Smrť uznávaného režiséra Juraja Jakubiska (†84) šokovala celé Slovensko. Obrovský smútok cíti aj odborník na ženskú krásu Jozef Oklamčák (66). Toto sú jeho spomienky na kamaráta.

Ako režisér bol Juraj Jakubisko špecifický svojou poetikou, ktorú pretavoval do svojich filmov. Pre mnohých mladých tvorcov bol a je veľkou inšpiráciou. Čím v živote inšpiroval vás?

On bol neuveriteľne šarmantný, vtipný, nepoznal starosti, problémy. Keď mu niekto niečo negatívne urobil, zvykol mi na to povedať: „Vieš, Jozef: i tak še da, i tak še da.“ Bol rozvážny, nešiel do žiadnych bojov, na všetko sa pozeral z tej lepšej stránky…

Čo vám ešte odovzdal?

Mal rôzne krásne východniarske výroky. Napríklad: „Nikdy never žene, ktorá klame.“ Alebo mi hovoril: „Sluchaj svoju ženu, ona ma furt pravdu.“ (Smiech.) Na toto nikdy nezabudnem…

Zdroj: Emil Vasko

Na aké zážitky s ním najradšej spomínate?

Je ťažké vybrať jeden, dva, bolo ich nespočetné množstvo. Na každom našom stretnutí sa niečo udialo. Vždy vyviedol niečo vtipné. Bol totiž pozitívne naladený a nepoznal zlobu. Napríklad sme raz podnikli turné po Slovensku, ktoré sme zakončili u neho doma v Kojšove. Navštívili sme tam miestny gréckokatolícky chrám a keď sme tam vošli, práve tam prebiehali obrady a všetci ľudia sa smerom k nám otočili, akoby do chrámu vstúpil americký prezident. Opýtal som sa Juraja: „Ty si až taký slávny?“ A on mi odpovedal: „To nie ja, ale ty!“ (Smiech.) Samozrejme, bol to žart, pretože on bol v rodnom Kojšove obrovská hviezda a veľká osobnosť.

Alebo ďalšia vtipná príhoda vznikla, keď som ho zobral po transplantácii srdca na Ples Spišiakov a mal zakázané piť alkohol. Na stole od majiteľa istého liehovaru nám však pristál veľmi vzácny drahý koňak a Juraj mu neodolal. Deana ho však strážila, bála sa o neho, nechcela mu alkohol dovoliť, tak mi povedal: „Jožko, nalej!“ Povedal som mu, že predsa nemôžem, má tam manželku. Povedal mi: „Nalej mi pod stolom!“ (Smiech.) A tak som mu pod stolom nalieval koňak do šálky od čaju. Takto to popíjal a prítomným hovoril: „Veď predsa čaj môžem, nie?“ (Smiech.)

Alebo ďalší zážitok som mal v Bešeňovej v termálnom bazéne, kde je povolené stráviť maximálne 20 minút. Boli sme tam dvaja a zrazu sa pridávali ďalší ľudia, ktorí sa chceli rozprávať. Asi po dvoch hodinách sme zistili, že by sme konečne mali vyjsť von z vody a ja som pri vychádzaní z bazéna odpadol. Hneď ma prišla ratovať záchranka. Zistili mi tlak 200 na 110… (Smiech.) Čiže Juraj mi privodil vysoký krvný tlak a je zaujímavé, že jemu horúca voda neublížila. A musím ho pochváliť, lebo sa po tom o mňa celý čas staral.

CELÝ ROZHOVOR S OKLAMČÁKOM PLNÝ SILNÝCH POCITOV A SPOMIENOK NA JAKUBISKA NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ ŽIVOTA

TAKTO SA VEDELI KAMARÁTI ZABÁVAŤ! FOTKY NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia