Bol od detstva váš sen pracovať v televízii alebo to prišlo postupne?

Bolo to na programe, ale podľa období a diania okolo mňa som snívala o rôznych profesiách. Chcela som byť právnička, archeologička, špiónka, novinárka… všeličo.

Aké je vyrastať v rodine so známym priezviskom a čeliť narážkam typu, že prácu v Markíze vám niekto vybavil?

Nemám pocit, že som pre priezvisko vyrastala inak ako moji kamaráti. Kedysi sa mi do uší dostalo všeličo. Aktuálne netuším, či tému „protekčná Hlaváčková“ niekto rieši. Veľmi dlho ma s tým nikto priamo nekonfrontoval.

Trápilo vás to alebo ste sa nad to vedeli povzniesť?

Ach, mňa trápia iné veci. Aby som nebola záhadná, napríklad keď mi hapruje zdravie.

Myslíte si, že to majú deti známych rodičov ťažšie? Musia akoby viac dokazovať okoliu, že tam, kde sú, si zaslúžia byť, lebo na seba pracovali a nespadlo im to samo do lona?

Rozumiem, že zrejme narážate na otca, ktorý pracuje v Slovenskej televízii. No z môjho pohľadu nemám známych rodičov. Ani v brandži si nás hneď každý nepospájal. Vo všeobecnosti a z pozorovania si myslím, že tak ako všetko to má svoje výhody a naopak. Ľudia vedia súdiť druhých bez toho, aby ich poznali.

Keďže pán Oldo Hlaváček bol mimoriadne populárny v rôznych zábavných programoch a ľudia ho poznajú ako veselého človeka a zabávača, prezraďte, je taký aj v súkromí?

Za mňa je to jeden z najvtipnejších ľudí, čo poznám. Mám rada sarkazmus aj iróniu. Nestalo sa, že by som sa u dedka nezasmiala.

Aké bolo vaše detstvo pri starých rodičoch? Na čo z tých čias si vy osobne najradšej spomínate?

Babina s dedom brávali v lete všetky svoje vnúčatá na dovolenku k moru. Najčastejšie do Talianska. Poviem vám, spätne ich za to veľmi obdivujem. Zostava dvaja „živí“ chalani a dve „živé“ baby, ďakujem pekne. S babinou si to museli podeliť. Dedko vyfasoval úlohu „prísňaka“. V nevyhnutných situáciách ju zahral výborne a hneď sme poslúchali.

Aký to bol pre Luciu pocit dostať ponuku moderátorky Telerána? Dozviete sa na ďalšej strane...