Vyberú si prevýšenie, po ktorom jazdia s krátkymi prestávkami aj 20 hodín, vzápätí ho zjazdujú, až kým nenašliapu toľko metrov, ako má najvyšší vrch sveta Mount Everest. Z chodníka ich občas pozorujú ľudia. Niektorí im prinesú niečo na osvieženie, iní si poklepú prstom po čele. Bratislavčan Michal (37) patrí v everestingu k najlepším na svete.
Prečo sa venujete everestingu, o ktorom tvrdíte, že je to váš život? Omrzelo vás zvládnuť kopec na jedenkrát?
Everesting som si obľúbil ako prémiový hobby tréning. Je oddaný skalnej vytrvalosti, mentálnej sile aj nepančovanému nadšeniu robiť cyklistiku inak, ale o nič menej vášnivo. Uvidel som v ňom možnosť zamakať si a ostať jednou nohou doma. Nápad everestovať za najbližším kútom ulice, kde bývam, vznikol v mojej hlave pred dvoma rokmi ako rebelanstvo proti tradičnej cyklistike.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...Za aký čas zvládnete jeden Everest?
Do 20 hodín aj s prestávkami. Nezávisí to len od aktuálnej kondície či spoľahlivého bicykla. Na ulici sa treba vyhýbať prebiehajúcim mačkám aj reagovať na pozdravy susedov či upozorniť bežkyňu na rozviazanú šnúrku... Zaberie mi to celý deň, keďže do výslednej listiny sa započítava celkový čas strávený na „bojisku“, nielen pohyb cyklistu.
Pri everestingu sa cítite lepšie sám alebo so spolujazdcom?
Niekedy sa potrebujem sústrediť, lepšie sa mi ťahá do pedálov samému. V inom prípade sa mi žiada menšia spoločnosť, pretože spoločný smiech cez slzy pomáha nemyslieť na bolesť v nohách. Radosť, o ktorú sa podelíte, je dvojnásobná. Vzájomné „hecovanie“ okysličuje pľúca.
Na čo pri jazde najčastejšie myslíte?
Na všetko možné, len nie na to, koľko mi ešte zostalo našliapať do konca. Myslieť pozitívne a vyargumentovať si, prečo sa to dá, je pre úspech kľúčové.
Everesting je definovaný ako súboj mysle s telom. Môžete to vysvetliť?
Laicky povedané, buď ťahajú nohy, alebo hlava. Prinútiť spolupracovať oboje od začiatku do konca môže byť náročnejšie než spriateliť dva kohúty alebo iných sokov v láske.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...Takýto výkon si vyžaduje špeciálnu prípravu, stravu, pitie...
Deliaca čiara medzi pokorením Everestu a vzdaním sa je nesmierne tenká. Existuje aktívna a pasívna regenerácia. Na základe skúseností považujem práve pasívnu formu pre seba za významnejšiu. Ak si spánok skrátim čo len o hodinu alebo odpočinok nie je kvalitný, prejaví sa to na mojom výkone. Keď som vyspatý, dokážem ťahať na jednotku s oveľa lepším mentálnym nastavením. Preto časy svojich štartov podriaďujem spontánnosti. Nič nie je horšie ako nevyspatý cyklista, ktorý lapá po druhom dychu. Je super konzumovať v dostatočnom predstihu aspoň týždeň pred plánovaným everestingom kvalitné jedlo plné sacharidov a dopriať si ľahké fyzické aktivity v rámci aktívnej regenerácie.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...