Mnohé ženy, ktoré poznám, hovoria, že pôrod je nič oproti dojčeniu. Aká je vaša skúsenosť?

S týmto úplne súhlasím. Tehotenstvo, hoci bolo komplikovanejšie, aj samotný pôrod boli úplne super oproti dojčeniu. Špeciálne som sa na to nepripravovala, mala som za sebou iba jeden kurz so sympatickou pôrodnou asistentkou. Prebehol online, lebo vtedy zúril kovid, ale dojčenie som brala ako prirodzenú vec, a tak som sa ním až tak nezaoberala. Až po pôrode som zistila, že je to v podstate obrovská veda. Neskôr som zistila, že podobné problémy ako ja riešila takmer každá mamička. Toto ma zaskočilo a, úprimne, je to asi jediná záležitosť spojená s materstvom, z ktorej mám trošku traumu. Nešlo nám to tak, ako by malo. V tomto smere je navyše na ženu vyvíjaný tlak, aby dojčila za každých okolností. Sú jej ponúkané možnosti, ako to zlepšiť, ale keď nič nefunguje, žena sa dostane do slepej uličky a má pocit, že zlyhala. Toto bolo pre mňa jednoznačne najťažšie.

Bola som nešťastná, že nemám bezproblémové tehotenstvo, ale spätne si hovorím, že je to to najlepšie, čo sa mi mohlo stať.

Nie je to tak dávno, čo ste opäť nastúpili do práce. Už sme spomenuli negatívne reakcie. Vy ste sa s nimi stretli?

Na svoju osobu som si nič nevypočula ani neprečítala, ale na Insta­grame nie som aktívna a diskusie na internete nečítam. Viem však, ako je vo všeobecnosti prísne posudzované, keď sa žena vyberie skôr do práce. Panuje tu akýsi úzus, že má byť doma tri roky, ale ja stále hovorím, že dieťa má aj otca, teda napriek tomu mne táto téma nič nerobí, viem, čo mám doma. Nepotrebujem sa pred ľuďmi obhajovať. Už pár mesiacov predtým sme si s mužom hovorili, že keď bábätko bude v poriadku a budeme si to môcť dovoliť, do práce pôjdem. Ak by sme mali mať nejaké problémy alebo by Olívia bola plačlivá, tak by som do práce nešla. Našťastie mám super muža, ktorý sa vie o malú plnohodnotne postarať, keďže pracuje na home office. Nenechávam ju teda cudziemu človeku, je so svojím tatinom a ja nemám žiadne výčitky ani sama pred sebou, ani pred cudzími ľuďmi. Občas, ak je to potrebné, vie za nás oboch zaskočiť moja mamina, ktorá má s malou úžasný vzťah a vie nás dokonale zastúpiť. Dokonca mamina nás zastúpi s mužom vždy raz v týždni, keď si spolu vybehneme na pár hodín bez malej buď na kofolu, večeru, alebo niečo vybaviť. Aj keď sme bábätko dlho chceli, obaja sme vedeli, že chceme byť rodičia, ktorým sa život jeho príchodom nezastaví. Samozrejme, prvý rok je náročný, posúvame do úzadia koníčky, záujmy, ale musíme a chceme sa starať aj o vzťah, ktorý máme. Čas na to sme si, prirodzene, nevedeli nájsť hneď, ale už si to vieme zariadiť.

To je skvelé, že to máte takto nastavené.

Áno a rovnako to funguje v prípade, že vypnúť potrebujem len ja. Materstvo je celoživotný záväzok, ale je úplne normálne, keď si žena prizná, že nevládze, potrebuje čas pre seba, lebo len vtedy môže načerpať energiu a omnoho lepšie sa postarať o bábo. Keď mám občas tieto pocity, môj muž ma vždy skvele zastúpi a ja si môžem dopriať čas pre seba, čo je veľmi oslobodzujúce.

Od septembra ste začali moderovať Televízne noviny 12. Ako to celé vzniklo?

Išlo o dohodu s televíziou Markíza. Keďže Olívia je ešte maličká, je to ideálny formát pre pracujúcu matku. Sedem dní do mesiaca, pár hodín v doobednom čase je skvelé, lebo následne mám ešte celý deň pred sebou a môžem ho plnohodnotne stráviť s dcérou a mužom.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...