Marcela Fuknová

Klaudia Bednárová je absolventkou PF UKF v Nitre (odbor anglický jazyk a literatúra). V roku 2009 založila anglické jazykové centrum the Bridge, ktoré sa v roku 2010 stalo jedným zo zakladajúcich členov Asociácie jazykových škôl SR. V rokoch 2011 až 2016 pôsobila ako jej predsedníčka. Aktívne sa venuje vzdelávaniu učiteľov. Stála pri zrode Slovenskej komory angličtinárov a vedie projekty ELTforum.sk a the Bridge re-boot camp for teachers. Na Slovensku už druhý rok organizuje celosvetový projekt konferencie pre riaditeľov škôl, LAMSIG. Vo výučbe anglického jazyka prináša svetové inovácie a zavádza do praxe efektívne učenie.

Angličtina ako prvý cudzí jazyk v&nbsp;školách nepovinná už raz bola, pred piatimi rokmi. Prečo sa táto povinnosť opäť ruší?

Áno, je to návrat o&nbsp;päť rokov. Teoreticky to nie je zlý nápad. Rodičia dieťaťa mu môžu vybrať cudziu reč, angličtina je tak či tak povinná aspoň ako druhý jazyk, maturita z&nbsp;nej sa nezrušila. Dôraz na angličtinu tam teda stále je. Problémy to však prináša v&nbsp;školskej praxi.

Nemáme totiž dostatok učiteľov angličtiny. A&nbsp;keď ako riaditeľ školy neviete zohnať angličtinára, ale máte zo zákona na výber šesť iných jazykov, tak prijmete nemčinára. Na malej škole odíde angličtinárka na materskú dovolenku, iná nie je, tak budú mať žiaci francúzštinárku. Hrozí teda, že aká učiteľka bude k&nbsp;dispozícii, taký jazyk sa deti budú učiť.

Pred piatimi rokmi bol toto najdôležitejší argument pre zavedenie povinnej angličtiny a&nbsp;situácia sa nezmenila. Nemáme odvtedy viac jazykárov. Niekto povie – veď ak majú dobrú nemčinárku, nech sa učia po nemecky. Áno, ale povinná maturita sa nezrušila, angličtinu si deti musia pribrať ako druhý jazyk a&nbsp;kontinuita učenia sa tak iba drobí.

Jeden z&nbsp;argumentov ministerstva bol, že pri povinnej angličtine ako prvom jazyku výrazne klesol počet detí, ktoré sa učili iné cudzie jazyky.

To je pravda. Pravdou je aj to, že deti by sa mali učiť cudzí jazyk čo najskôr. Otázkou však je, na akej úrovni. Pravdupovediac, ja by som svoje dieťa do jazykovej školy nedala.

Dieťa má týždenne štyri hodiny angličtiny v&nbsp;škole. A&nbsp;to už je dosť času, ktorý trávi jej učením, ak by to bolo kvalitné učenie. Úroveň v&nbsp;základných školách však nie je vysoká a&nbsp;aj veľmi málo jazykových škôl má kvalifikovaných lektorov.

Dieťa sa teda učí angličtinu v&nbsp;škole s&nbsp;učiteľkou, ktorá nevie poriadne po anglicky, a&nbsp;potom mu ešte zaplatíte extra angličtinu v&nbsp;jazykovej škole, kde to môže byť s&nbsp;lektorom to isté. Deti teda trávia učením angličtiny veľa času, lebo rodičia na to kladú dôraz, ale kvalita je veľmi zlá.

A&nbsp;tak človek chodí na angličtinu roky a&nbsp;nič z&nbsp;nej nevie...

Presne tak, a&nbsp;je to veľmi demotivujúce. Stretávame sa s&nbsp;ľuďmi, čo sa učia angličtinu od škôlky, no nevedia ju. Taký človek si o&nbsp;sebe potom myslí, že musí byť hlupák. No nikdy nezvážil, že ak angličtinu po takom čase nevie, zrejme aj jeho učitelia robia chybu. A&nbsp;veľakrát to tak je.

Je dobrý nápad vychovávať deti bilingválne, ako to dnes často vidíme?

Veľmi veľa rodičov iniciatívne dnes učí svoje deti po anglicky tým, že sa s&nbsp;nimi doma rozprávajú. Lenže to je veľmi málo. Komunikácia sa dnes celkovo redukuje len na funkčný jazyk.

Deti nemajú dostatočnú slovnú zásobu ani v&nbsp;materinskom jazyku, lebo nečítajú, pozerajú rozprávky s&nbsp;dialógmi bez zmyslu, nedokážu sa dostatočne dlho sústrediť, majú problémy s&nbsp;koncentráciou, od roka majú tablety... A&nbsp;do toho všetkého majú hovoriť dvomi jazykmi. Čiže ešte aj tú nedostatočnú komunikáciu u&nbsp;nich rodičia rozptýlia do dvoch častí.

Srbi robili výskum na škole pre deti diplomatov. Mnohí rodičia tam sami učia deti po anglicky, alebo majú anglicky hovoriace opatrovateľky.

Výskum ukázal, že tieto deti majú horšie komunikačné zručnosti, pretože množstvo komunikácie, ktorú zvládajú, sa ešte delí na dva jazyky. Materinská reč sa teda nevyvinie tak, ako by sa mala. A&nbsp;materinský jazyk je základ pre kvalitu našej komunikácie. Ak teda nerozprávate dobre po slovensky, v&nbsp;žiadnom inom jazyku to už lepšie nebude.

Čiže od toho, ako kvalitne ovládate materinský jazyk, závisí, na akej úrovni sa dokážete naučiť ten cudzí?

Presne tak. Keď máte bilingválne deti, je rozdiel, či majú rodiča cudzinca, alebo nie, lebo v&nbsp;rodine s&nbsp;cudzincom je množstvo komunikácie v&nbsp;jeho jazyku prirodzene oveľa väčšie. Mám bilingválne netere, ktoré sa vrátili z&nbsp;Francúzska na Slovensko. Ich otec je Francúz, no najťažšie pre švagra so sestrou bolo zabezpečiť, aby deti aj v&nbsp;slovenskom prostredí boli čo najviac vystavené francúzštine.

Ja som z&nbsp;rodiny, kde som bola prirodzene vystavená aj maďarčine a&nbsp;naučila som sa ju, no bola to súčasť nášho života. Rozhodne nestačí, že dieťaťu po anglicky hovoríte obleč sa, najedz sa, príď, urob toto... Tak ako to vidíme u&nbsp;mnohých rodičov. Málokto v&nbsp;cudzom jazyku deťom číta, málokto ich nechá pozerať v&nbsp;ňom rozprávky, ktoré majú kvalitné dialógy, cestuje s&nbsp;nimi do tej krajiny...

Bilingválne vzdelávanie rozhodne nie je len o&nbsp;výmene informácií. Je teda dobré učiť dieťa cudzí jazyk čím skôr, ale musí sa to robiť správne. Inak to môže narobiť viac škody ako osohu. Bohužiaľ, moja skúsenosť z&nbsp;praxe je, že väčšinou je to dieťaťu na škodu.

A&nbsp;učenie jazyka v&nbsp;škôlkach?

Ak má dieťa angličtinu 45 minút v&nbsp;škôlke a&nbsp;je tam pätnásť detí, nenaučí sa nič. Navyše v&nbsp;škôlkach takmer nikdy nie sú kvalifikovaní učitelia jazyka, lebo je to najhoršie zaplatené. A&nbsp;podobná situácia je aj na základných a&nbsp;stredných školách. Inak by sme nemali maturantov, ktorí ledva kokcú po anglicky.

Na druhej strane, mnohé deti v&nbsp;angličtine četujú s&nbsp;ľuďmi z&nbsp;iných krajín, vymieňajú si informácie po anglicky pri hraní počítačových hier... To znalosti jazyka nezlepšuje?

Ale áno. Paradoxne počítačové hry, hoci sú zaznávané z&nbsp;iných dôvodov, učeniu jazyka pomáhajú. Deti, ktoré hrajú online počítačové hry, majú lepšiu angličtinu. Dá sa povedať, že takéto deti majú najväčšiu motiváciu, pretože ten jazyk pri hre potrebujú. Zvládnu to, pretože angličtinu jednoducho chcú vedieť.

Deťom motivácia pri výučbe v&nbsp;škole často chýba. Mnoho učiteľov vám dokonca povie, že motivovať deti nie je ich úlohou, hoci neviem, čo iné by ňou malo byť.

Ako teda zlepšiť úroveň výučby na školách?

Alfa a&nbsp;omega sú peniaze. V&nbsp;prvom rade zaplatiť učiteľov lepšie, než sú zaplatení teraz, lebo za peniaze, ktoré dostávajú, do škôl cudzí jazyk učiť nepôjdu. Tí, čo sú tam, lepšie učiť nebudú, ale pri lepších platoch možno najať iných. Ale ak máte v&nbsp;Bratislave ako začínajúci učiteľ 600 eur v&nbsp;čistom, za také peniaze pôjdete radšej do supermarketu vykladať tovar.

Problém je však zrejme už aj na univerzitách, ktoré učiteľov pripravujú.

Vysoké školstvo je v&nbsp;rozklade, to nie je žiadne tajomstvo. Nielen na pedagogické fakulty sa dnes často dostávajú ľudia, ktorí nemajú inteligenčne na to, aby boli vysokoškolákmi. Dnes reálne 20 000 ľudí študuje v&nbsp;zahraničí a&nbsp;kvalitných študentov pedagogiky u&nbsp;nás takmer niet. To je prvý filter, ktorý nevpustí do školstva kvalitných ľudí.

Mnohí, ktorí idú študovať jazyk na pedagogickú fakultu, ho neovládajú. Majú pocit, že sa ho naučia tam, ale na univerzite sa učia o&nbsp;jazyku, nie jazyk samotný. Naše jazykové centrum je skúšobným centrom pre filozofickú fakultu, ale študentov odtiaľ môžeme len málokedy pustiť u&nbsp;nás učiť, pretože nevedia dobre po anglicky alebo vôbec nevedia učiť. A&nbsp;nemajú na to ani predpoklady.

Hneď na prvýkrát vidíte, že z&nbsp;tohto človeka nikdy učiteľ nebude, pretože tam žiadny talent nie je. Mnohých od učenia zase odrádza to, že tam nie je žiadny kariérny rast. Budete celý život dookola robiť to isté? Druhou vecou, ktorá zhoršuje stav výučby cudzích jazykov v&nbsp;školách, je úplná absencia ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Ak chce byť učiteľ lepší a&nbsp;napredovať, musí sa vzdelávať na vlastné náklady. A&nbsp;to pri súčasných platových podmienkach neurobí nikto. V&nbsp;súčasnosti sa ministerstvo síce pokúša zdvihnúť učiteľom platy a&nbsp;určiť kritériá, aby oddelili šikovných od tých druhých. Lenže finančné podmienky sú také podhodnotené, že jediným riešením by bolo zdvihnúť platy o&nbsp;sto percent a&nbsp;počkať tri roky.

My vzdelávame u&nbsp;nás v&nbsp;centre jazykárov zo stredných škôl, ale aj zo základných. Keď robíme kurz pre angličtinárov, ktorí učia v&nbsp;prvom až štvrtom ročníku, musí byť v&nbsp;slovenčine, pretože učitelia by nerozumeli kurzu, ktorý by bol celý v&nbsp;angličtine. Na druhej strane, niet sa čomu čudovať, pretože ak učiteľ opakuje deťom len farby a&nbsp;zvieratká dokola a&nbsp;<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.empire-skola.sk/anglictina-pre-dospelych/">kurz angličtiny</a> mu nikto nezaplatí, ako sa má zdokonaľovať?

Prečo majú prvostupňoví učitelia problém s&nbsp;angličtinou?

Viete, že učitelia prvého stupňa nemajú vo svojom študijnom programe na vysokej škole cudzí jazyk? Ale pre ich žiakov je od tretieho ročníka povinný. Študujete teda učiteľstvo prvého stupňa, jazyk na univerzite nemáte, ale máte ho vedieť.

V&nbsp;systéme výučby jazykov je množstvo podobných absurdností. Môžeme kritizovať učiteľov, že nie sú osobnostne, psychologicky a&nbsp;jazykovo vybavení. Na druhej strane, systém ich nijako nepodporuje.

Zrušenie povinnej angličtiny by malo znamenať, že chceme mať v&nbsp;škole šikovného jazykára, bez ohľadu na to, aký jazyk bude učiť. No bohužiaľ, riaditelia škôl nie sú v&nbsp;situácii, že si môžu šikovných učiteľov jazyka vyberať. Zrušenie povinnej angličtiny teda nepovedie k&nbsp;tomu, že deti sa dobre naučia aspoň nemčinu či španielčinu.

Ako sú na tom so znalosťou angličtiny na Slovensku dospelí ľudia?

V&nbsp;Bratislave celkom dobre. Veľa ľudí okolo tridsiatky má úroveň B1 až B2, čo je maturitná úroveň. Aj úroveň jazykovej vybavenosti politikov je lepšia než pred rokmi. Hoci nemajú prízvuk, gramaticky je to korektné. Politici v&nbsp;Španielsku či Francúzsku nevedia možno ani toľko, čo tí naši. Okrem prezidenta Macrona, ten má výbornú angličtinu.

Nie sme teda na tom ako krajina zle, hoci mimo Bratislavy je to horšie. Korporácie, ktoré potrebujú po anglicky hovoriacich ľudí, však zrušenie povinnej angličtiny vnímajú ako krok späť na pracovnom trhu.

My učíme vo firmách na kurzoch väčšinou ľudí s&nbsp;úrovňou B1, B2. Tí už rozprávajú a&nbsp;potrebujú sa zdokonaliť. Firmy teda investujú do jazykových kurzov, aby ich dotiahli na úroveň, ktorú potrebujú. Ak úroveň prichádzajúcich zamestnancov klesne, firma síce môže investovať do ich jazykového vzdelávania, no budú mať pred sebou dlhú cestu. A&nbsp;firmám nik nezaručí, že u&nbsp;nich počas toho obdobia vôbec zostanú.

Čiže firmy by ich za svoje prostriedky vzdelávali pre pracovný trh. To, čo zahraničné firmy najviac kritizujú, je, že väčšina ľudí v&nbsp;korporáciách sa dohovorí, majú teda B2, ale nejdú ďalej.

Veď si môžu aj sami zaplatiť kurz.

Áno, ale je to dané aj tým, že nie je dostatok kvalitných lektorov a&nbsp;učiteľov. To znamená, že ak chcú ísť do skupinového kurzu, šanca, že sa dostanú do takého, ktorý ich potiahne vpred, nie je veľká. A&nbsp;ak by si chceli samostatne zaplatiť lektora, nevedia si ho vybrať.

Korporácie trpia tým, že ľudia vedia síce v&nbsp;cudzom jazyku vyriešiť problém, ale nevedia do toho dať kreativitu. Nemajú dosť dobrú angličtinu na to, aby priniesli do riešenia aj pridanú hodnotu a&nbsp;neurobili len nevyhnutné. Nevedia si získať pri rokovaní v&nbsp;angličtine dôveru. Pošlú ich na konferenciu, kde sa síce zúčastnia, ale nenadviažu nové kontakty, nedokážu byť pri rozprávaní v&nbsp;angličtine samými sebou.

Ak nemáte dobrú angličtinu, odchádza vám reč tela, sebaistota, vyjadrovanie. Darmo ste dobrý v&nbsp;tom, čo robíte, nikto to nezistí. Angličtina je základnou zručnosťou 21. storočia. Všetky nové veci, ktoré si potrebujete naštudovať, sú v&nbsp;angličtine. Vedieť angličtinu nie je cieľ, jazyk je len nástroj, aby ste sa dostali k&nbsp;cieľu. Ak ľudia v&nbsp;korporácii nehovoria dobre po anglicky, svoje iné znalosti a&nbsp;schopnosti nemôžu využiť.

Ak ja chcem od vás niečo kúpiť, hoci nehovoríte dobre po anglicky, voľajako sa dohodneme. Ale ak vy mi chcete predať a&nbsp;ja od vás nechcem kúpiť a&nbsp;ešte na mňa hovoríte aj s&nbsp;gramatickými chybami, úplne vás odpíšem. Je to, ako keď niekto hovorí nárečím. Ani vám nenapadne, že by to mohol byť vzdelaný človek.

Preto sa na Slovensku neponúka veľa lukratívnych pozícií v&nbsp;medzinárodných firmách. Každý, kto ide v&nbsp;hierarchii vyššie, odchádza mimo Slovenska a&nbsp;vysoké pozície sa tu neotvárajú. Firmy za najväčší problém označujú práve jazyk. Nedostatočná znalosť angličtiny im robí ekonomické škody.

Majú napríklad sedem telekonferencií, hoci by mohli mať jednu. Ľudia tam síce sedia, ale keď sa ich nikto nič neopýta, sú celí radi. Mrhá sa časom, strácajú sa nápady, ktoré by priniesli nové riešenia. Všetky procesy sa spomaľujú. Oddelenia medzi sebou nekomunikujú vôbec alebo málo efektívne. Zbytočne vznikajú nedorozumenia a&nbsp;zhoršujú sa problémy, pretože sa neodhalia včas.

Je to sivá zóna, kde firmy zbytočne strácajú peniaze. Sú to zmeškané príležitosti. Preto je zrušenie povinnej angličtiny obrovský krok späť. Dnes firmy investujú do vás aspoň v&nbsp;poslednej finálnej fáze. Keď úroveň angličtiny ešte klesne, neoplatí sa im to.

Obrovské zmeny v školách: Expertka sa vyjadrila, čo čaká vaše deti

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás