Ako režisér bol Juraj Jakubisko špecifický svojou poetikou, ktorú pretavoval do svojich filmov. Pre mnohých mladých tvorcov bol a je veľkou inšpiráciou. Čím v živote inšpiroval vás?

On bol neuveriteľne šarmantný, vtipný, nepoznal starosti, problémy. Keď mu niekto niečo negatívne urobil, zvykol mi na to povedať: „Vieš, Jozef: i tak še da, i tak še da.“ Bol rozvážny, nešiel do žiadnych bojov, na všetko sa pozeral z tej lepšej stránky…

Čo vám ešte odovzdal?

Mal rôzne krásne východniarske výroky. Napríklad: „Nikdy never žene, ktorá klame.“ Alebo mi hovoril: „Sluchaj svoju ženu, ona ma furt pravdu.“ (Smiech.) Na toto nikdy nezabudnem…

Na aké zážitky s ním najradšej spomínate?

Je ťažké vybrať jeden, dva, bolo ich nespočetné množstvo. Na každom našom stretnutí sa niečo udialo. Vždy vyviedol niečo vtipné. Bol totiž pozitívne naladený a nepoznal zlobu. Napríklad sme raz podnikli turné po Slovensku, ktoré sme zakončili u neho doma v Kojšove. Navštívili sme tam miestny gréckokatolícky chrám a keď sme tam vošli, práve tam prebiehali obrady a všetci ľudia sa smerom k nám otočili, akoby do chrámu vstúpil americký prezident. Opýtal som sa Juraja: „Ty si až taký slávny?“ A on mi odpovedal: „To nie ja, ale ty!“ (Smiech.) Samozrejme, bol to žart, pretože on bol v rodnom Kojšove obrovská hviezda a veľká osobnosť.

Alebo ďalšia vtipná príhoda vznikla, keď som ho zobral po transplantácii srdca na Ples Spišiakov a mal zakázané piť alkohol. Na stole od majiteľa istého liehovaru nám však pristál veľmi vzácny drahý koňak a Juraj mu neodolal. Deana ho však strážila, bála sa o neho, nechcela mu alkohol dovoliť, tak mi povedal: „Jožko, nalej!“ Povedal som mu, že predsa nemôžem, má tam manželku. Povedal mi: „Nalej mi pod stolom!“ (Smiech.) A tak som mu pod stolom nalieval koňak do šálky od čaju. Takto to popíjal a prítomným hovoril: „Veď predsa čaj môžem, nie?“ (Smiech.)

Alebo ďalší zážitok som mal v Bešeňovej v termálnom bazéne, kde je povolené stráviť maximálne 20 minút. Boli sme tam dvaja a zrazu sa pridávali ďalší ľudia, ktorí sa chceli rozprávať. Asi po dvoch hodinách sme zistili, že by sme konečne mali vyjsť von z vody a ja som pri vychádzaní z bazéna odpadol. Hneď ma prišla ratovať záchranka. Zistili mi tlak 200 na 110… (Smiech.) Čiže Juraj mi privodil vysoký krvný tlak a je zaujímavé, že jemu horúca voda neublížila. A musím ho pochváliť, lebo sa po tom o mňa celý čas staral.

CELÝ ROZHOVOR S OKLAMČÁKOM PLNÝ SILNÝCH POCITOV A SPOMIENOK NA JAKUBISKA NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA