Pri príležitosti nášho sedemdesiateho výročia vám otvárame svoj bohatý archív. Vráťte sa s nami do roku 2012, kedy sme vyspovedali aj IRENU OBERMANNOVÚ. Začítajte sa do rozhovoru, ktorý pôvodne vyšiel pod názvom: "V náručí Havla".

IRENA OBERMANNOVÁ je česká spisovateľka a bývalá milenka zosnulého českého exprezidenta Václava Havla, ktorá vyvolala škandál vydaním knihy opisujúcej vzťah s Havlom.

Ako ste sa s Václavom Havlom zoznámili?

Bol február 2010, keď krstili knižku o novembri 1989. Na krst mal prísť aj Václav Havel, tak som si hovorila, že azda ani nepôjdem, že sa budú zasa všetci predháňať o jeho priazeň, ja budem stáť niekde pri stene a pozerať sa na ten nepriechodný kruh ľudí stojacich v smiešnom predklone. Ale nakoniec som na krst išla. Václav Havel si v jednej chvíli náhodou sadol oproti mne. Myslela som si, že ma nevníma, okolo nás bolo asi päť žien. Jedna dostala nápad, aby sme sa s ním išli odfotiť.

Išli ste?

Išla. Havel sa postavil vedľa mňa, kamarátka ma od neho lakťom odstrčila, tak som stála ďalej. Vzápätí sa vyklonil a hovorí: Chcem vám povedať, že ste najkrajšia česká spisovateľka. Do toho fotoreportér cvakal, tak­že krásne nafotil závisť a predĺžené tváre niektorých zúčastnených dám. Poprosila som ho, aby mi fotografie poslal, a tak ich mám, jedna za druhou vystihujú tento dej – okamih za okamihom, je to ako komiks.

Potom sa vám Havel ozval?

Poznám od mladosti jeho asistenta, čo si Václav Havel všimol. Asi o dva mesiace mi tento asistent poslal esemesku, že pán prezident by ma rád pozval do divadla na predstavenie Odchádzanie. Dostala som od neho dva lístky, tak som išla s jednou kamarátkou. Bola ešte zima, cestou som sa šmykla na ľade a zlomila som si ruku. Na druhý deň mi dali sadru a vtedy prišla ďalšia esemeska od asistenta, že ma pán prezident – ako ho všetci z jeho okolia stále volali – pozýva na pohárik vína.

Išli ste?

Išla, veď Havel bol pre mňa idol. Stretli sme sa v kaviarni Patio v centre Prahy. Bola som nervózna, debatovali sme, bolo to pekné. Dali sme si víno, potom ďalšie a ďalšie. Potom už objednával slivovicu a trochu sme sa opili. Omylom mi zatykal.

Za týmto stolom v reštaurácii v centre Prahy mali Havel a Obermannová v roku 2010 prvé rande.
Zdroj: Peter Korček

Omylom?

Je to starý trik. Ale uňho ma tešil. Tak sme si potykali. Povedal: „Čo ďalej? Pôjdeme ku mne alebo k tebe, alebo sa rozlúčime?“ Hovorila som si, že ku mne rozhodne nepôjdeme, nevedela som si to predstaviť. Objednal ďalšieho „panáka“. O dva stoly ďalej sedel pištoľník, Václav povedal, že ma odvezie domov. Ukázalo sa, že vonku čaká jeho auto s vodičom. Zastali sme pred mojím vchodom a Havel išiel so mnou hore. Takže tak sa to začalo. Ako na strednej škole. Bolo to krásne. Hneď na prvej schôdzke povedal, že mám plné právo napísať o ňom všetko, čo chcem. Možno išlo z jeho strany o frajerinu muža, ktorému sa páči žena. Ak to však niekto povie spisovateľovi, spisovateľ od tej chvíle nemá pokoja. Na druhom rande som sa ho pýtala: „Pamätáš sa, ako si mi povedal, že mi dávaš plné právo napísať o tebe, čo chcem?“ On odpovedal: „Samozrejme, že si to pamätám.“

Hneď ste začali písať?

Nie, so zlomenou pravou rukou to nešlo, nevedela som písať na počítači. Robila som si iba ľavou rukou poznámky a niečo som si rozprávala do diktafónu. Naozaj písať som začala asi o štvrť roka.

Okolie o vás vedelo, že ste milenci?

No jasné, veď sme spolu chodili do reštaurácií, do divadla, kde si ma vedľa seba posadil na vyvýšené miesto, takže nás nikto neprehliadol. Tam za ním všetci chodili v tom známom smiešnom predklone klaňať sa mu. Pre istotu sa klaňali aj mne. Každému, kto nás videl, bolo všetko jasné.

Čo Dagmar Havlová?

Asi to nejaký čas nevedela, skoro o rok mi povedal, že sme boli vyzradení.

Vy ste sa s ňou poznali?

Nepoznala ani ju nepoznám. Nikdy sme sa nestretli.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia