Na voľnú nohu sa herec Lukáš Latinák (44) rozhodol ísť krátko pred vypuknutím pandémie. „Odišiel som, preplieskalo ma a vrátil som sa pod ochranné krídla divadla Astorka,“ povedal otvorene o neľahkom období.

Koncom minulého roka ste priznali, že za rok 2020 ste nič nenatočili. Asi to nebolo jednoduché obdobie.

Nikdy by som si nebol pomyslel, že budem niekedy takto reagovať, ale keď som sa dostal do úplného stresu, že sa nič nedeje, nič sa nerobí a všetko sa ruší, rozklepal som sa. Hovoril som si: Preboha! Čo teraz? Čo financie? Čo rodina? Čo všetko okolo? Okrem toho som sa ešte rozhodol ísť na voľnú nohu, teda opustil som plný úväzok v divadle Astorka, a presne vtedy vypukla pandémia. To znamená, že všetky svoje plány, programy, projekty, predstavenia som musel začať postupne škrtať, a to mi spôsobilo naozaj obrovský stres.

Ako ste túto situáciu vyriešili?

Prišiel som za svojou ženou s otázkou, čo budeme robiť, a ona s pokojným hlasom odpovedala: „Ideme maľovať dom.“ (Smiech.) Konečne som bol doma, mal som čas, tak sa toho moja manželka chytila a využila to. Priznávam, že keď človek už druhý deň oblepuje radiátory, vypínače a zásuvky, postupne zabudne, že vonku sa niečo deje. Vďaka konkrétnym činnostiam a nastavenému režimu sa toto obdobie dalo prežiť.

Je skvelé, že vaša žena sa k tomu postavila takto racionálne.

A možno sa toho len zľakla, ako som sa zľakol ja, preto celú situáciu upokojila. Toto v našom vzťahu funguje a deje sa to aj opačne. Ak má náhodou aj ona extrémnu reakciu, je to zvláštne, ale aj ja prepnem do pokojného režimu a riešim to s chladnou hlavou. Nejdem do toho s emóciou, lebo pri stretnutí emócie s emóciu by sa nič nevyriešilo.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Čiže u vás nič také ako ponorková choroba nehrozila. Manželka vám vymyslela program.

Áno, ale myslím, že toto nebol len môj prípad. Veľa chlapov má niečo na rováši v zmysle určitých restov v rámci domácnosti, ktoré doteraz neurobili. Ženy majú tú vlastnosť, že si ich všetky pamätajú, a my muži zas máme to šťastie, že tu svoju pamäť strácame. Nesplnené povinnosti okolo domácnosti skrátka nie sú prvotná vec, ktorou by sme sa my muži zaoberali. Partnerky nám to potom dajú najavo. Myslím, že v tomto období mali viacerí muži doma niečo podobné. (Smiech.)

Aktuálne máte na konte nový film Kurz manželskej túžby, ktorý práve prichádza do kín. Keď ste minulý rok nenatáčali, kedy prebehlo nakrúcanie?

Nakrúcalo sa v marci a v apríli tento rok, keď bol čiastočný lockdown u nás aj v Česku. Natáčalo sa v ajur­védskom rezorte Svatá Kateřina na Vysočine. Bolo to výborne vymyslené. Celý štáb aj s hercami obsadil rezort. Dokonca sme tam boli ubytovaní a pracovali sme, ako sme chceli.

Režiséra a scenáristu Radka Bajgara (59) pri tomto filme inšpirovala pandémia, krachujúce vzťahy a šarlatáni, ktorí sa hneď chopili príležitosti a ponúkali svoje pofidérne služby.

Áno, my sme vlastne účastníci kurzu objatia. Na tento kurz chodia páry, ktoré majú problémy, a aby si k sebe našli cestu, musia sa objímať – ono to reálne existuje. Takže v podstate ide o to, že si niekto dokáže z ničoho urobiť niečo, respektíve kšeft. Celý kurz je pochybný, pofidérny, aj keď jeho cieľ je pekný a šľachetný. Dávať ľudí dokopy je krásna práca, až kým sa neudeje niečo, s čím sa neráta. Pri objímaní jeden z partnerov skolabuje a dostane sa do kómy. Vtedy nastupuje polícia, ktorá začína vyšetrovať, či objatie nebolo príliš silné, či nebolo úmyselné. Aký vzťah medzi sebou partneri mali, aký tam mohol byť úmysel a či je vôbec technicky možné objatím niekoho pridusiť… Vynorí sa viacero otáznikov, ktoré režisér necháva visieť vo vzduchu, nech si ich divák sám zhodnotí. Ak má niekto náročného partnera, nebol by na chvíľu rád, keby občas stíchol? (Smiech.)

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia