Odborník na ženskú krásu OKLAMČÁK o blízkom kamarátovi: Na Jurajovi ma obzvlášť šokovalo...

Odborník na ženskú krásu OKLAMČÁK o blízkom kamarátovi: Aký bol Jakubisko v bežnom živote?

Jana Homolová

Medzi vami a&nbsp;Jurajom Jakubiskom je výrazný vekový rozdiel. Ako a&nbsp;kde ste sa spoznali?

Je ťažké si na to spomenúť, lebo Juraj mi bol veľmi blízky a&nbsp;vždy som mal pocit, že ho poznám od narodenia. Myslím si však, že naše priateľstvo mohlo vzniknúť niekedy po roku 2000. Samozrejme, ja som Juraja vnímal už dávno predtým, ale naše intenzívne kontakty sa rozbehli až v&nbsp;novom tisícročí a&nbsp;trvali do jeho operácie (transplantácia srdca v&nbsp;roku 2012, pozn. red.). Následne sa z&nbsp;pochopiteľných dôvodov na chvíľu prerušili, ale potom sa znovu obnovili.

Keď sme sa spoznali, automaticky sme si z ľudskej stránky sadli, pretože nás spájalo jednak to, že sme boli obaja z&nbsp;východu, on bol Spišiak, ja Zemplínčan, ale vo všeobecnosti sme sa brali ako rodáci, ktorí pochádzajú z&nbsp;jedného kraja. Obaja sme tiež boli milovníci žien a&nbsp;ženskej krásy. Ja som organizoval súťaže krásy a&nbsp;pokiaľ viem, tak on si do svojich filmov vždy vyberal pekné a&nbsp;zaujímavé typy žien. Mali sme mnoho spoločných tém.

Aké ženy sa mu páčili?

Pre neho bola najkrajšou ženou manželka Deana (64). Ona bola ženou jeho života. Boli spolu 37 rokov. Objavil ju ako herečku a&nbsp;bola z&nbsp;toho veľká láska. Bolo to cítiť na každom kroku. Jemu sa, samozrejme, páčili iné ženy, aj sme sa na túto tému veľakrát rozprávali, ale Deana bola jeho idolom.

MALÝ FEŠÁK! FOTKU JAKUBISKA AKO MALÉHO CHLAPCA SI POZRITE TU

Pre mňa Juraj nebol režisér, scenárista, výtvarník, pre mňa to bol veľmi blízky priateľ. Dokonca ma on sám nazval svojím mladším bratom, a&nbsp;to bolo preto, že v&nbsp;tom čase sme chodili do spoločnosti veľmi podobne oblečení. Ja v&nbsp;čiernom klobúku, on v&nbsp;čiernom klobúku, ja v&nbsp;čiernom odeve, on v&nbsp;čiernom odeve. Občas sa stávalo, že si ma s&nbsp;ním ľudia mýlili, keďže tak ako pre mňa aj pre neho bol celý život symbolický klobúk na hlave. (Smiech.) Keď sme sa začali spoločne objavovať na rôznych kultúrnych podujatiach, naozaj sme pôsobili ako bratia. Aby sme sa od seba trošku odlišovali, začal som potom po nejakom čase nosiť svoju obľúbenú červenú farbu. (Smiech.)

Ako často ste sa stretávali?

Keď sme sa spoznali bližšie, začal som v&nbsp;tom čase robiť všetko pre to, aby sme mohli byť spolu naozaj často. Vtedy on nič nenakrúcal, mal teda dostatok voľna a&nbsp;súčasťou našich spoločných akcií bola aj jeho manželka Deana. Ona bola jeho ochrankyňou a&nbsp;nechcela ho púšťať medzi ľudí, ale keď sa niečo dialo na Slovensku, obaja nikdy moje pozvanie neodmietli. Stretávali sme sa na plesoch (Medický, Spišský, Východniarsky ples), Slávikovi, na súťaži Miss Slovensko a&nbsp;zúčastňovali sa aj na mnohých mojich Jozefovských párty, ktoré som organizoval. V&nbsp;priebehu roka sme teda trávili mnoho chvíľ spolu. A&nbsp;neboli to len spoločenské podujatia, ale najmä súkromné stretnutia počas osláv Silvestra, Nového roka v&nbsp;Bešeňovej, oslavovali sme narodeniny, robili sme zabíjačky…

Mojou životnou filozofiou je, že každý človek zomiera dvakrát. Prvýkrát, keď ho pochovajú… (Chvíľa ticha.) A&nbsp;druhýkrát zo­mrie, keď na neho ľudia zabudnú… (Jozef pokračuje so zlomeným hlasom a&nbsp;so slzami v&nbsp;očiach.) A&nbsp;sú ľudia, ktorí neumierajú nikdy… Juraj za sebou zanechal také bohatstvo a&nbsp;hodnoty, ktoré pretrvajú… Verím, že nielen ja, ale aj všetci ostatní na neho nikdy nezabudneme. On druhýkrát nikdy nezomrie…

Čím ho v&nbsp;živote inšpiroval? Dozviete sa na ďalšej strane...

Ako režisér bol špecifický svojou poetikou, ktorú pretavoval do svojich filmov. Pre mnohých mladých tvorcov bol a&nbsp;je veľkou inšpiráciou. Čím v&nbsp;živote inšpiroval vás?

On bol neuveriteľne šarmantný, vtipný, nepoznal starosti, problémy. Keď mu niekto niečo negatívne urobil, zvykol mi na to povedať: „Vieš, Jozef: i&nbsp;tak še da, i&nbsp;tak še da.“ Bol rozvážny, nešiel do žiadnych bojov, na všetko sa pozeral z&nbsp;tej lepšej stránky…

Čo vám ešte odovzdal?

Mal rôzne krásne východniarske výroky. Napríklad: „Nikdy never žene, ktorá klame.“ Alebo mi hovoril: „Sluchaj svoju ženu, ona ma furt pravdu.“ (Smiech.) Na toto nikdy nezabudnem…

Na aké zážitky s&nbsp;ním najradšej spomínate?

Je ťažké vybrať jeden, dva, bolo ich nespočetné množstvo. Na každom našom stretnutí sa niečo udialo. Vždy vyviedol niečo vtipné. Bol totiž pozitívne naladený a&nbsp;nepoznal zlobu. Napríklad sme raz podnikli turné po Slovensku, ktoré sme zakončili u&nbsp;neho doma v&nbsp;Kojšove. Navštívili sme tam miestny gréckokatolícky chrám a&nbsp;keď sme tam vošli, práve tam prebiehali obrady a&nbsp;všetci ľudia sa smerom k&nbsp;nám otočili, akoby do chrámu vstúpil americký prezident. Opýtal som sa Juraja: „Ty si až taký slávny?“ A&nbsp;on mi odpovedal: „To nie ja, ale ty!“ (Smiech.) Samozrejme, bol to žart, pretože on bol v&nbsp;rodnom Kojšove obrovská hviezda a&nbsp;veľká osobnosť.

Alebo ďalšia vtipná príhoda vznikla, keď som ho zobral po transplantácii srdca na Ples Spišiakov a&nbsp;mal zakázané piť alkohol. Na stole od majiteľa istého liehovaru nám však pristál veľmi vzácny drahý koňak a&nbsp;Juraj mu neodolal. Deana ho však strážila, bála sa o&nbsp;neho, nechcela mu alkohol dovoliť, tak mi povedal: „Jožko, nalej!“ Povedal som mu, že predsa nemôžem, má tam manželku. Povedal mi: „Nalej mi pod stolom!“ (Smiech.) A&nbsp;tak som mu pod stolom nalieval koňak do šálky od čaju. Takto to popíjal a&nbsp;prítomným hovoril: „Veď predsa čaj môžem, nie?“ (Smiech.)

Alebo ďalší zážitok som mal v&nbsp;Bešeňovej v&nbsp;termálnom bazéne, kde je povolené stráviť maximálne 20 minút. Boli sme tam dvaja a&nbsp;zrazu sa pridávali ďalší ľudia, ktorí sa chceli rozprávať. Asi po dvoch hodinách sme zistili, že by sme konečne mali vyjsť von z&nbsp;vody a&nbsp;ja som pri vychádzaní z&nbsp;bazéna odpadol. Hneď ma prišla ratovať záchranka. Zistili mi tlak 200 na 110… (Smiech.) Čiže Juraj mi privodil vysoký krvný tlak a&nbsp;je zaujímavé, že jemu horúca voda neublížila. A&nbsp;musím ho pochváliť, lebo sa po tom o&nbsp;mňa celý čas staral.

Čo si od neho do života zobral? Dozviete sa na ďalšej strane...

Vo filmoch sa výrazne prejavovala jeho kreativita. Bol taký kreatívny aj v&nbsp;bežnom živote?

Jeho kreativita ma obzvlášť šokovala. Neustále chrlil rôzne nápady. Raz v&nbsp;Komárne na futbalovom zápase s&nbsp;Mufuzou, ktorej som bol vtedy súčasťou, sme robili výkop medzi futbalovými tímami. Následne prebehla obrovská šou, po ktorej sme sa pobrali do svojich apartmánov. A&nbsp;tie boli úžasné. V&nbsp;strede izby stála obrovská kráľovská posteľ a&nbsp;hneď vedľa postele bola vaňa. Musím ešte podotknúť, že Juraj vtedy prišiel bez Deany, ktorá mala pracovné povinnosti. Sedeli sme spolu v&nbsp;apartmáne, rozprávali sa a&nbsp;veľmi sa mi otvoril… Keď sa zrazu zadíval na tú vaňu povedal mi: „Jozef, teraz mám predstavu, že je v&nbsp;tejto vani krásna nahá žena a&nbsp;my ju celú pokryjeme lupienkami červených ruží…“ Vtedy som mu povedal: „Nie je problém. Krásnu ženu zoženiem, veď je to moja profesia, ale koľko ruží budeš potrebovať?“ Povedal mi, že by ich malo byť minimálne 10-tisíc… Na to som už bol prikrátky. Ženu by som zabezpečil, ale 10-tisíc ruží nie. (Smiech.)

Okrem toho rád maľoval a&nbsp;mal na to obrovský talent. Robil rôzne umelecké akty. Aj mne raz k&nbsp;Novému roku venoval obraz, na ktorom som bol ja obklopený dvanástimi krásnymi misskami, ktoré boli obnažené. To bol najkrajší dar, ktorý som od neho dostal. (Úsmev.)

A&nbsp;ešte bolo na ňom zaujímavé, že všetky naše stretnutia, ktoré sme spolu absolvovali, fotil. Mal maličký fotoaparát, ktorým jednotlivé momenty dokumentoval a&nbsp;následne tieto snímky maľoval. O&nbsp;ňom ako tvorcovi je známe, že si dokonca nerobil slovné poznámky, ale kreslil si všetko v&nbsp;obrazoch. Takýmto spôsobom si robil aj scenáre k&nbsp;filmom, ale ako presne to vyzeralo, neviem. Toto bolo jeho pracovné tajomstvo a&nbsp;ja verím, že raz sa to odhalí. Myslím, že to bude pre mnohých inšpiratívne a&nbsp;zaujímavé. Pre mňa osobne to bola najväčšia osobnosť nielen v&nbsp;rámci Česko-Slovenska, ale aj za našimi hranicami.

VIAC FOTIEK LEGENDÁRNEHO REŽISÉRA NÁJDETE V GALÉRII...

Z&nbsp;toho, čo o&nbsp;ňom hovoríte, mi zároveň vyplýva, že bol veľmi skromný.

Presne tak. Mohol by si o&nbsp;sebe namýšľať, že je hviezda, veď mal za sebou úžasné filmy, ale on bol jednoduchý, skromný a&nbsp;mimoriadne vtipný človek. Práve preto, že život bral s&nbsp;humorom a&nbsp;tým v&nbsp;dobrom nakazil aj mňa, vždy som sa veľmi tešil na chvíle, ktoré s&nbsp;ním budem tráviť. Vo svojom živote som nestretol podobného človeka. Mal veľmi veľa dobrých vlastností.

Kedy ste s&nbsp;ním boli naposledy?

Pandémia spôsobila, že sme nemali možnosť byť v&nbsp;osobnom kontakte. K&nbsp;Novému roku mi poslal svoje vlastnoručne namaľované prianie, ale počas pandémie sme si len občas zatelefonovali alebo napísali. Navyše pre zdravotné problémy a&nbsp;prebiehajúci kovid ho Deana pred svetom chránila ešte viac a&nbsp;nepúšťala k&nbsp;nemu nikoho, čo je pochopiteľné. Bála sa, aby sa náhodou nenakazil.

Čo ste si od neho do života zobrali?

Ja som typický ohnivý Baran a&nbsp;on ma svojimi životnými skúsenosťami učil upokojiť sa, nebrať veci tak vážne a&nbsp;tiež som po ňom prebral filozofiu: zanechať po sebe niečo. Práve preto som založil Československého LEVA, kde zgrupujem významné osobnosti, ako je profesor Traubner, profesor Fischer, Jozef Golonka, Marcela Laiferová,&nbsp; súčasťou bol aj Juraj Jakubisko a&nbsp;mnohí ďalší. V&nbsp;rámci LEVA sa snažím pravidelne organizovať podujatia, chcem byť aktívny, aby sa ani na mňa nezabudlo, keď raz odídem. Človek by mal po sebe zanechať niečo, na čo si budú pamätať ešte aj ďalšie generácie.

Samozrejme, som súčasťou dejín aj kvôli založeniu súťaže Miss Slovensko. Práve toto ma v&nbsp;súvislosti s&nbsp;Jurajovým odchodom veľmi mrzí, lebo v&nbsp;čase, keď ja oslavujem 30 rokov od vzniku súťaže Miss Slovensko, zomrel mi najbližší človek a&nbsp;na oslavy ani nemám chuť. V&nbsp;období svojho výročia totiž smútim…