Rozprávame sa v predsilvestrovskom čase, náš rozhovor by mal byť vo veselšom duchu, pre pandémiu sa to však veľmi nedá. Predsa len – vianočný čas praje knihám. Pocítili ste to finančne ako vydavateľ?

Bohužiaľ, pandémia paralyzovala knižný trh. Tento rok som mal nútenú desaťmesačnú prestávku. Obvykle vydám aj tridsať nových titulov, teraz to bolo len päť kníh a šesť reedícií. Vlani sa mi podarilo dosiahnuť iba také tržby, že som mohol splatiť staré dlhy. Nezískal som peniaze na nové investície. Po iné roky sme za november a december mali tržby v takom objeme ako za ostatných desať mesiacov v roku. Som v situácii, keď redukujem náklady. Od prevzatia rukopisu si veľkú časť prác robím sám, svojím tempom. Obdivujem všetky tie kníhkupectvá, ktoré sa držia nad vodou a hromadne neprepúšťajú zamestnancov. Čiže keby som to zhodnotil, celý rok bol mizerný.

Už vlani ste mali problémy, kníhkupectvá vám počas lockdownu vracali celé palety kníh. Zachránili vás však ľudia podobnej krvnej skupiny. Po tom, ako ste na sociálnu sieť napísali len tri vety o tom, čo sa deje, ľudia si začali húfne objednávať vaše knihy.

Bolo to naozaj dojímavé. Tá solidarita medzi ľuďmi, ktorí majú radi literatúru. Nestačil som expedovať knihy, museli mi pomôcť priatelia. Lenže pandémia trvá dlho, každý má svoje problémy. Teraz sa všetci starajú hlavne o seba, ako sa zachrániť.

A potom, papier zdražel, v rámci celého sveta sú problémy s dopravou...

Keby len papier! V tlačiarni mi knihy vytlačili na jeseň, ale objednával som ich už koncom jari. Keby som nebol mal tieto predbežné objednávky, asi by mi knihy ani neboli vytlačili. Papier sa objednával dlhodobo dopredu. Problém bol aj s niťami či plátnom na obaly. Zdraželi aj o štyridsať percent a bol to ťažko dostupný tovar.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane