Jozef Kollár

Prečo sa venujete everestingu, o&nbsp;ktorom tvrdíte, že je to váš život? Omrzelo vás zvládnuť kopec na jedenkrát?

Everesting som si obľúbil ako prémiový hobby tréning. Je oddaný skalnej vytrvalosti, mentálnej sile aj nepančovanému nadšeniu robiť cyklistiku inak, ale o&nbsp;nič menej vášnivo. Uvidel som v&nbsp;ňom možnosť zamakať si a&nbsp;ostať jednou nohou doma. Nápad everestovať za najbližším kútom ulice, kde bývam, vznikol v&nbsp;mojej hlave pred dvoma rokmi ako rebelanstvo proti tradičnej cyklistike.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Za aký čas zvládnete jeden Everest?

Do 20 hodín aj s&nbsp;prestávkami. Nezávisí to len od aktuálnej kondície či spoľahlivého bicykla. Na ulici sa treba vyhýbať prebiehajúcim mačkám aj reagovať na pozdravy susedov či upozorniť bežkyňu na rozviazanú šnúrku... Zaberie mi to celý deň, keďže do výslednej listiny sa započítava celkový čas strávený na „bojisku“, nielen pohyb cyklistu.

Pri everestingu sa cítite lepšie sám alebo so spolujazdcom?

Niekedy sa potrebujem sústrediť, lepšie sa mi ťahá do pedálov samému. V&nbsp;inom prípade sa mi žiada menšia spoločnosť, pretože spoločný smiech cez slzy pomáha nemyslieť na bolesť v&nbsp;nohách. Radosť, o&nbsp;ktorú sa podelíte, je dvojnásobná. Vzájomné „hecovanie“ okysličuje pľúca.

Na čo pri jazde najčastejšie myslíte?

Na všetko možné, len nie na to, koľko mi ešte zostalo našliapať do konca. Myslieť pozitívne a&nbsp;vyargumentovať si, prečo sa to dá, je pre úspech kľúčové.

Everesting je definovaný ako súboj mysle s&nbsp;telom. Môžete to vysvetliť?

Laicky povedané, buď ťahajú nohy, alebo hlava. Prinútiť spolupracovať oboje od začiatku do konca môže byť náročnejšie než spriateliť dva kohúty alebo iných sokov v&nbsp;láske.

Takýto výkon si vyžaduje špeciálnu prípravu, stravu, pitie...

Deliaca čiara medzi pokorením Everestu a&nbsp;vzdaním sa je nesmierne tenká. Existuje aktívna a&nbsp;pasívna regenerácia. Na základe skúseností považujem práve pasívnu formu pre seba za významnejšiu. Ak si spánok skrátim čo len o&nbsp;hodinu alebo odpočinok nie je kvalitný, prejaví sa to na mojom výkone. Keď som vyspatý, dokážem ťahať na jednotku s&nbsp;oveľa lepším mentálnym nastavením. Preto časy svojich štartov podriaďujem spontánnosti. Nič nie je horšie ako nevyspatý cyklista, ktorý lapá po druhom dychu. Je super konzumovať v&nbsp;dostatočnom predstihu aspoň týždeň pred plánovaným everestingom kvalitné jedlo plné sacharidov a&nbsp;dopriať si ľahké fyzické aktivity v&nbsp;rámci aktívnej regenerácie.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Aký čas je pri everestingu stanovený na občerstvenie?

Je to neobmedzené, ale musíte tú vzdialenosť zvládnuť na jedenkrát. Nevyhnutné prestávky sú povolené, ale spať nemôžete.

Koľko Everestov máte za sebou?

Je ich päť a&nbsp;všetky som absolvoval počas zimných mesiacov s&nbsp;nízkymi teplotami vzduchu aj pod bodom mrazu. Práve tie, ktoré boli urobené počas zimy, sú neštandardné, všetci si vyberajú teplejšie dni, prípadne Everest robia doma na cyklotrenažéri, ktorý klub Hall of Fame povoľuje. Ja som si povedal, že tma a&nbsp;chlad sú mojimi trénermi. Vďaka nim som sa zocelil.

Kam posielate záznamy o&nbsp;pokorení Everestu?

Oficiálna webová stránka everestingu sa volá Hall of Fame, čo v&nbsp;preklade znamená Sieň slávy. Ide o&nbsp;austrálsky projekt, ktorý združuje everesterov na celom svete. Členom klubu môže byť každý, kto everesting úspešne dokončí či už reálne, alebo virtuálne na cyklotrenažéri. Okrem klasického, existuje aj polovičný everesting, ale aj dvojnásobný či trojnásobný. Treba svoj výkon nahrať na GPS zariadenie ako tachometer alebo fitnes hodinky a&nbsp;potom svoju aktivitu elektronicky poslať do Hall of Fame na kontrolu. Austrálsky majiteľ stránky Andy van Bergen overí, či neboli porušené pravidlá, a&nbsp;následne sa vaše meno alebo prezývka objaví v&nbsp;zozname úspešných. Reálne výkony sa zobrazujú v&nbsp;tabuľke aj s&nbsp;krajinou, kde boli vykonané, virtuálne sa zobrazujú bez krajiny. Spätnú väzbu v&nbsp;podobe komentárov dostávam od kamarátov alebo followerov na sociálnej sieti s&nbsp;názvom Strava a&nbsp;na GPS záznamoch.

Tento rok ste už zaznamenali svetové prvenstvo, prezraďte viac...

Everesting, ktorý som robil na Nový rok 2023, bol prvý na svete v&nbsp;rámci reálneho a&nbsp;nie virtuálneho výkonu. Som jediný na svete, kto zvládol počas zimy tri everestingy za štrnásť dní. Zvládol som to v&nbsp;jednej šnúre, od 18. decembra 2022 do 1. januára 2023. Je to svetový unikát, na ktorý som hrdý.

Prečo ste si na everesting vybrali Plachého ulicu v&nbsp;bratislavskej Dúbravke?

Považujem ju za najvhodnejšiu telocvičňu, je otvorená nonstop. Ponúka solídne prevýšenie, večer dostatočné osvetlenie a&nbsp;takmer nulovú premávku. Dokonca je na nej obmedzená rýchlosť na minimum, takže je aj bezpečná. Ide o&nbsp;útulnú a&nbsp;nesmierne pokojnú lokalitu pod lesom. Podľa dát z&nbsp;GPS dĺžka časti ulice, ktorú zdolávam, dosahuje 270 metrov a&nbsp;má priemerný sklon 13,8 percenta. Počet výstupov potrebných na jeden everesting je približne 220. Najazdím pri tom asi 148 kilometrov, teda 74 kilometrov stúpam a&nbsp;74 kilometrov zjazdujem. Cyklisti na tento účel takticky vyhľadávajú kopec s&nbsp;menším sklonom, 6 až 10 percent, no mňa fascinujú prudké stojky, lebo som veľmi ľahký. Meriam 179 centimetrov a&nbsp;vážim 68 kilogramov.

Ako na vaše snaženie reagujú obyvatelia Plachého ulice? Prinesú vám aj niečo na občerstvenie?

Buď ma milujú, alebo im zavadziam. Stretol som sa s&nbsp;pozitívnym ohlasom, keď ma zastavovali a&nbsp;pýtali sa, či robím ten everesting. Občas mi dajú aj niečo pod zub. Susedia už vedia, že potraviny si spravidla donesiem so sebou v&nbsp;taške. Raz na mňa zhrozene prehovorila uzimená pani, že či to vážne idem na ten Mount Everest... Zaujímavá bola aj reakcia šarmantnej dámy sediacej v&nbsp;aute na mieste spolujazdca. Ťukaním po čelo mi naznačila, že mi šibe. Takže si treba dávať pozor, od koho si vezmem jablko, pokojne môže byť otrávené. (Smiech.)