevidíme výsledky lockdownu?

Separ a Tina s deťmi.

Opäť spolu? SEPAR vzal TINU aj s deťmi na luxusnú dovolenku do Dubaja

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia