Marcela Fuknová

<em>Na Slovensku sa postupne uvoľňujú opatrenia a počet nakazených klesá. Epidemiologičky Zuzany Krištúfkovej, sme sa pýtali, čo nás čaká v najbližšom období a ako sa bude pandemická situácia vyvíjať.&nbsp;</em>

Máme za sebou veľkonočné sviatky, počas ktorých odborníci vyzývali ľudí na zodpovednosť. Vieme už, aké malo správanie ľudí dosah na epidemickú situáciu?

Vyhodnotením vplyvu Veľkej noci sme zatiaľ nezistili, že by bolo došlo k nárastu počtu ochorení. Tí, ktorí doteraz kovid neprekonali, asi už vedia, ako sa majú chrániť, sú opatrní a to ma teší. Otázne je, ako sa na vývoji epidemickej situácie odzrkadlí minulotýždňové uvoľňovanie opatrení.

Do škôl išli ôsmaci a deviataci, prvý stupeň chodí už dlhšie. Je možné bez rizika zhoršenia situácie naraz otvárať služby a školy?

Služby veľmi dlho fungovali vo výrazne obmedzenom režime. Preto bolo najmä z ekonomického hľadiska kľúčové, aby sa v tejto oblasti čo najskôr uvoľňovalo. Ak sa dodržia všetky opatrenia a ľudia, ktorí neprekonali kovid a nie sú očkovaní, sa budú zodpovedne chrániť, nemal by to byť problém.

A aký je dôvod, pre ktorý nejdú všetky deti do škôl naraz? Prečo treba školy otvárať postupne?

Chceme zistiť, ako sa odzrkadlí na pandemickej situácii púšťanie detí do škôl. To sa najlepšie ukáže, ak sa budú vracať postupne. Rodičia i deti sa pravidelne testujú a chceme vyhodnotiť každú etapu, aby sme zistili, ako veľmi je to rizikové.

Budú medzi jednotlivými etapami uvoľňovania opatrení dvojtýždňové odstupy, ako sa pôvodne plánovalo, alebo sa tento interval skráti?

V rámci konzília odborníkov by sme boli veľmi radi, keby sa dvojtýždňové odstupy zachovali, aby sme vedeli vyhodnotiť efekt toho predošlého uvoľnenia. My máme však len poradný hlas, rozhodnutie je na vláde. Tá rozhodne, ako to bude v skutočnosti vyzerať, a berie za to aj zodpovednosť.

Zo súčasného uvoľňovania služieb sú zatiaľ vyňaté gastroprevádzky a reštaurácie, okrem terás. Je to skutočne natoľko rizikové, že musia zatiaľ zostať zavreté?

Konzumáciu jedla v reštauráciách považujeme za vysokorizikovú aktivitu. Menej rizikové je, ak sa konzumuje na terasách. Ľudia sedia pri jednom stole bez rúška, pritom sa rozprávajú a jedia. Ak je jeden z nich nakazený, riziko nákazy ostatných je veľmi vysoké. Preto je to podľa nás oveľa rizikovejšie než napríklad sedieť v divadle, kde človek nerozpráva, môže dodržiavať odstup, môže mať rúško a pozrieť si predstavenie. Uvažovali sme aj o otvorení kín, ale ich prevádzkovatelia nám povedali, že ak nemôže byť v kinách povolená konzumácia, z ekonomického hľadiska sa im neoplatí otvárať.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Do 28. apríla je zákaz vycestovať s cieľom rekreácie, potom sa už pravdepodobne neobnoví. Ako sa podľa vás odrazí na počte ochorení to, že ľudia začnú cestovať na dovolenky?

Snažíme sa znížiť výskyt ochorení v rámci Slovenska, aby sme obmedzili prenos infekcie u nás, no cestovanie to môže pokaziť. Ako príklad uvediem vlaňajšie leto, keď sme mali veľmi dobrú situáciu vďaka prísnym opatreniam aj vďaka tomu, že ich ľudia dodržiavali. V lete sme boli takmer bez kovidu, mohli sme si dovoliť dovolenku v rámci Slovenska. To sme aj odporúčali a mnohí ľudia skutočne dovolenkovali tu. Koncom leta sa však situácia zhoršila, pretože sa začali vracať tí, ktorí dovolenkovali v zahraničí a nákazu priniesli odtiaľ. Takisto opäť pricestovali na Slovensko zahraniční pracujúci, najmä zo Srbska a z Ukrajiny, ktorí priniesli infekciu, a tá sa potom začala šíriť v ubytovniach, na zmenách, v autobusoch do fabrík. Odtiaľ sa nákaza preniesla do rodín a situáciu ešte zhoršil veľmi infekčný britský variant. Ten priniesli ľudia, ktorí žijú a pracujú v Spojenom kráľovstve a pred Vianocami sa vrátili. To spôsobilo rýchlejší prenos infekcie, masovejšie šírenie a dramatickú situáciu v nemocniciach, ktorá nás trápila od januára až do začiatku marca.

Znamená to teda, že keby ľudia znovu vycestovali, mohlo by to priniesť opätovný nárast počtu ochorení?

Áno, je to rizikové, najmä pre nebezpečenstvo zavlečenia nových variantov vírusu zo zahraničia. Boli by sme veľmi neradi, keby sa zopakovala situácia, ktorá bola po zavlečení britského variantu. Bolo by to kontraproduktívne vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa snažíme uplatňovať – a darí sa nám, keďže od ich zavedenia zaznamenávame pozvoľný pokles počtu nových ochorení. Myslím, že naším spoločným cieľom je, aby sme v tomto trende pokračovali a aby sme mohli opatrenia postupne čoraz viac uvoľňovať.

Neodporúčate teda ľuďom, aby toto leto šli na dovolenku do zahraničia lietadlom, napríklad k moru? Veľa ich na to čaká.

Ak tí ľudia neprekonali za posledného polroka koronavírus a nie sú očkovaní, je to riziko najmä pre nich. Mali by si to sami zvážiť, pretože ťažký priebeh ochorenia zaznamenávame aj u mladých ľudí, často aj s veľmi dlhými alebo trvalými následkami a v najhoršom prípade končia smrťou.

Na našom území máme britskú mutáciu, ktorá tvorí absolútnu väčšinu prípadov, a pár prípadov juhoafrickej mutácie, vo Veľkej Británii a následne už aj v Českej republike sa objavila indická dvojitá mutácia. Ako sa snažíme zabrániť, aby sa u nás nešírili ďalšie mutácie?

Testované vzorky sa sekvenujú, aby sa určil variant vírusu, a pri prípadoch s juhoafrickou mutáciou sa veľmi dôkladne vyhľadávajú kontakty. Ľudia prichádzajúci zo zahraničia sa majú registrovať v e-hranici a na ôsmy deň musia ísť na testy, aby sa zistilo, či nepriniesli nákazu zo zahraničia.

Na Slovensku máme prvou dávkou zaočkovaný zatiaľ milión ľudí, druhú dávku má takmer 400-tisíc ľudí. Očkujeme dostatočne rýchlo, aby sme zabránili príchodu nových mutácií?

Rýchlosť očkovania závisí od dodávok očkovacích látok a od ochoty ľudí dať sa zaočkovať. Čím vyššie percento ľudí bude zaočkovaných, tým viac sa bude znižovať prenos, pretože každý zaočkovaný človek bráni ďalšiemu prenosu infekcie. K dosiahnutiu kolektívnej imunity však máme ešte veľmi ďaleko. V súčasnosti ide viac o individuálnu ochranu pred ochorením. Zo štúdií však vieme, že napríklad ak sa zaočkuje jeden člen domácnosti, zníži riziko ochorenia ostatných členov o tretinu. To je určite dobrý dôvod pre manžela tehotnej ženy alebo pre rodičov detí, ktorí ich chcú udržať čo najdlhšie v škole.

Vyskytli sa prípady, že aj ľudia zaočkovaní dvomi dávkami vakcíny ochoreli, hoci s miernym priebehom. Keďže nemáme kolektívnu ochranu, dá sa to považovať za normálne?

Žiadna vakcína nie je stopercentne účinná. Výrobcovia to deklarujú a naozaj je možné infikovať sa aj po zaočkovaní dvomi dávkami. Sú to však ojedinelé prípady. Dôležité je vedieť, že očkovacia látka bráni ťažkému priebehu ochorenia a úmrtiu. V tom je veľmi účinná, a ak sa očkovaný človek aj nakazí, priebeh je naozaj mierny.

Keďže sa vo svete objavujú nové mutácie, predpokladáte, že sa budeme musieť budúci rok znovu preočkovávať?

To dnes ešte nevieme zodpovedne vyhodnotiť. Výrobcovia niektorých vakcín však už uvažujú o tom, že je to pravdepodobné. Závisí to od dvoch faktorov. Prvým je, ako veľmi sa bude vírus meniť. Keby sa menil výrazne, bolo by tomu treba prispôsobiť vakcíny. Druhým dôvodom nutnosti preočkovania by bolo to, keby protilátky klesali v krátkom čase po očkovaní, čo dnes ešte nevieme povedať, no veľmi intenzívne sa to sleduje.

Vieme už povedať, či zaočkovaní ľudia prenášajú vírus alebo nie? Sú známe výsledky štúdií?

V literatúre sa objavujú výsledky štúdií, ktoré potvrdzujú, že vakcína znižuje riziko prenosu a očkovaní ľudia nie sú nosičmi vírusu. Ak očkovaní ochoreli dvanásť dní alebo neskôr po očkovaní, mali významne nižšiu vírusovú „nálož“. To malo za následok, že vylučovali menej vírusov do okolia a boli menej nákazliví. Zároveň ochorenie u nich prebiehalo menej závažne.

Ľudia sa obávajú vedľajších účinkov vakcín, najmä krvných zrazenín spôsobených zriedkavou imunitnou reakciou, spomína sa najmä AstraZeneca.

Tieto trombotické ochorenia sú veľmi vzácnou reakciou na očkovanie. Dochádza pri nich k vzniku krvných zrazenín a zároveň k poklesu množstva krvných doštičiek. Očkovaní by mali byť informovaní, ako sa tieto ochorenia prejavujú, aby ich bolo možné včas rozpoznať, diagnostikovať a liečiť. Ide o silnú bolesť hlavy, nejasné, rozmazané videnie, mdloby, pocit na vracanie až vracanie, silná bolesť brucha alebo na hrudníku, ťažkosti s dýchaním, bolesť chrbta, drobné červené škvrny na koži, nové podliatiny alebo krvácanie do kože. Vyskytli sa v rozpätí päť až 24 dní po očkovaní. Ak však takáto komplikácia nevznikla po prvej dávke vakcíny AstraZeneca, po druhej dávke je to už veľmi málo pravdepodobné. Všetci tí, ktorí boli zaočkovaní prvou dávkou a nemali tento nežiaduci účinok, môžu sa dať zaočkovať druhou dávkou. Pri vakcínach sú však možné vedľajšie účinky, ako je bolesť v mieste vpichu, bolesť hlavy, bolesť svalov, môže byť aj horúčka. S tým treba počítať jeden až tri dni po očkovaní a naplánovať si pokojový režim. Pri mRNA vakcínach (Pfizer a Moderna) sú tieto vedľajšie účinky častejšie po druhej dávke. Po očkovaní sa treba vyhnúť konzumácii alkoholu a nadmernej fyzickej námahe.

Čo sa týka vakcíny Johnson, ráta sa z dlhodobého hľadiska, že sa bude očkovať aj ňou?

Práve dnes (20. 4., pozn. red.) Európska lieková agentúra (EMA) vydáva stanovisko k vakcíne Johnson, pretože po očkovaní touto vakcínou v USA sa takisto objavili veľmi zriedkavé prípady trombotickej choroby, ktoré sa veľmi podrobne skúmajú. Vedci sa snažia zistiť najmä mechanizmus, ako k nim dochádza. Podľa stanoviska EMA sa bude postupovať aj u nás.

V prípade očkovania Sputnikom asi nie je nič nové…

Čo sa týka Sputnika, podľa dostupných informácií má táto vakcína veľmi dobrý princíp aj zloženie. To však neznamená, že nemá prejsť schvaľovacím procesom EMA alebo iných úradov. Uviesť vakcínu na trh je veľká zodpovednosť.

Sputnik má na rozdiel od iných vakcín dve rozličné dávky. Nie je jedno, ktorú človek dostane. Je to výhoda či naopak?

Áno, to je výhoda Sputnika oproti iným vektorovým vakcínam. Sputnik má dva rozdielne nosiče (vektory). Sú to ľudské adenovírusy 5 a 26, ktoré prinesú do svalových buniek a buniek imunitného systému informáciu (recept), na základe ktorej si očkovaný organizmus sám vytvorí antigén a následne proti nemu aj protilátky. Vakcína od AstraZenecy má len jeden nosič pre obidve dávky – šimpanzí adenovírus. Nevýhodou je, že po aplikovaní prvej dávky si očkovaný vytvára zároveň protilátky proti tomu typu adenovírusu, ktorý informáciu priniesol. Ak sa druhá dávka s obsahom toho istého typu nosiča (adenovírusu) podá veľmi skoro, organizmus protilátkami zlikviduje nosič a ten neprinesie informáciu na tvorbu antigénu imunitnému systému, teda druhá dávka je menej účinná. Prišlo sa na to a druhá dávka sa podáva až po troch mesiacoch, keď v tele klesnú protilátky proti nosiču, teda proti adenovírusu. V tomto je lepšia vakcína Sputnik, ktorá má dva rôzne nosiče, pre každú dávku iný. Aj fľaštičky sú označené rôzne – ako červená a modrá. To, za akých podmienok bola vyrobená, skladovaná, transportovaná, však treba dôkladne overiť, tak ako pri iných vakcínach.

Všetci výrobcovia vakcín v súčasnosti robia klinické testy vakcín pri očkovaní detí. Uvažuje sa teda v budúcnosti aj o očkovaní detí?

Je to veľmi pravdepodobné. Jednou vakcínou sa budú zrejme od júna môcť očkovať deti vo veku dvanásť až pätnásť rokov. Jeden výrobca robí testy očkovania detí od šesť mesiacov. Ak budú štúdie úspešné, očkovanie detí môže byť reálne už v roku 2022.

Aj tu prebiehajú štúdie a niektoré sa už aj ukončili. Výsledky však ešte nie sú dostupné. Ak sa potvrdí bezpečnosť a účinnosť očkovania tehotných žien, regulačné orgány dostanú žiadosť o schválenie. Aj u nás však máme očkované tehotné ženy, najmä zdravotníčky, ktoré v čase očkovania nevedeli, že sú tehotné. Nebolo zistené žiadne poškodenie matky ani plodu. Ide o neživé očkovacie látky, ktorými sa v tehotenstve môže očkovať. V princípe sa teda usudzuje, že tehotné ženy sa budú môcť očkovať a chrániť. Kovid viac ohrozuje deti v prvom roku života. Zaočkovaná tehotná žena prenesie protilátky aj na dieťa a tým ho ochráni.

Dá sa predpokladať, aká bude jeseň? Príde tretia vlna koronavírusu? Dá sa vôbec predpokladať vývoj pandémie?

Dá sa predpokladať, že príde tretia vlna. Len od nás závisí, aká bude. Ak bude väčšina z nás očkovaná a budeme ochotní dodržiavať určité opatrenia, nemusí byť taká devastujúca, ako bola tá počas zimy. Myslím, že si to všetci veľmi prajeme.

Odborníčka odpovedá na aktuálne otázky – budú sa očkovať deti?

Marcela Fuknová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Odborníčka odpovedá na aktuálne otázky – budú sa očkovať deti?

Marcela Fuknová

Súvisiace články

Čo trápi Slovákov? Epidemiologička vysvetľuje, prečo gastro zostáva zatvorené

Známa epidemiologička o letnej dovolenke: Pre koho je cesta k moru rizikom?

Pýtame sa za vás epidemiologičky: Prečo sa nemôžu vrátiť všetky deti do škôl naraz?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás