Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Ste rodáčka zo slovenského mesta Martin. Ako ste sa dostali do chorvátskeho Zadaru?

Prišla som sem ešte za čias bývalej Juhoslávie. Mala som pätnásť rokov, bola som stredoškoláčka a&nbsp;venovala som sa atletike. Dostala som sa do výmenného programu športovcov a&nbsp;športovkýň, a&nbsp;tak som sa na dlhší čas ocitla v&nbsp;druhom najväčšom slovinskom meste Maribor. Využila som aj ponuku študovať na vysokej škole v&nbsp;Slovinsku. Ako 18-ročná som spoznala svojho manžela, aj on pôsobil v&nbsp;oblasti športu. Manžel je Chorvát pôvodom zo Zadaru, nasledovala som ho teda k&nbsp;moru. Ako vydatá pani som sa venovala tlmočníctvu. Postupne som mala tri deti a&nbsp;v&nbsp;Chorvátsku ešte stále vládne zvyk, že žena sa má venovať hlavne rodine, deťom. Keď deti odrástli, navštevovala som rôzne kurzy, dopĺňala som si kvalifikáciu, vzdelanie.

Každoročne my ženy z&nbsp;našej rodiny absolvujeme dovolenku na Slovensku. Vyberáme si hlavne hory, pretože všetky sestry aj naša mama sa venujeme, okrem iného turistike. Športu sa dnes venujem hlavne rekreačne, s&nbsp;deťmi som lyžovala, plávala. Nedávno sme odbehli polmaratón.

Zo Slovenska ste odišli veľmi mladá. Napriek tomu ste na vlasť nezabudli a&nbsp;spoluzaložili ste združenie podporujúce a&nbsp;propagujúce spoluprácu Čechov a&nbsp;Slovákov v&nbsp;Chorvátsku.

Rodný jazyk je vo vás navždy zakotvený, nedá sa zabudnúť. Spočiatku mi bytostne chýbalo iba sa s&nbsp;niekým stretnúť a&nbsp;po slovensky klebetiť pri káve. Vždy, keď som počula v&nbsp;Zadare slovenčinu, lákalo ma prihovoriť sa. Niektorí boli super, porozprávame sa, povedali mi. Iní boli odmeraní. Postupne sme sa však našli veľa Slovákov, Sloveniek, Čechov a&nbsp;Češiek aj cez internet. Aktuálne podľa volebných štatistík žije v&nbsp;regióne Zadaru 460 Čechov a&nbsp;Češiek. Potom je to 346 Slovákov a&nbsp;Sloveniek. Reálne je nás však oveľa viac. Tí, ktorí chceme, stretávame sa. Najprv nás bolo iba dvanásť žien zo Zadaru a&nbsp;z&nbsp;okolia. Potom sa to šírilo ďalej až po Šibenik a&nbsp;postupne po Split. Neskôr padlo rozhodnutie: založíme aj oficiálny spolok. Prvá akcia, ktorú sme zorganizovali ešte ako komunita, bola česko-slovenská špekáčiková opekačka. Tu v&nbsp;Chorvátsku špekáčiky vôbec nepoznajú. Organizovali sme aj rôzne športové podujatia pre deti a&nbsp;podobne. Nasledovala prvá väčšia akcia Deň česko-slovenskej kuchyne. Prezentovali sme hlavne gurmánske špeciality z&nbsp;našej vlasti–&nbsp;korbáčiky, utopence a,&nbsp;samozrejme, halušky s&nbsp;bryndzou či žinčicu. Naša chorvátska kolegyňa dodnes s&nbsp;pôžitkom spomína na trdelník a&nbsp;bobaľky s&nbsp;makom.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

Ako reagovali miestni ľudia z&nbsp;Chorvátska na našu kuchyňu?

Všetci tu milujú syrové korbáčiky. Z&nbsp;českej kuchyne sú to knedle, tie vôbec nepoznajú. Práve v&nbsp;reštaurácii, kde sedíme a&nbsp;rozprávame sa, sme organizovali aj Deň česko-slovenskej kuchyne. Naša špecialita, ako je známe, sú bryndzové halušky. Dobrí ľudia nám priviezli zo Slovenka aj žinčicu. Ale chorvátsky majiteľ reštaurácie sa bál, pozvanie totiž prijal aj primátor mesta, župan samosprávneho kraja a&nbsp;iné osobnosti, že sa to skončí žalúdočnými a&nbsp;tráviacimi problémami. Stresoval sa, že skončíme v&nbsp;médiách ako traviči a&nbsp;travičky zadarského kraja. (Smiech.) Upiekol preto ešte jahňacie mäso. Hostia a&nbsp;hostky teda konzumovali halušky ako prílohu k&nbsp;mäsu a&nbsp;všetko to zapíjali žinčicou a&nbsp;vínom. (Smiech.) Všetko dobre dopadlo. Mali sme v&nbsp;pláne pokračovať, ale prišla pandémia. Dnes sa opäť rozbiehame a&nbsp;plánujeme ďalšie akcie.

Vy ste však, ako sa povie, aj pozdvihli v&nbsp;Chorvátsku na vyššiu úroveň slovenský a&nbsp;český jazyk.

Bohužiaľ, v&nbsp;niektorých miešaných manželstvách nechcú chorvátski manželia, a&nbsp;teda otcovia, dovoliť, aby sa deti učili okrem chorvátčiny aj slovenský či český jazyk. Bojovali sme dva a&nbsp;pol roka cez veľvyslanectvo a&nbsp;parlament i&nbsp;rezortné ministerstvá, aby chorvátske deti mali slovenský a&nbsp;český jazyk ako nepovinný predmet. Našim deťom sa slovenčina a&nbsp;čeština zapisuje pod chorvátsky jazyk ako materinský. To znamená, že môžu prísť študovať na Slovensko alebo do Česka.

Celých sedemnásť rokov so svojou českou spoločníčkou vediete realitnú kanceláriu. Vlastniť hoci len maličký dom pri mori je veľký sen mnohých ľudí.

Okolo roku 2006 prišla zo Slovenska prvá vlna zá­ujemcov a&nbsp;záujemkýň. Od roku 2008 zase datujeme prvé väčšie dvíhanie cien. Čo sa týka kupujúcich zo zahraničia, na prvom mieste sú Nemci a&nbsp;Nemky, nasleduje Slovinsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a&nbsp;Česko. Do roku 2009 mohli záujemcovia a&nbsp;záujemkyne zo zahraničia kupovať nehnuteľnosti iba za podmienky, že si v&nbsp;Chorvátsku založia firmu. Teda museli byť právnickými osobami. Našťastie situácia sa zmenila. V&nbsp;Európe fungoval systém kúpy nehnuteľnosti oveľa jednoduchšie, Chorvátsko sa prispôsobilo. Domáci sa totiž držia hesla: Naše more je aj vaše more.

Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane

O&nbsp;aké nehnuteľnosti je záujem?

Kupuje sa všetko. Pozemky, domy, apartmány. Menší rozdiel je iba v&nbsp;tom, že ľudia sú z&nbsp;roka na rok náročnejší, pozemky aj luxusnejšie nehnuteľnosti chcú v&nbsp;prvom rade pri mori, ale tých už jednoducho niet. Pred pandémiou boli v&nbsp;kurze investičné kúpy, na odbyt išli penzióny, veľa ľudí tu chcelo podnikať. Počas pandémie, keď sa obmedzilo cestovanie, hranice sa zavreli, bol zase boom lacnejších domov a&nbsp;apartmánov. Každý hľadal miesto, kde by sa mohol ukryť pre prípadnou nákazou. Kupovalo sa dokonca aj bez osobných obhliadok. Predaj prebiehal, ako sa povie, naslepo alebo cez videoobhliadky. Okrem pobrežia od severu po juh záujemcovia a&nbsp;záujemkyne už kupujú aj nehnuteľnosti v&nbsp;hlavnom meste Záhreb a&nbsp;v&nbsp;lokalite Plitvické jazerá. Ročne predáme Slovákom a&nbsp;Čechom priemerne sto nehnuteľností, počas pandémie to bolo viac.

V&nbsp;Chorvátsku sa už platí eurom, krajina je v&nbsp;schengene. Zareagovali na túto zmenu aj chorvátske banky napríklad poskytovaním hypoték?

Chorvátske banky hypotekárne úvery cudzincom a&nbsp;cudzinkám poskytujú. Ale proces vybavovania je taký náročný a&nbsp;podmienky také nevýhodné, že málokto do toho ide. Chorvátska banka okrem toho poskytuje potrebné prostriedky iba do výšky 40&nbsp;percent z&nbsp;kúpnopredajnej sumy. Úroky sú na úrovni od 3,5 do 8,2&nbsp;percenta. Chápem postup chorvátskych bánk, pretože slovenskí či českí klienti a&nbsp;klientky sú pre ne neznáme osoby, nutná je opatrnosť. Poväčšine ten, kto chce kúpiť dom alebo apartmán pri mori, založí na Slovensku svoju chatu či inú nehnuteľnosť v&nbsp;prospech slovenskej banky, čerpá hypotéku vo svojej vlasti a&nbsp;za tieto peniaze nakupuje v&nbsp;Chorvátsku. To sú ľudia, ktorí nemajú hotovosť. Alebo máme prípady, keď sa spoja príbuzní, širšia rodina či obchodní partneri. Dajú dokopy peniaze a&nbsp;kúpia si spoločnú nehnuteľnosť pri mori. Väčšina našich klientov, klientok disponuje vlastnou hotovosťou a&nbsp;majú už vyriešené trvalé bývanie. Peniaze si požičiavajú iba na zariadenie či menšiu rekonštrukciu. Sú však rodiny, kde je niekto chorý a&nbsp;pomáha mu pobyt pri mori. Takéto rodiny sú ochotné zadlžiť sa. V&nbsp;uplynulom roku sa práve pre ceny stalo veľkým hitom investovanie do mobilných domov. Cena bola okolo 150-tisíc eur. Lenže má to aj nevýhody, domy umiestňujú v&nbsp;kempoch, ktoré nie sú otvorené celoročne. Platí sa aj za prenájom pozemku, čo podľa lokality predstavuje šesť- až sedemtisíc eur ročne.

Niet možno väčšej romantiky ako bývanie na ostrove. Súhlasíte?

Všetkých, ktorí túžia po bývaní na ostrove, upozorňujeme na riziká. V&nbsp;čase, keď chcú dovolenkovať, nemusia sa dostať na ten svoj ostrov. Môže byť zlé počasie, veľa ľudí a&nbsp;na trajekt tak čakáte aj pol dňa. Dokonca sa môže stať, že pár dní ani nemusí premávať. Sú však ľudia, ktorí aj takéto situácie milujú, v&nbsp;móde sú teraz takzvané robinzonády. Chorvátsko má veľa ostrovov a&nbsp;práve zadarský kraj ich má najviac. Najvzdialenejší ostrov v&nbsp;Chorvátsku je Vis. Má rozlohu okolo 90 štvorcových kilometrov a&nbsp;mnohé zákutia sú tam neobývané. Domorodci sú už zvyknutí na špecifický štýl života.

Pobrežie sa však, obrazne povedané, natiahnuť nedá. Ako je to teda s&nbsp;výstavbou nových apartmánov?

Blízko pri mori sa stavia iba v&nbsp;Zadare a&nbsp;okolí. Po balkánskej vojne sa práve tento región najmenej rozvíjal, dnes sa to ukazuje ako výhoda, pretože stále je tu ešte priestor na stavbu. Makarská riviéra je už úplne obsadená. Podobne je na tom Opatija či Split. Nájdete tam síce apartmány vo výstavbe, ale nie tak blízko pri mori.

Poďme k&nbsp;cenám. Koľko peňazí treba mať na konte na kúpu nehnuteľnosti pri mori? Predstavme si, že klient či klientka nie sú až takí nároční.

Ceny sa pohybujú od 2&nbsp;150 do sedemtisíc eur za štvorcový meter. Dokážete si kúpiť aj za 180-tisíc eur malý dom, ale nie je to, ako sa obrazne povie, žiadna hitparáda. Odporúčame však mať k&nbsp;dispozícii aspoň dvestotisíc eur, aby ste si mohli vyberať. Môžete mať aj iba 150-tisíc, ale tá ponuka bude veľmi malá, prípadne je to nehnuteľnosť ďalej od mora či taká, ktorá potrebuje rekonštrukciu. Pri rekonštrukcii treba rátať s&nbsp;tým, že môže byť predražená, pretože Chorvátsko podobne ako Slovensko a&nbsp;iné európske krajiny bojuje s&nbsp;nedostatkom remeselníkov. V&nbsp;ostatnom období sme zaznamenali najvyšší medziročný nárast cien až o&nbsp;27&nbsp;percent. Predtým to bolo od päť dodvanásť percent. Najdrahšie sú lokality Dubrovník a&nbsp;Opatija. V&nbsp;tejto chvíli ceny mierne stagnujú, tak ako na Slovensku. Najvypuklejšie je to v&nbsp;Záhrebe. Ale nejaký hlboký pád cien nemožno očakávať.

Nehnuteľnosti na Jadrane: Koľko potrebujete na domček pri mori?

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás

Nehnuteľnosti na Jadrane: Koľko potrebujete na domček pri mori?

Erika Szalayová

Súvisiace články

Táto krajina má najčistejšie pobrežné vody v Európe: Ide o obľúbenú destináciu Slovákov!

Dovolenkári, pozorne čítajte: Za tieto veci môžete dostať mastnú pokutu! Kde je to najhoršie?

Ak ste boli minulé leto na Rhodose, Grécko má pre vás špeciálne poukážky!

Autor článku

Erika Szalayová

Výber pre vás