,,Takzvané štandardné, klasické spôsoby hospodárenia v lesoch obsahujú množstvo rizík, ktoré sa negatívne prejavujú v ekológii, ekonomike aj na odolnosti lesov. Ich podceňovanie v období klimatických zmien je cesta do záhuby,“ varuje lesný inžinier Michal Tomčík (34).

V lesoch patriacich Veľkému Folkmaru na bohato zalesnenom Spiši zaviedol namiesto hospodárenia, ktoré mení slovenské lesy po plošnej ťažbe na bezútešné rúbaniská, lesné hospodárenie blízke prírode.

S ďalšími desiatimi kolegami rovnakého zmýšľania sa obrátili s výzvou s veľavravným názvom Odmietame na prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu parlamentu Andreja Danka, premiéra Petra Pellegriniho a predsedov politických strán.

Chcú im vysvetliť, prečo je najvyšší čas zmeniť devastačný spôsob hospodárenia v slovenských lesoch. Lebo aj laikom pohľad na holiny vraví, že je naozaj päť minút pred dvanástou.

Niekoľko rokov máte na starosti viac ako jedenásť miliónov štvorcových metrov veľkofolkmarských lesov. Obec vám zverila do rúk veľké bohatstvo, ale naložila vám na plecia aj veľkú zodpovednosť, aby zlým hospodárením nevyšlo navnivoč...

Preto som sa pred piatimi rokmi, keď som prevzal vedenie obecných lesov, rozhodol upustiť od plošnej, rúbaňovej ťažby dreva a prejsť na hospodárenie blízke prírode.

Medzi laickou verejnosťou to nie je veľmi známy pojem. Ale čo sú rúbaniská, holoruby, to vieme, lebo nás pri prechádzke prírodou strašia v každom lese...


Vysvetlím to veľmi jednoducho: hlavným nástrojom hospodárenia blízkeho prírode je výberkový spôsob ťažby – pravý opak plošnej ťažby. Je to citlivejšia, jemnejšia, k lesu oveľa ohľaduplnejšia ťažba než plošné rúbanie. Žiaľ, súčasné lesníctvo trápi množstvo vážnych problémov, ktoré mnohé oblasti doslova paralyzujú.

Vo svojej výzve upozorňujeme najvyšších predstaviteľov štátu na tie najväčšie problémy lesníctva, navrhujeme riešenia a apelujeme, že je najvyšší čas vytvoriť podmienky na nekonfliktné manažovanie lesov, ktoré zachová ich ekonomickú prosperitu a pritom nenaruší ich ekologickú stabilitu ani environmentálnu funkciu.

Na Slovensku dnes máme viac ako dva milióny hektárov lesov, čo znamená, že lesy zaberajú 42 percent územia našej krajiny. Lenže podľa historikov, ktorí sa venujú lesníctvu, boli časy, keď lesy pokrývali až 95 percent nášho územia. Kto ich tak vykántril? Víchrice, lykožrút alebo človek?

Ten obrovský úbytok lesov naštartovala doba, v ktorej ľudia začali lesy meniť na poľnohospodársku pôdu a krajinu urbanizovať.

Získavanie dreva a poľnohospodárskej pôdy z lesov sa počas niekoľkých storočí spájalo s intenzívnou holorubovou ťažbou, klčovaním aj vypaľovaním lesov bez následnej výsadby stromov.

Mimoriadne drastické, extrémne odlesňovanie Slovensko zažilo už v stredoveku, keď lesnatosť krajiny klesla na 23 percent.

Hovoríte o mnohých storočiach. Ktoré zasadilo našim lesom najťažšie rany?

Masívne odlesňovanie, dalo by sa povedať stredoveká genocída lesov, sa začalo s príchodom 12. storočia a vyvrcholilo na našom území v 16. a 17. storočí počas najintenzívnejšej kolonizačnej a banskej činnosti.

Rozmach baní, hút, hámrov, pálenie drevného uhlia pre vysoké pece, osídľovanie krajiny a získavanie pôdy, to všetko spôsobilo úplne vydrancovanie lesov v okruhu až šestnásť kilometrov od centra týchto činnosti.

Ilustračná snímka

"Tichí blázni" z celebritného rybníka: Toto sú naši najznámejší rybári

Populárne články
Čo tak stretnúť na najvyššom poschodí budovy uprostred Bratislavy medveďa?

Poklady z múzea: Starostlivosť o zbierky, to nie je len oprašovanie vypchatých exponátov

Ilustračná snímka

Poplach v Jojke: Kameraman sa nakazil koronavírusom

Julian a Max (vpravo) si užívali spoločné detstvo.

Mladý filmár prišiel o brata: Zomieral desať rokov, zabili ho osýpky!

Nikdy nebuďte dlho na slnku s odkrytou hlavou

Ako sa chrániť pred nástrahami leta? Pozor na infekcie a úrazy

PRESTAŇTE NÁM KOMÁROM S TÝM REPELENTOM KONEČNE PIŤ KRV

Prinášame tie najlepšie vtipy z týždenníka ŽIVOT :)

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Svätená voda je nebezpečná. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia