„Rekreačné poukazy? Jednoznačne áno,“ hovorí publicista, dlhoročný šéfredaktor časopisu Cestovateľ a odborník na cestovný ruch Ľubomír Motyčka. Podľa jeho slov v turizme míľovými krokmi dobiehame najvyspelejšie krajiny.

Ktorý z pozitívnych dosahov zavedenia rekreačných poukazov považujete za najdôležitejší?

Predovšetkým ten, ktorý pomôže mazať stále veľké regionálne rozdiely. Začali to už príspevky na lyžiarske výcviky a školy v prírode. Výpravy s deťmi smerovali najmä do lacnejších a slabšie vybavených centier, čím narástla zamestnanosť v chudobnejších oblastiach Slovenska a mohli tu viac investovať do rozvoja služieb.

Z hľadiska rekreačných poukazov je to veľmi podobné. Hoci ich zavedenie určite pocítili aj v luxusnejších zariadeniach, ktoré si ľudia doprajú, povedzme, na víkend, profituje predovšetkým stredná a slabšia kategória. Treba zdôrazniť, že takáto podpora domácej rekreácie nie je žiadnou novinkou, veď podobný model s cieľom oživenia ekonomiky a cestovného ruchu zaviedol už po 2. svetovej vojne veľký francúzsky politik Charles de Gaulle.

˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂

Dá sa teda predpokladať, že nárast množstva turistov zvýši aj kvalitu služieb rekreačných zariadení?

Samozrejme, veď každý dobrý podnikateľ investuje zarobené peniaze v prvom rade do rozvoja svojho biznisu. Majiteľ reštaurácie si môže dovoliť zamestnať špičkového šéfkuchára a viacerých pomocníkov do kuchyne, zainvestovať do domácich potravinových produktov, hotelier zasa prijať ďalšie chyžné. Dvíha sa tak aj zamestnanosť nekvalifikovanej pracovnej sily.

Odporcovia poukazov sa obávajú, že ich niektorí hotelieri zneužijú na zvyšovanie cien. Nebude to problém?

Nemyslím si, lebo keď niekto príliš dvihne ceny, môže to mať opačný efekt a záujem o služby takéhoto zariadenia poklesne. Iná vec je, keď si necháte dobre zaplatiť za skutočnú kvalitu. Poznám hotel vo Vysokých Tatrách, kde majiteľ zdražil jedlá z dôvodu, že všetky suroviny na ich výrobu boli domáce. V parížskych reštauráciách sú ochotní zvážať šalát každý deň z 200-kilometrovej vzdialenosti, aby bol čerstvý. Vedia, že ľudia kvôli tomu prídu a budú ochotní zaplatiť vyššiu cenu.

Takúto filozofiu už možno čiastočne aplikovať aj na Slovensku, hoci najnáročnejšia klientela je u nás ešte pomerne v nízkych počtoch. Treba, samozrejme, naďalej rozvíjať kooperáciu v rámci regiónov, kde zohrávajú dôležitú úlohu organizácie cestovného ruchu. V Banskobystrickom kraji napríklad plánujú zriadiť v informačných centrách pulty s regionálnymi produktmi, ktoré môžu byt tiež veľmi zaujímavým impulzom pre rozvoj turizmu.

Rekreačné poukazy prilákali viac turistov aj do hotelov a penziónov
 v historickej Levoči.
Rekreačné poukazy prilákali viac turistov aj do hotelov a penziónov
 v historickej Levoči.
Zdroj: Milan Országh

Turistický potenciál Slovenska je obrovský, čísla návštevnosti rekordne rastú. Až tak, že v top sezóne je v najobľúbenejších strediskách doslova hlava na hlave. Nie je to už neželaný extrém?

Tu sa už skutočne preklápame do komerčnej roviny, čo môže nejedného návštevníka odradiť. Zoberme si Vysoké Tatry, Jasnú alebo Slovenský raj, ktoré čelia v najexponovanejších termínoch obrovskému náporu návštevníkov. Toto už nemá s turizmom nič spoločné. Je to podobný zážitok, ako keď si niekde pri mori neviete nájsť kúsok miesta na pláži, kde by ste sa mohli zložiť.

Dôležité je preto nielen rozptýliť cestovný ruch do menej známych, často nemenej zaujímavých lokalít a naučiť si vážiť nekonzumný turizmus, ale myslieť aj sezónne. Ľudia sa už dnes na internetových fórach pýtajú, ktorý chorvátsky ostrov je najprázdnejší, aby si tam mohli skutočne oddýchnuť na pokojnej dovolenke. Podobný trend nastupuje aj na Slovensku. Ja idem s manželkou do kúpeľov v Dudinciach vo februári. Prečo tam mám ísť v júli, keď je tam horúčava a veľa ľudí? Nijako ma pritom nevyrušuje, že nebudem môcť využívať maličké vonkajšie kúpalisko.

Môžu poukazy prispieť aj k „výchove“ slovenských dovolenkárov, ktorí vedia často o prímorských krajinách viac ako o tej vlastnej?

Určite áno. Tu by som poukázal na Holanďanov, ktorí chodia v priemere na 3-4 dovolenky ročne. Kto má peniaze na cestu k moru, bude ich mať aj na spoznávanie Slovenska. Chápem rodičov s deťmi, že vyhľadávajú hotelové centrá v južných destináciách so širokou ponukou služieb, kde sa ich ratolesti najlepšie zabavia. Na druhej strane to však neznamená, že by ich nemali vychovávať k domácej turistike. Slovensko je v tomto nesmierne tvárne, lebo okrem mora tu máme zo všetkého niečo.

Anketa
Využili ste už rekreačné poukazy?
  • 47%
  • 53%
˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂
Ilustračná snímka

U nás šok, v zahraničí trend. Tieto známe tváre otehotneli vo vyššom veku

Populárne články
Deti z domu smrti

Bábätká z paneláka smrti: Ako sa darí deťom, ktoré prežili výbuch v prešovskej bytovke?

Pán hlas: Emanuel Romančík

Osud bol k nemu krutý: Romančíkove herecké úspechy vyvažovali tragédie v rodine

Tesne pred päťdesiatkou sa stane mamou vytúženého dieťatka.

Moderátorka sa v 49 rokoch prvýkrát stane mamou. Čo si o jej tehotenstve myslí odborník?

Skladba k výročiu smrti Jána a Martiny.

Si tu s nami, Ján: Umelci si uctili pamiatku zavraždeného novinára krásnym gestom

Alessandra Ambrosio

Tvár Victoria‘s Secret sa športoviskám oblúkom vyhýbala. Čo zmenilo jej názor?

TV

Škodí televízia pamäti?

Zobraziť viac
Diskusia