V čom presne spočíva práca omám?

Raz týždenne navštívia každú rodinu v programe a robia tam stimulačnú lekciu pre dieťa, no zapájajú do nej i rodiča. Podľa svojho pracovného úväzku majú dvadsať až tridsať detí. Každú mamičku navštevujú individuálne, navštevujú svoje susedky, prídu do ich domácnosti a sú tam asi hodinu. Cieľom nie je nahradiť mamu, ale posilniť ju, aby vedela po zvyšok týždňa dobre pracovať so svojím dieťaťom. V rámci lekcie stimulujú dieťa, je to mozgová posilňovňa, kde dieťa naozaj veľa pracuje a rozvíja zručnosti, ktoré by v tom veku už zdravé dieťa malo mať. Deti v chudobe takéto podnety často nemajú a neskôr majú sklz. Keď prídu do školy a majú dvojročný sklz, potom ho nevedia dobehnúť, a preto sú neúspešné. Treba začať už od narodenia a práve na tomto pracujú omamy s deťmi, ale zároveň do toho stále zapájajú ich mamu a ukazujú jej, čo má robiť so svojím dieťaťom, aby získala zručnosti a možno aj motiváciu a vedomosť, že to je dôležité. Je tam časť zameraná čisto na dieťa v spolupráci s mamou a potom čisto na mamu, kde sa s ňou omama rozpráva, čo je pre dieťa najlepšie, aby rástlo zdravo a naplnilo svoj potenciál.

Omamy začínajú pracovať na polovičný pracovný úväzok, je možnosť, že by ste ich neskôr zobrali na trvalý pracovný úväzok?

Keď sa rozbiehajú, dávame im možnosť pracovať na polovičný alebo trojštvrtinový pracovný úväzok, väčšina si vyberá trojštvrtinový. Nedávame na začiatku úplne celý, pretože často ide o ženy, pre ktoré to je prvá pracovná skúsenosť, a je to naozaj ťažká práca. Od rána si naplnia pracovný čas návštevami, kde robia rôzny program podľa veku dieťaťa. Musia zvládať veľa vecí. Teraz sme najnovšie omamy učili, ako viesť lekcie. Na začiatku sú nešikovné ako každý z nás, to by sme sa veľmi natrápili. Za rok však spravia stovky a stovky týchto lekcií, takže postupne budujú svoje zručnosti „za jazdy“, a potom sú ako profesionálky. Vedia veľmi dobre odsledovať mamu i dieťa. Vedia sa mu prispôsobiť, nastaviť sa mu, rozvíjať jeho reč, pozornosť, psychomotorické, kognitívne zručnosti. Dieťa má potom oveľa väčšiu šancu využiť to a byť neskôr úspešné v škole i v živote. Raný vek je najkľúčovejší u každého z nás, mozog sa najviac rozvíja a práve na toto sa omamy zameriavajú. Vyvažujú negatívne stránky chudoby a prinášajú pozitívne impulzy.

Vraveli ste, že zo začiatku im to nejde najlepšie, ale ako sa hovorí, nikto učený z neba nespadol. Omamy pochádzajú z rovnakého prostredia ako ľudia, ktorí potrebujú pomoc, poznajú teda ich jazyk, vedia, ako s nimi komunikovať. Podľa čoho ich vyberáte?

Vyberáme ich podľa toho, či majú celkovo na túto prácu potenciál. Musia mať k tomu vzťah, musia veriť tejto myšlienke. Nie je to len práca, za ktorú dostanú peniaze, nedá sa to robiť bez toho, aby o tom boli presvedčené. Hľadáme ženy, ktoré chcú zlepšiť osadu, chudobnú komunitu, život v nej a veria v to, že treba robiť isté veci, aby sa zmena udiala. Ďalšia vec je, že musia mať rešpekt. Musia byť schopné prísť do určitej domácnosti a tá druhá rodina ich musí prijať a počúvať. Ony sú aj tak troška líderky vo svojich komunitách a potom sa v tom ešte ďalej posúvajú. Samozrejme, musia mať aj vzťah k deťom. Potrebovali aj iné základné veci, a to schopnosť čítať, vyjadrovať sa, logicky myslieť. Toto všetko si testujeme, prechádzajú náročným výberovým procesom. Nie sú to ťažké úlohy, ale ľudia v týchto komunitách majú často zanedbané vzdelanie. Vyberáme zväčša ženy, ktoré majú dokončenú iba základnú školu – väčšina ľudí to tak v osadách má, ale potrebujeme cítiť snahu. Niektoré si doma napríklad samy čítajú, ďalšie sa venujú iným aktivitám. Ak majú tento potenciál, je to skvelé a my ho posúvame ďalej.

Ako ich na túto rolu pripravujete a ako dlho to trvá? Už ste povedali, že musia mať napríklad prirodzený rešpekt, autoritu. To môže byť naozaj náročné. Sprevádza ich niekto týmto procesom?

Toto je úplne najkľúčovejšia vec, pretože keď majú slabšie formálne vzdelanie, my to potrebujeme vyvážiť niečím iným. Dostávajú veľa podpory. Majú tréningy, školenia, nedávno som sa z jedného vrátil. Počas prvého mesiaca majú za sebou dve štvordňové školenia. Sú veľmi intenzívne, veľa sa tam učia a aj samy robia, trénujú. Ďalšia vec je, že každá z nich má mentorku. Je to žena zo strednej triedy, ktorá ich posilňuje v obsahových veciach, pomáha im učiť sa lepšie na lekcie, používať vhodné hračky a stimulačné pomôcky. Používajú tam napríklad karty Múdreho hrania a musia vedieť, ako ich správne prehadzovať, nesmú im spadnúť, musia sa na to dokázať sústrediť. Mentorka im zároveň pomáha v tom, aby získali pracovné zručnosti. Lebo toto je pre ne práca, niekedy prvá v živote. Začínajú ráno, musia si zapisovať dochádzku, dovolenku či péenku. Sú to veci, ktoré títo ľudia nie sú zvyknutí robiť. Ako prácu majú väčšinou brigády alebo iné krátkodobé typy prác. Majú aj supervízorky, ktoré im dvakrát mesačne dávajú obsahovú spätnú väzbu. Sú to odborníčky na našu metódu. Stále im pomáhajú zlepšovať sa v tom, ako tú prácu robia. S touto celou dosť širokou podporou sa dokážu tie ženy za pár mesiacov výrazne posunúť. Niekedy sme prekvapení, ako sa z obyčajnej ženy z osady za pár mesiacov alebo za rok stane sebavedomý človek. Je to skvelý príklad toho, že keď do niekoho investujeme, môže z neho vyrásť niekto nový so zdravým sebavedomím a schopnosťou hovoriť do médií alebo mamičkám vo svojej komunite, ako treba niektoré veci robiť. S podporou to ide.

Pokračovanie na ďalšej strane...