MUDr. Adriana Smorádková z očnej kliniky NeoVízia je uznávaná špecialistka na keratokonus – degeneratívne ochorenie rohovky, nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Patrí medzi približne 80 lekárov vo svete, ktorí toto ochorenie operujú. O liečbe keratokonu prednáša doma, ale aj v zahraničí. Na Slovensku bola prvou odborníčkou, ktorá implantovala prstence do rohovky a patrí medzi lekárov, ktorí vykonali najviac týchto implantácii vo svete. Dnes má na svojom konte viac ako 400 operačných zákrokov keratokonu. Venuje sa aj diagnostike a liečbe očných ochorení a refrakčnej chirurgii.

Koľko detí na Slovensku trpí poruchami zraku?

Neexistujú na to presné štatistiky. Nevieme, ktoré pracovisko vyšetrí koľko detí, ani kedy. Existujú len štatistiky operácií sivého zákalu, keratokonu či laserových operácií. Ale počty sú porovnateľné s európskou populáciou.

Kedy by deti mali ísť prvýkrát na vyšetrenie očí?

Ak rodičia dieťaťa majú dioptrickú chybu, ak majú vyššie plusové či mínusové dioptrie, mali by si všímať zrak svojich detí už odmalička, dokonca už aj u bábätka. Najlepší čas na pozorovanie novorodenca je kŕmenie. Vtedy sú s drobčekom v najbližšom kontakte, už novorodenec sa snaží rodičov kontaktovať v rámci svojich možností aj zrakom. Môžu si všímať, či je všetko v poriadku.

Mali by pozorovať, či dieťa neškúli, či sú obe očká rovnako veľké. Všímať si treba aj farbu zreničky, ktorá by u novorodenca mala byť uhlíkovočierna. Dôležitý je i jej správny tvar, nemá byť príliš široká ani prekrývať dúhovku. Čím rýchlejšie sa prípadná chyba odhalí, tým lepšia je prognóza.

Čo si majú rodičia všímať?

Dôležité je napríklad to, či dieťaťu oko nezabieha. Ak zabieha, je to pravdepodobne prejav dioptrickej chyby, ktorá býva plusová. Vtedy mozog dá povel, aby dieťa používalo zdravé oko a to chybné začne zabiehať.

Ak bábätko škúli do 6 mesiacov veku, môže sa to zmeniť, pretože sa ešte spevnia svaly, ktoré hýbu okom. Ak aj v 6 mesiacoch veku oko ďalej zabieha, treba už zvážiť vyšetrenie. Zrakové funkcie sa u dieťaťa vyvíjajú do siedmich až ôsmich rokov. Čím staršie je, tým ťažšie bude možné prípadnú chybu zlepšiť alebo úplne napraviť.

Aké iné prejavy ešte môžu signalizovať problém so zrakom?

Napríklad to, že dieťa si sadá blízko k televízoru, keď sa hrá, dáva si hračky blízko k očiam, približuje si knižku k tvári, aby videlo obrázky. Pri pozorovaní nakláňa hlavu, pri podaní predmetu môže siahať mimo do priestoru. Vtedy netreba s vyšetrením váhať, rodičia by mali vyhľadať detského očného lekára.

Ak sa zrak dieťaťa zdá byť v poriadku, prvá prevencia by sa mala urobiť pri nástupe do školy. Niekedy si však už učiteľky v škôlke všimnú, že dieťa má problém s videním.

Ako sa vyšetruje zrak u malých detí, ktoré ešte nevedia čítať písmená alebo pomenovať obrázky?

Malé deti sa vyšetrujú úplne iným spôsobom ako dospelí, robí sa to pomocou skiaskopických líšt. Je to špeciálny systém líšt so sklíčkami, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé dioptrie. Existujú plusové, mínusové aj cylindrické lišty.

Vyšetruje sa v tmavej miestnosti, dieťa sedí rodičovi na kolenách oproti lekárovi, ktorý má špeciálnu lampu. Lekár predkladá lišty dieťaťu pred oko a sleduje lúč lampy. Ten mení svoju polohu a podľa toho sa určuje dioptria. Je to náročné vyšetrenie, no lekár je edukovaný a dieťa vyšetrenie berie ako hru.

Rozkvapkávajú sa pred vyšetrením oči aj deťom?

Samozrejme, vyšetreniu predchádza dôkladné rozkvapkanie. Dieťa má teda širokú zreničku. Na vyšetrenie ho pripravujeme pomocou kvapiek, u nás na pracovisku máme k dispozícii vďaka výnimke ministerstva zdravotníctva kvapky, ktoré dokážu znehybniť zaostrovacie svaly oka dieťaťa počas 45 minút. Až potom sa oči dajú vyšetriť. Oči malých detí sa pozerajú aj pod mikroskopom, od troch rokov veku sa dajú dioptrie zmerať pomocou prístrojov.

S akými najčastejšími očnými chybami u detí sa stretávate?

Sú to tie isté chyby ako u dospelých, poruchy zraku začínajú už v ranom veku. Ďalekozrakosť – plusová chyba, krátkozrakosť – mínusová chyba a astigmatizmus – nesprávne zakrivenie rohovky. Krátkozrakosť a ďalekozrakosť sa s astigmatizmom kombinujú.

Táto porucha zraku má už v názve, že dieťa dobre vidí do diaľky, no zle nablízko. Oko sa vyvinie kratšie, než by malo a svetelné lúče dopadajú za sietnicu, my teda musíme vykorigovať dioptrickým sklom oko tak, aby sa lúče presunuli na sietnicu. Pri narodení sú prakticky všetky oči ďalekozraké, +2 až +3 dioptrie. Postupne dochádza k nárastu predozadnej dĺžky oka a ďalekozrakosť klesá.

Ešte v piatich rokoch je takmer 90 percent detských očí ďalekozrakých. Postupne, ako dieťa s plusovou chybou rastie, rastie samozrejme aj jeho oko. Takéto dieťa musí byť vyšetrované každého pol roka, pretože chyba sa rastom oka postupne zmenšuje, dokonca sa môže úplne znížiť. U väčšiny detí však zostáva plusová dioptria, hoci nízka.

Ak takéto dieťa nie je vyšetrené, v druhom-treťom ročníku začne mať ťažkosti. Sťažuje sa na bolesti hlavy, často je unavené, nedokáže úplne zaostriť pri čítaní textu, čiže číta zle. Rodič môže mať teda podozrenie, že má dyslexiu. Pri vyšetrení, ktoré som spomínala, však odhalíme malú plusovú chybu. Takémuto dieťaťu predpíšeme okuliare a stav i výkon v škole sa výrazne zlepší.

Myopia alebo krátkozrakosť znamená, že dieťa vidí dobre do blízka, ale zle do diaľky. To si rodič všimne najskôr, prižmuruje totiž oči, keď pozerá na televízor či do diaľky. Takéto dieťa sa narodilo s väčšou predozadnou dĺžkou oka, a tá sa už nikdy neskráti. Naopak „dlhé“ oko u dieťaťa stále rastie a chyba sa teda zhoršuje. Len 1 milimeter predĺženia tejto osi predstavuje až 3 dioptrie.

Ak otec či mama majú mínus päť či šesť dioptrií, vieme, že takú hodnotu bude mať v dospelosti zrejme aj dieťa. Niektorí rodičia sa domnievajú, že pri zhoršovaní krátkozrakosti u dieťaťa sú príčinou práve okuliare. Majú pocit, že ich nosením oko lenivie a pribúdajú dioptrie.

Rozhodne, snažíme sa ho vyvrátiť. Krátkozrakosť je geneticky daná chyba a ak sa nekoriguje okuliarmi, dieťa je nervózne, podráždené, nedokáže sa sústrediť. Takéto deti nevidia dobre na tabuľu, darmo ich posadíte do prvého radu. Tie s mínus 3 dioptriami nevidia ostro už od metra vzdialenosti!

Dieťa s mínus dvojkou dioptriou vidí ostro len do dvoch-troch metrov. Aj u týchto detí sa do 18. roku života odporúča kontrola každého pol až trištvrte roka, aby sa dioptrie pridávali podľa potreby.

Odporúčali by ste, aby rodičia dali dieťa prezrieť pred začiatkom školského roka?

Práve teraz je na prehliadku ideálny čas. Často sa stretávame s tým, že deti pri predchádzajúcich vyšetreniach inde „dobre čítali“ a zdalo sa, že na okuliare nie je dôvod, no napriek tomu majú problémy so zrakom.

Občas zistíme, že si síce oko zakryli, ale dívali sa vtedy pomedzi prsty. Dávame im teda kryt, aby dieťa skutočne videlo len tým okom, ktoré vyšetrujeme. Rodičia by mali využiť prázdninové obdobie a dať svojmu dieťaťu pred nástupom do školy kompletne vyšetriť zrak. Očné chyby dokážu deťom totiž poriadne skomplikovať školské povinnosti.

Vplýva na krátkozrakosť aj dlhý čas, ktorý deti trávia hraním na tablete, mobile či počítači?

Dnes je viac detí krátkozrakých, príčinou je nedostatok denného svetla a dlhodobé pozeranie do blízka. Deje sa to práve pri dlhom a častom používaní elektronických zariadení. Znamená to záťaž pre oči, vzniká takzvaný syndróm počítačového videnia, dieťa má problém s preostrením do diaľky.

Oči sú často preťažené, lebo dieťa zaostruje zrak stále na ten istý bod. Je potrebné, aby deti zameriavali zrak aj do diaľky, a to sa im najlepšie darí vonku pri rôznych hrách alebo prechádzkach.

Mnoho detí sa dnes rodí predčasne. Zanecháva predčasný pôrod následky na zraku?

Áno, zanecháva. Dôsledkom sú práve dioptrické chyby. Predčasne narodené dieťa nemá úplne vyvinutý optický aparát, preto môže byť oko kratšie a vzniká napríklad ďalekozrakosť.

Aké problémy majú deti s astigmatizmom?

Táto porucha je buď samostatná, alebo sa kombinuje s inými dioptrickými chybami. Astigmatizmus nachádzame už v prvom roku života. Táto chyba je nemenná, dieťa sa s ňou narodí a je stále rovnaká. Rohovka je nesprávne zakrivená, nemá guľatý povrch. Tak ako niekto môže mať krivý nos, môže mať aj krivú rohovku.

Dieťa s astigmatizmom niektoré plochy vidí ostro, iné rozmazane. Preto žmúri, aby si rohovku stláčalo a videlo ostrejšie. Astigmatizmus sa koriguje cylindrickými sklami, ktoré pri nerovnom povrchu rohovky pomáhajú deťom vidieť rovnako ostro všetky plochy.

Čo sa dá robiť, ak dieťa okuliare odmieta?

My máme dobré skúsenosti, dieťa treba na nosenie okuliarov motivovať. Dnes sú na výber krásne rámy, materiály sú ohybné, rám sa nezlomí. Aj najzarytejší malí odporcovia okuliarov ich nakoniec radi nosia.

Čo s malými športovcami?

Nosenie okuliarov pri športe neodporúčame, preferujeme kontaktné šošovky, dnes je výber veľmi široký a väčšie deti sa ľahko dokážu naučiť s nimi manipulovať.

Prečo niektoré deti škúlia?

Škúlenie, odborne strabizmus, má viacero dôvodov. Jedným je práve dioptrická chyba. Ak je jedno oko slabšie, mozog ho prestane používať a dieťa sa díva zdravým okom. Mozgové zrakové centrum teda nedostatočne spracováva informácie prichádzajúce z postihnutého oka a prijíma zrakové vnemy len z druhého oka. Slabšie oko sa začne vychyľovať a stráca zrakovú ostrosť – vzniká tupozrakosť.

Postihuje 3-4 percentá detskej populácie. Najčastejšou príčinou tohto stavu sú ďalekozrakosť, astigmatizmus, vrodený sivý zákal a spomínané škúlenie. Tupozrakosť treba riešiť ihneď. Zdravé oko sa prelepí a slabšie oko sa koriguje dioptriou. Keď sa samo nevráti do správnej polohy, treba ho operovať.

Ak sa to neurobí do deviateho roku života, človek stráca schopnosť stereo videnia. Nikdy si už napríklad nepozrie 3D film. Generácia ľudí, ktorí dnes majú asi 40 rokov, má liečbu tupozrakosti z detstva zanedbanú a mnohí na slabšie oko vôbec nevidia. Aj týmto ľuďom však vieme čiastočne pomôcť, hoci tupozraké oko už nikdy nebude úplne funkčné.

Existujú aj poruchy zraku, ktoré sa vyvíjajú až neskôr, napríklad v puberte?

Áno, jednou z týchto porúch je keratokonus. Dieťa vidí dobre až do 12-13 rokov, potom sa začne sťažovať, že vidí rozmazane. Lekári sa môžu domnievať, že oko je tupozraké. Okuliare však nepomáhajú, dioptrie sa prudko menia, čo vôbec nie je typické. Náš najmladší pacient s keratokonom má 13 rokov.

Keratokonus je obojstranné degeneratívne ochorenie rohovky, ktoré, žiaľ, napreduje. Dochádza pri ňom k postupnému vyklenovaniu a stenčovaniu rohovky, najčastejšie jej dolnej časti. Výskyt v našej populácii je 1 z 2 000 ľudí.

U pacienta sa postupne zhoršuje videnie, stupňuje sa krátkozrakosť, vzniká vysoký nepravidelný astigmatizmus. Postupne sa rohovka výrazne stenčuje a vyklenuje až do štádia, keď je možná už len transplantácia rohovky. Dôležitá je skorá diagnostika.

Dnes je možná operačná liečba keratokonu vo včasných štádiách. Jedna z metód je spevnenie rohovky metódou Corneal Cross Linking (CXL). A druhou implantácia špeciálnych rohovkových plastových prstencov, ktoré sa implantujú do rohovky. Táto metóda je veľmi bezpečná a účinná.

Robia sa u detí s ďalekozrakosťou či krátkozrakosťou laserové zákroky?

Neodporúča sa to, čaká sa na dosiahnutie 18 rokov. Aj vtedy však ešte sledujeme vývoj chyby. Pri krátkozrakosti berieme do úvahy, kedy sa objavila, koľko dioptrií majú rodičia, a porovnávame aj výšku dieťaťa a rodičov.

Niekedy sa vývoj oka zastaví až v dvadsiatke a na laserový zákrok treba dovtedy počkať. Ďalekozrakosť sa laserovým zákrokom odstrániť nedá, oko sa predĺžiť nedá. Títo ľudia musia počkať na vek po 45, keď im môžeme voperovať multifokálnu šošovku, a potom vidia dobre.

Očká sú vyvinuté už v 30. týždni tehotenstva, ale na to, aby dieťatko začalo vidieť, po pôrode potrebuje ešte čas. Preto prvý mesiac po pôrode väčšinu dňa prespí.

Novorodenec rozoznáva svetlo a tmu a je veľmi citlivý na svetlo, vníma obrysy predmetov do vzdialenosti približne 10 až 20 cm. To čo je ďalej, vidí rozmazane. Upúta ho hlavne ostrá červená a oranžová farba.

6-týždňové dieťa zaostruje zrak na vzdialenosť 20-30 cm. Spoznáva tváre ľudí. Fixuje predmet len jedným okom, preto občas zaškúli. Nezľaknite sa, ešte nemá vyvinutú schopnosť koordinovať obe oči naraz.

2- až 3-mesačné dieťa pomerne dobre zaostruje zrak aj na vzdialenejšie predmety. Obyčajne ich fixuje obidvoma očami súčasne. Na posilnenie zrakovej stimulácie je ideálne zavesiť mu nad posteľ alebo kočík hračky vo vzdialenosti asi 25 cm od tváre.

3- až 4-mesačné dieťa dokáže ostro sledovať pohybujúcu sa hračku do vzdialenosti 50 cm, a to nielen tak, že sa za ňou otáča celou hlavičkou, ale dokáže ju sledovať iba pohybom očí. Očká už prestávajú zabiehať, lebo dieťa už dokáže čiastočne koordinovať okohybné svaly.

4- až 6-mesačné dieťa vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi. Nemá ešte dobre vyvinutú kontrastnú citlivosť, takže objekty/hračky jemných pastelových alebo neutrálnych farieb deťom ľahšie splývajú s okolím, preto sa nám môže zdať, že ich deti nevidia. Na stimuláciu zraku sú vhodné skôr pestré a kontrastné farby.

Obdobie do 6 mesiacov – zraková ostrosť dosahuje len asi 5 % oproti dospelému človeku. Ešte môžeme tolerovať skutočnosť, že každé očko uteká iným smerom. Ak však k náprave nedôjde približne do pol roka veku dieťaťa, treba určite vyhľadať odbornú pomoc lekára, aby potom už nebolo neskoro.

Od 6 mesiacov sa zrak výrazne zlepšuje. Dieťa vidí veci trojrozmerne a je schopné vnímať ich v reálnej vzdialenosti. Je čas na pozeranie jednoduchých knižiek. Najlepšie sú leporelá.

Od 8 mesiacov je zrak čoraz ostrejší. Dieťatko tiež lepšie vníma priestor a vzdialenosť. Vie sa hrať s hračkami a manipuluje s nimi pred očkami.

Od 12 mesiacov má dobre vyvinuté trojrozmerné videnie. Vie rozoznať na niekoľko metrov známych ľudí, podať do ruky tie predmety, o ktoré ho požiadate. Čoraz viac ho zaujímajú knižky. Využite to! Venujte prezeraniu a komentovaniu obrázkov dosť času.

Až okolo 7. roku má malý školák zrak vyvinutý natoľko, že ho môžeme porovnávať so zrakom dospelého človeka. Samotný vývoj očí sa končí až u približne dvadsaťročného človeka.

Varovné príznaky toho, že dieťa možno dobre nevidí:

Blúdivé pohyby očí, zášklby očí.

Svetloplachosť, nápadne veľké oči.

Dieťa si často trie, šúcha alebo tlačí oči.

Zabiehanie očí (zvonka, dovnútra, hore alebo dole).

Pri pozorovaní nakláňa hlavičku, krivé postavenie hlavy.

Dieťa sa výrazne bráni zakrytiu jedného oka.

Dieťa nereaguje na ponúkané predmety ani na svetelné podnety (nezafixuje hračku, respektíve sa na ňu uprene nepozrie).

Dieťa dlhodobo nejaví záujem o obrázky alebo cielenú činnosť či hru, zameranú na jemnú motoriku

Zvláštny vzhľad očí (sklenené oči, zakalené, zašednuté dúhovky, zakalenie rohovky, belavá až biela zrenica).

Výrazné slzenie oka.

Sedí príliš blízko televízora.

Sťažuje sa na časté bolesti hlavy.

Vyčerpáva ho kreslenie, čítanie alebo prezeranie obrázkov.

Pri podávaní predmetu siaha mimo do priestoru.

Očná lekárka: Niektorí rodičia majú pocit, že nosením okuliarov oko lenivie a pribúdajú dioptrie, je to mýtus

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás