Českí meteorológovia podľa niektorých informácií predpokladali, že v osudný štvrtok 24. júna môže udrieť tornádo ešte južnejšie, na Záhorí. Sme proti tomuto prírodnému živlu naozaj bezbranní?

Čo o ňom vieme? Dokážu odborníci stanoviť jeho trajektóriu? Budeme sa s ním musieť naučiť žiť ako s covidom-19? Aj o tom sme sa pozhovárali s meteorologičkou a pedagogičkou Miriam Jarošovou, ktorá učí leteckú meteorológiu na Katedre leteckej dopravy FPEDAS Žilinskej univerzity. 

Čo je tornádo?

Tornádo je silno rotujúci vír, vyskytujúci sa pod spodnou základňou konvektívnych búrok, ktorý sa počas existencie aspoň raz dotkne povrchu zeme a je dostatočne silný na to, aby na ňom mohol spôsobiť hmotné škody. Má podobu nálevky, chobota, ktorý sa spúšťa zo základne oblaku druhu kumulonimbus. Väčšina tornád má rýchlosť vetra pod 180 km/h a šírku pod sto metrov, pričom dĺžka trasy je maximálne niekoľko kilometrov. Najsilnejšie tornáda môžu dosahovať rýchlosť vetra okolo 500 km/hod., šírku vyše tri kilometre a putovať ďalej ako sto kilometrov. Najviac tornád sa vyskytuje v Severnej Amerike.

 

Zdroj: cs.wikipedia.org

Je ničivé tornádo na Morave dôsledkom klimatických zmien?

Také silné tornádo sa objavilo v našom geografickom priestore skutočne prvýkrát. Aj keď slabšie tornáda stupňa F0 a F1 sa objavujú napríklad aj v apríli na východe krajiny, takúto silu, podľa odhadov českých meteorológov F4, sme zaznamenali prvýkrát. Klimatológovia tvrdia, že teplá atmosféra je schopná vyprodukovať viac nebezpečných konvektívnych javov. Ak sa na to pozrieme z tohto pohľadu, dá sa to pripisovať prebiehajúcej klimatickej zmene.

Čo sa odohráva pred vznikom tornáda? Kedy by mali byť ľudia ostražitejší?

Z jednoduchého pohľadu na oblohu sa nedá usudzovať nič. Až keď sa chobot spojený so základňou oblaku dotkne zeme a začne na nej rotovať, vieme povedať, že je to tornádo. Obyčajný pohľad na oblohu vám naozaj nič nepovie. Museli by ste mať iné pozorovacie prístroje – meteorologický radar, aby ste vedeli povedať, že sa z tohto či onoho oblaku môže objaviť tornádo.

Vzniku tornáda predchádza búrka – supercela. Od čoho závisí, či z nej vznikne alebo nevznikne tornádo?

To, či vznikne alebo nevznikne tornádo, závisí od podmienok v okolí oblaku (vždy to súvisí s búrkovým oblakom kumulonimbom, pozn. aut.).

Dá sa predpokladať trajektória tornáda?

Je veľmi ťažké povedať, ktorým smerom sa bude oblak pohybovať. Museli by sme mať naozaj kvalitné detekčné nástroje na predikciu pohybu oblačnosti.

Ľudia si niekedy mýlia tornádo so vzdušným vírom. Aký je medzi nimi rozdiel?

Neviem, čo myslíte pod pojmom vzdušný vír. Môže to byť napríklad aj húľava, teda prudké zosilnenie vetra, ktoré sa takisto viaže na búrkovú oblačnosť. Húľava býva naozaj veľmi silná so silnými nárazmi vetra. Môže spôsobiť veľké materiálne škody, nie je to však tornádo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia