Peter Ličák

V lesoch patriacich Veľkému Folkmaru na bohato zalesnenom Spiši zaviedol namiesto hospodárenia, ktoré mení slovenské lesy po plošnej ťažbe na bezútešné rúbaniská, lesné hospodárenie blízke prírode.

S ďalšími desiatimi kolegami rovnakého zmýšľania sa obrátili s výzvou s veľavravným názvom Odmietame na prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Andreja Danka, premiéra Petra Pellegriniho a predsedov politických strán.

Chcú im vysvetliť, prečo je najvyšší čas zmeniť devastačný spôsob hospodárenia v slovenských lesoch. Lebo aj laikom pohľad na holiny vraví, že je naozaj päť minút pred dvanástou.

Niekoľko rokov máte na starosti viac ako jedenásť miliónov štvorcových metrov veľkofolkmarských lesov. Obec vám zverila do rúk veľké bohatstvo, ale naložila vám na plecia aj veľkú zodpovednosť, aby zlým hospodárením nevyšlo navnivoč...

Preto som sa pred piatimi rokmi, keď som prevzal vedenie obecných lesov, rozhodol upustiť od plošnej, rúbaňovej ťažby dreva a prejsť na hospodárenie blízke prírode.

Medzi laickou verejnosťou to nie je veľmi známy pojem. Ale čo sú rúbaniská, holoruby, to vieme, lebo nás pri prechádzke prírodou strašia v každom lese...

Vysvetlím to veľmi jednoducho: hlavným nástrojom hospodárenia blízkeho prírode je výberkový spôsob ťažby – pravý opak plošnej ťažby. Je to citlivejšia, jemnejšia, k lesu oveľa ohľaduplnejšia ťažba než plošné rúbanie. Žiaľ, súčasné lesníctvo trápi množstvo vážnych problémov, ktoré mnohé oblasti doslova paralyzujú.

Vo svojej výzve upozorňujeme najvyšších predstaviteľov štátu na tie najväčšie problémy lesníctva, navrhujeme riešenia a&nbsp;apelujeme, že je najvyšší čas vytvoriť podmienky na nekonfliktné manažovanie lesov, ktoré zachová ich ekonomickú prosperitu a&nbsp;pritom nenaruší ich ekologickú stabilitu ani environmentálnu funkciu.

Na Slovensku dnes máme viac ako dva milióny hektárov lesov, čo znamená, že lesy zaberajú 42 percent územia našej krajiny. Lenže podľa historikov, ktorí sa venujú lesníctvu, boli časy, keď lesy pokrývali až 95 percent nášho územia. Kto ich tak vykántril? Víchrice, lykožrút alebo človek?

Ten obrovský úbytok lesov naštartovala doba, v&nbsp;ktorej ľudia začali lesy meniť na poľnohospodársku pôdu a&nbsp;krajinu urbanizovať.

Získavanie dreva a&nbsp;poľnohospodárskej pôdy z&nbsp;lesov sa počas niekoľkých storočí spájalo s&nbsp;intenzívnou holorubovou ťažbou, klčovaním aj vypaľovaním lesov bez následnej výsadby stromov.

Mimoriadne drastické, extrémne odlesňovanie Slovensko zažilo už v&nbsp;stredoveku, keď lesnatosť krajiny klesla na 23&nbsp;percent.

Hovoríte o&nbsp;mnohých storočiach. Ktoré zasadilo našim lesom najťažšie rany?

Masívne odlesňovanie, dalo by sa povedať stredoveká genocída lesov, sa začalo s&nbsp;príchodom 12. storočia a&nbsp;vyvrcholilo na našom území v&nbsp;16.&nbsp;a&nbsp;17. storočí počas najintenzívnejšej kolonizačnej a&nbsp;banskej činnosti.

Rozmach baní, hút, hámrov, pálenie drevného uhlia pre vysoké pece, osídľovanie krajiny a&nbsp;získavanie pôdy, to všetko spôsobilo úplne vydrancovanie lesov v&nbsp;okruhu až šestnásť kilometrov od centra týchto činnosti.

Akým zázrakom sa podarilo toto drancovanie zastaviť? Lebo keby bolo týmto vražedným tempom pokračovalo ešte pár desaťročí, prírodné lesy by boli napokon z&nbsp;mapy slovenskej krajiny nadobro zmizli.

Mnoho ľudí netuší, že najväčšiu zásluhu na záchrane našich lesov pred úplným vydrancovaním má rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia, ktorá tesne pred Vianocami 1769 uzákonila Tereziánsky lesný poriadok.

Ten do ťažby priniesol pravidlá, nariadil obnovu a&nbsp;ochranu lesov. Možno vás to prekvapí, ale mnoho prvkov z&nbsp;tereziánskeho predpisu sa uplatňuje dodnes.

Lesné hospodárstvo nevzniklo preto, aby sa stalo nástrojom na drancovanie lesov, ale ako reakcia Márie Terézie na žalostný stav lesov zničených banskou činnosťou.

Nepriniesla veľká snaha o&nbsp;zachovanie lesov aj negatíva a&nbsp;problémy, s&nbsp;ktorými zápasíme dodnes? Mám na mysli napríklad mohutnú výsadbu smrekov a&nbsp;iných nepôvodných druhov stromov na miestach, kde by sa prirodzene nevyskytovali.

Áno, máte pravdu, zakladanie rovnovekých a&nbsp;rovnorodých porastov – monokultúr – na holoruboch nebolo šťastné riešenie, lebo ich stabilita a&nbsp;odolnosť proti širokému spektru škodlivých činiteľov je veľmi nízka.

Tieto porasty často poškodzujú víchrice, sneh, podkôrny hmyz. Vznikajú tak rozsiahle kalamitné plochy na obrovských výmerách. Poznáme ich z&nbsp;Liptova, Oravy, Kysúc, zo Spiša, z Gemera či Horehronia.

Pravda, v&nbsp;tej dobe bolo umelé vysádzanie smreka pre našich predkov mimoriadne dôležité. Pomerne rýchlo rástol a&nbsp;poskytoval kvalitnú drevnú surovinu. Vtedajší lesníci skrátka robili, čo mohli a&nbsp;vedeli, lesnatosť Slovenska pozdvihli na dnešných 42 percent.

V&nbsp;obecných lesoch Veľkého Folkmara uplatňujete takzvané výberkové a&nbsp;prírode blízke hospodárenie. Znamená to, že lesy len chránite a&nbsp;obnovujete výsadbou, ale neťažíte?

Samozrejme, že ťažíme, ale bez vytvárania holín. Využívame pri tom overené skúsenosti z&nbsp;niektorých slovenských i&nbsp;zahraničných lesov starých aj vyše 200 rokov. A&nbsp;hospodárime s&nbsp;prihliadaním na všetky zákonitosti a&nbsp;potreby prírodného lesa.

Ťažíme predovšetkým choré a&nbsp;nekvalitné stromy. Tie kvalitné pestujeme tak dlho, kým nedosiahnu určitú hrúbku kmeňa, a&nbsp;potom ich jednotlivo, nie plošne, vyťažíme.

Vždy v&nbsp;lese necháme aj dosť stromov na prirodzené dožitie a&nbsp;rozpad. Inými slovami, pri výberkovej ťažbe pre nás nie je rozhodujúci vek stromu, ale hrúbka jeho kmeňa. Lebo niekedy ani storočný strom nemusí mať dosť drevnej hmoty.

Môže aj laik spoznať, že je na prechádzke v&nbsp;lese, v&nbsp;ktorom sa hospodári spôsobom blízkym prírode? Alebo to vidia len oči lesníkov?

Je dosť ľahké identifikovať les, v&nbsp;ktorom sa hospodári spôsobom blízkym prírode – nemá súvislé odlesnené plochy.

Také lesy tvoria aj staré, veľmi hrubé stromy, aj mladé, tenké stromy a&nbsp;malé stromčeky. Žiaľ, takýchto lesov je na Slovensku žalostne málo, dúfam, že iba zatiaľ.

Čo považujete za najväčší prínos takého hospodárenia?

Málo holín a&nbsp;veľa stromov. Tieto lesy nepretržite plnia produkčnú funkciu, chránia pôdu pred extrémnymi vplyvmi prebiehajúcich klimatických zmien, lepšie zadržiavajú vodu, dokážu regulovať klimatické rozdiely, a&nbsp;čo je najdôležitejšie, trvalo zachovávajú funkčný lesný ekosystém.

Ujal sa tento spôsob lesného hospodárenia aj inde vo svete?

Samozrejme. Už pred 30 rokmi vzniklo v&nbsp;Slovinsku významné medzinárodné hnutie Pro Silva Europe, dnes združuje lesníkov z&nbsp;25 európskych krajín, ktorí hospodária v&nbsp;lesoch spôsobom blízkym prírode.

Slovensko je tam zastúpené pod značkou Pro Silva Slovakia. Okrem Európy sa k&nbsp;tejto koncepcii hlásia aj inštitúcie z&nbsp;Kanady, USA a&nbsp;Indie. Aj vďaka tomuto hnutiu nachádza hospodárenie blízke prírode čoraz viac priaznivcov u&nbsp;nás i&nbsp;vo svete.

Slovenská vláda prijala pred šiestimi rokmi na obdobie rokov 2014 – 2020 akčný plán Národného lesníckeho programu SR. Ministerka Gabriela Matečná, zodpovedná za jeho plnenie, tvrdí, že všetko z&nbsp;tohto programu sa plní, a&nbsp;preto nespokojní lesníci klopú na otvorené dvere.

Myslím si, že akčný plán vlády je dobre spracovaný, napriek tomu má jednú obrovskú chybu: neplní sa.

Pani ministerka Matečná tvrdí niečo iné, no pravda je, že vláda dodnes nepredložila verejnosti podrobný odpočet jeho doterajšieho plnenia. Keby to urobila, hneď by sme vedeli, či sa plní alebo ostal len na parádnom papieri.

Vo svojej výzve adresovanej predstaviteľom štátu a&nbsp;politikom považujete hospodárenie v&nbsp;lesoch blízke prírode za najvyššiu prioritu spojenú s&nbsp;modernou správou lesov a&nbsp;krajiny. Chápu to tak aj politici zodpovední za chod štátu a&nbsp;jeho orgánov alebo sa s&nbsp;vaším pohľadom na lesy nestotožňujú?

V&nbsp;lesoch by sa určite hospodárilo zodpovednejšie a&nbsp;efektívnejšie, keby sa hospodárenie blízke prírode povýšilo na základnú stratégiu štátu s&nbsp;puncom najvyššej spoločenskej naliehavosti.

Pojem hospodárenie blízke prírode v&nbsp;slovenskej legislatíve donedávna neexistoval, hoci jeho definíciu slovenský výbor Pro Silva Slovakia prijal už dávnejšie.

Pred niekoľkými týždňami však došlo k&nbsp;historickému zlomu, keď parlament prijal dva veľmi dôležité zákony pre správu krajiny –&nbsp;zákon o&nbsp;lesoch a&nbsp;zákon o&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;krajiny.

Tieto zákony už definujú pojem hospodárenie blízke prírode a&nbsp;tak ho vnášajú aj do praxe. Možno povedať, že vďaka týmto zákonom lesníci a&nbsp;ochranári dospeli k&nbsp;spoločnému konsenzu a&nbsp;vzájomnej akceptácii.

Pri oceňovaní hodnoty lesov sa berie do úvahy len ich funkcia producenta dreva. Nie je to chyba, keď sa aj takýmto spôsobom bagatelizujú ďalšie dôležité funkcie lesa?

Je to dokonca veľká chyba. Treba si uvedomiť, že takmer celé lesné hospodárstvo sa financuje z&nbsp;predaja dreva, čo je v&nbsp;prípade turbulencií cien na trhu s&nbsp;drevom veľký problém.

Zabezpečiť kvalitnú pracovnú silu, spoľahlivú techniku, jej prevádzku a&nbsp;údržbu je z&nbsp;nízkych tržieb za drevnú hmotu takmer nemožné.

Pretože sa vôbec neberú do úvahy aj ďalšie, nemenej dôležité funkcie lesa, ako je vytváranie zdrojov pitnej vody, tvorba a&nbsp;ochrana pôdy, filtrácia vzduchu, protipovodňová ochrana, rekreačný potenciál, zmierňovanie rizika pádu lavíny, bohatá ponuka lesných plodín.

Pre oceňovanie komplexnej produkcie lesa sú pritom k&nbsp;dispozícii vedecké práce viacerých lesníckych kapacít, napríklad Františka Papánka, Dušana Zachara, Vladimíra Čabouna.

Ako štedro dnes lesy finančne podporuje štát či dotácie z Európskej únie?

Poľnohospodárstvo dostáva ročne finančnú podporu vo výške 1,3&nbsp;miliardy eur, ale na podporu lesného hospodárstva sa vynakladá len zanedbateľný zlomok z&nbsp;tejto sumy, hoci lesný pôdny fond zaberá 42&nbsp;percent výmery Slovenska.

Čo teda navrhujete? Aby aj do lesného hospodárstva smerovali väčšie dotácie?

Lesom by veľmi prospelo, keby finančné injekcie išli na komplexnú lesnú produkciu, nielen na tvorbu zisku. O&nbsp;týchto veciach sa dlho hovorí, ale výsledky sú biedne.

Podniky obhospodarujúce štátne lesy by nemali vytvárať žiadny zisk, teda ani za predaj dreva, ale všetko, čo vďaka lesom zarobia a&nbsp;získajú na dotáciách, by mali do lesa vrátiť.

Klasickou ukážkou nepochopenia významu lesa i&nbsp;práce lesníkov je mimoriadny odvod štátneho podniku Lesy SR do štátneho rozpočtu. Tento nezmyselný odvod, ktorý lesom ubližuje, treba okamžite zrušiť.

Správny krok urobil začiatkom mesiaca premiér Peter Pellegrini, keď lesníkom v&nbsp;Kriváni oznámil, že podnik hospodáriaci v&nbsp;štátnych lesoch nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu mimoriadny odvod okolo päť miliónov eur, ale tieto peniaze musí použiť na vysádzanie lesa a&nbsp;šetrnejšiu ťažbu.

Možno je to prvá lastovička obratu k&nbsp;lepšiemu hospodáreniu v&nbsp;štátnych lesoch. Myslím si, že o&nbsp;podpore hospodárenia blízkeho prírode by sa malo konečne začať diskutovať aj v&nbsp;slovenskom a&nbsp;Európskom parlamente.

Lebo zatiaľ to vyzerá tak, že problémy zlého hospodárenia s&nbsp;lesmi sa poslancov netýkajú.

Vo výzve uvádzate, že hospodáreniu v&nbsp;lesoch neprospieva ani súčasný systém verejného obstarávania. Prečo?

Verejné obstarávanie je aj v&nbsp;lesnom hospodárstve založené na princípe najnižšej ceny. Často tu platí, že čím nižšia cena, tým nekvalitnejšie práce, čo sa negatívne odzrkadľuje na zdravotnom stave lesných porastov.

Navyše, princíp najnižšej ceny dlhodobo zamedzuje obnovu technologického parku, preto sa v&nbsp;lesoch používa viac ako 30-ročná technika.

A&nbsp;to prináša riziko úniku ropných látok zo starých strojov i&nbsp;vysokú poruchovosť. Prax ukazuje, že víťaz verejného obstarávania je len málokedy aj vykonávateľom vysúťažených prác.

Jednoducho povedané, paraziti zarobia, vykonávatelia prác v&nbsp;subdodávkach prerobia alebo za málo peňazí urobia starou technikou nekvalitnú robotu. Okrem iného navrhujeme to, aby záujemcovia o&nbsp;ťažbové práce deklarovali technický stav a&nbsp;vek strojov.

Ak ich stroje majú viac ako dvanásť rokov, mohli by sa na verejnom obstarávaní zúčastniť iba s&nbsp;podmienkou, že počas platnosti zmluvy si obstarajú nové stroje.

A&nbsp;sumu za kúpu nových strojov by museli zahrnúť do ponúkanej súťažnej ceny, čo zabráni neférovému podliezaniu cien. Dali by ste sa operovať lekárovi, ktorý je najlacnejší v&nbsp;okolí, ale má zastarané technické vybavenie?

V&nbsp;poslednom čase sa mi viacerí lesníci z&nbsp;východného Slovenska posťažovali na to, že im vysoké stavy zveri spôsobujú až extrémne vysoké škody, najmä na najmladších lesných porastoch.

Pravda je taká, že obnova kalamitných holín v&nbsp;mnohých regiónoch pri vysokých stavoch raticovej zveri jednoducho nie je možná.

Zaujímavé, že podľa poľovníckych štatistík lov raticovej zveri viacnásobne prekračuje jej normované stavy, lenže stavy tejto zveri vôbec neklesajú, naopak, z&nbsp;roka na rok narastajú.

V&nbsp;niektorých krajoch pribúda zver už viac ako 20 rokov. Súčasná legislatíva problém ochrany lesov pred premnoženou raticovou zverou nedokáže vyriešiť.

Štát nie je schopný rovnováhu medzi zverou a&nbsp;lesom ani len kontrolovať, nieto ešte vynútiť. Štátna správa nemá v&nbsp;rukách žiadne efektívne nástroje na riešenie tohto problému, ktorý poľovníkov vôbec netrápi, hoci stav lesov je z&nbsp;tohto pohľadu vo veľkej miere aj ich vizitkou.

Dá sa s&nbsp;tým vôbec niečo robiť? Zver je prirodzená súčasť lesov...

V&nbsp;prvom rade treba od základov zmeniť filozofiu zákona o&nbsp;poľovníctve aj metodiku stanovenia výšky lovu, pretože stavy jelenej zveri sú na historických maximách. Navrhujeme, aby sa výška lovu nepočítala podľa tabuliek, ale podľa výšky spôsobených škôd.

Tam, kde zver spôsobila na stromoch najvyššie škody, by mal byť aj lov vyšší. Tento systém používajú napríklad poľovníci v&nbsp;nemeckom Sasku, kde poľovníctvo chápu ako službu na ochranu lesa.

Veľkým problémom je aj to, že veľa poľovných revírov je v&nbsp;rukách oligarchov – úlohu poľovného manažmentu nahradil hobby biznis.

Lesom by pomohlo, keby sa vrátilo takzvané ľudové poľovníctvo a&nbsp;keby riadiace kompetencie v&nbsp;poľovných revíroch prešli do rúk špecialistov v&nbsp;odbore poľovníctvo, ktorých máme na Slovensku vďaka lesníckym aj iným školám požehnane.

Päť minút pred dvanástou! Lesník varuje: Čo našim lesom ubližuje najviac?

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Päť minút pred dvanástou! Lesník varuje: Čo našim lesom ubližuje najviac?

Peter Ličák

Súvisiace články

Ako prvá Slovenka v UNESCO spolurozhoduje o kultúrnom dedičstve: Či chceme, alebo nie, trocha nám trčí slama z čižiem

Uznávaný psychológ v poslednom rozhovore: Aké najväčšie chyby robia rodičia pri výchove?

Z chlapca z osady, na ktorého zazerali ako na zlodeja, sa stal pedagóg a vedecký pracovník

„Z pitného režimu sa stal dobrý biznis,“ upozorňuje odborník. Ktorým mýtom netreba veriť?

Známy neurológ prežil holokaust: Neskôr liečil aj ministra zodpovedného za transporty Židov

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás