Pán Hrica, boli ste programový riaditeľ nadácie Pontis, spoluzakladali ste Rómsky skauting a napokon ste s kolegyňami Oľgou a Helou založili aj občianske združenie Cesta von, ktoré má program Omama. Čo vás k tomu viedlo?

Na Slovensku, aj keď si to nie vždy uvedomujeme a všímame, žije veľké množstvo ľudí v naozaj ťažkých podmienkach možnože po celé generácie a nevedia sa z toho vymotať. Keď to človek hlbšie spozná, tak sa to ani nedá, je to veľmi ťažké. Je takmer nemožné sám, bez pomoci sa z generačnej chudoby vyhrabať. Chceli sme urobiť zmysluplnú vec a povedali sme si, že práve toto je problém, ktorý treba riešiť a ktorému sa venuje veľmi málo ľudí. Pustili sme sa do ťažkej témy, na ktorú sú rôzne názory a predsudky. My sme si povedali, že nám to nevadí a práve preto, že s tým takmer nikto nepracuje, bolo by dobré, aby sa aj týmto ľuďom a deťom, ktoré sa tam rodia, venovala pozornosť.

Je to určite ťažká téma, svedčí o tom už len štatistika, že až 87 percent obyvateľov segregovaných osád žije pod hranicou chudoby. To, samozrejme, výrazne znižuje deťom z osád šancu, aby žili lepšie. V súvislosti s tým sa spomína generačná chudoba. Čo to vlastne je?

V našich osadách, ale nielen v nich, funguje takzvaná generačná chudoba. Môže byť v rôznych prostrediach, princípom je, že sa dedí z generácie na generáciu. Nie je to len tak, že človek schudobnie z nejakej príčiny, napríklad pre zdravotný problém alebo životnú situáciu. Narodí sa do toho pro­stredia, väčšinou v ňom i zomiera a jeho deti sa do toho prostredia takisto rodia a takto sa to dedí z generácie na generáciu. Problém je, keď sa to koncentruje na jednom mieste a ľudia okolo seba nevidia nič iné, len ďalších ľudí žijúcich v ťažkých podmienkach. Nemajú kde načerpať vedomosti, zručnosti, čo sa naučiť, ako sa z toho dostať. Presne tomuto sme sa chceli venovať.

Ako z tejto stránky pomáhajú vaše omamy, ktoré takisto pochádzajú z vylúčených komunít? Ako pracujú s deťmi?

Omamy sú ženy, ktoré sú súčasťou vylúčených komunít, v ktorých pracujeme. Hľadáme ich veľmi starostlivo, máme za sebou výber ďalšej vlny, máme dvanásť nových omám, ktoré sme teraz uviedli do fungovania. Sú to ženy, ktoré tam vyrastali, ale zároveň sa možno trošku líšia od zvyšku komunity, pretože majú potenciál, rešpekt. Vidíme u nich silnú stránku, ktorá by sa dala podchytiť a ktorú vedia venovať v prospech celej svojej komunity. Pracujú najmä s mamičkami a s ich deťmi, občas aj s otcami, a posilňujú tak ich možnosť, aby deti dostali dobré impulzy a podnety od narodenia až do obdobia, keď pôjdu do škôlky. Je to obdobie od nula do štyroch rokov, keď omamy pracujú s deťmi, ale zároveň s mamami.

O čom je presne ich práca? Pokračovanie na ďalšej strane...