Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Neboli na túto situáciu pripravení, cítia sa osamelo a&nbsp;točia sa v&nbsp;špirále problémov. Eva Marková (48) bola kedysi na ich mieste. Stále sa zvyšuje počet ľudí, ktorým pomáha jej nezisková organizácia Jeden rodič. Viac nám povedala v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Jeden rodič je prvá a&nbsp;jediná nezisková organizácia tohto druhu. Čo vás viedlo k&nbsp;jej založeniu? Aj vy máte svoj príbeh.

Asi ma viedol k&nbsp;tomu život a&nbsp;okolnosti a&nbsp;udalosti, ktoré sa stali. Pred desiatimi rokmi som sa stala osamelou matkou a&nbsp;to spektrum problémov, ktoré sa naraz objavilo, spôsobilo, že som sa úplne zrútila. Nevedela som sa sama z&nbsp;toho dostať von. Na jednej strane som si uvedomila, že sú tu vážne problémy, ktoré môžu ohroziť mňa aj moje deti, ale na druhej strane som nemala zručnosti, ako sa z&nbsp;nich dostať von. Ocitla som sa v&nbsp;bludnom kruhu problémov.

Povedala som si, že nie som asi jediná, ktorá to prežíva a&nbsp;je jednorodičom. Začala som sa obzerať okolo seba, kde by som mohla získať pomoc z&nbsp;hľadiska poradenstva. Nech mi niekto poradí, ako na výchovu detí, keď som na ne úplne sama, ako komunikovať s&nbsp;tínedžerom, aby nevznikali rodinné konflikty, ako si stanoviť rodinný rozpočet, aby sme zvládali vyžiť z&nbsp;jedného príjmu. Výživné vtedy nechodilo, neskôr už áno, ale nepravidelne.

Vyhľadala som najprv životnú koučku, potom finančného poradcu, ale rozprávala som sa aj s&nbsp;psychologičkou pre deti a&nbsp;dospelých. Predtým som pôsobila 20&nbsp;rokov v&nbsp;marketingu a&nbsp;v&nbsp;obchode. Dostala som sa k&nbsp;zaujímavým ľuďom a&nbsp;tí mi povedali, aby som o&nbsp;tom začala písať. Mala som pred tým veľký rešpekt, nemala som to ešte zvládnuté, boli to každodenné výzvy, niekedy aj prehry, eufória, zúfalstvo. Podporili ma, že to nevadí, ale nech začnem písať. Články začali mať čítanosť, vychádzalo to v&nbsp;mesačníku Moja psychológia. Takto vznikla tá myšlienka. Keď som si robila prieskum, aké pomáhajúce organizácie existujú na Slovensku a&nbsp;komu sa venujú. Nebola som v&nbsp;hmotnej núdzi, ale pomoc zo strany štátu a&nbsp;niektorých pomáhajúcich organizácií neexistovala.

Čomu všetkému čelí slobodná matka alebo otec okrem zlej finančnej situácie?

V&nbsp;prvom rade to je osamelosť. Musíte sami rozhodovať o&nbsp;všetkom –&nbsp;domácnosti, výchove, práci. Nemáte sa s&nbsp;kým poradiť. Vaše blízke okolie má nejaké životné skúsenosti a&nbsp;nie všetci vám vedia vhodne poradiť alebo vhodne vás nasmerovať. Nie každý vie dávať otvorené otázky, aby to človeka vnútri naštartovalo už len v&nbsp;rozmýšľaní. Väčšina ľudí vám dá hneď rady, prípadne nevyžiadané rady, a&nbsp;potom sa cítite ešte horšie ako predtým. Keď ste žena a&nbsp;niečo sa vám pokazí, musíte si to opraviť sama alebo niekoho zavolať. To niečo stojí. Máte jeden príjem, vaša rodina je ďaleko a&nbsp;druhý rodič buď odišiel zo Slovenska, alebo sa vypne, nezaujíma sa o&nbsp;deti, alebo tam sú ďalšie dôvody. Musíte to proste zvládnuť sám.

Aký je život pre tieto rodiny na Slovensku? Ako by ste ohodnotili podmienky?

Za mňa sú rodičia na celú situáciu sami, neexistujú kontaktné body, kam by mohli prísť a&nbsp;zistiť, čo majú teraz robiť. Je to nová životná situácia. Nikto nás na ňu nepripravil, nenabrali sme počas života zručnosti, ako vychovávať a&nbsp;viesť úplne sami. Zrazu ste zo dňa na deň postavení pred hotovú vec a&nbsp;snažíte sa z&nbsp;toho vymotať formou pokus –&nbsp;omyl. Ste si vedomí závažnosti tohto problému, poviete si, že to nezvládate sám a&nbsp;je namieste, aby ste niekoho oslovili. Kto vám pomôže? Sociálny pracovník, psychológ, životný kouč? Nech je to niekto, kto je odborník v&nbsp;danej oblasti. Treba to prijať a&nbsp;premýšľať nad tým, čo vám človek rozpráva, kam vás smeruje. Či je to vhodné, či vo vás rezonuje, treba sa pozerať aj na to, či nie ste vo veľkom odpore. Stretávame sa aj s&nbsp;rodičmi, ktorí obviňujú len svoje okolie, že za všetko môže a&nbsp;oni nie. Neberú do úvahy svoj podiel viny, že spravili v&nbsp;živote zlé rozhodnutie a&nbsp;to ich doviedlo tam, kde sú teraz. Nemôžeme sa z&nbsp;toho celého úplne vyviňovať, ale uvedomiť si to a&nbsp;že teraz je priestor na nápravu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Štatistiky sú alarmujúce, na Slovensku je chudobou ohrozených viac ako 900-tisíc ľudí. Najohrozenejšou skupinou sú osamelé matky a&nbsp;mnohopočetné rodiny. Koľko peňazí majú vyčlenených na jedlo, z&nbsp;akej sumy sa snažia vyžiť?

Keď sú to rodiny, ktoré poberajú hmotnú núdzu a&nbsp;rodinné prídavky, ktoré sa takisto započítavajú do celkového príjmu rodiny, niekedy majú tristo-štyristo eur. Keď si to rozdelíte na 30&nbsp;dní, vy­jde z&nbsp;toho veľmi nízka suma na deň, z&nbsp;ktorej máte zaplatiť hlavne bývanie. Je výhoda, ak bývate vo vlastnom, no pri komerčných nájmoch je to horšie. Ceny sú rôzne, závisí to od regiónov. Je takisto dôležité, či ste v&nbsp;krízovom centre a&nbsp;aké tam máte podmienky. Okrem toho, že tam máte bývanie, tak aj nejaké sprevádzanie, vyvedenie z&nbsp;krízového centra, aby vás ten systém nejak nezväzoval.

Jeden rodič má niekedy na deň päť eur. Ako dá z&nbsp;tohto najesť?

Je to čarovanie. Sú dni počas mesiaca, keď jednorodič stojí pred prázdnou chladničkou a&nbsp;špajzou. Nemajú si z&nbsp;čoho zaplatiť stravu, a&nbsp;pritom na Slovensku je veľmi veľa prebytkových potravín. Je to až šesťtisíc ton za rok. Tieto potraviny by sa mohli dostať práve k&nbsp;týmto ľuďom cez pomáhajúce organizácie. Svojpomocne sme spustili potravinovú pomoc, ale v&nbsp;malom rozsahu. Náš sen je doručovať potraviny do regiónov, kde matky a&nbsp;rodičia majú veľmi málo pracovných príležitostí, kde komunitné centrá nefungujú, samosprávy sú veľmi pasívne a&nbsp;rodič je naozaj osamelý. Blízka rodina nespolupracuje, nepomáhajú si navzájom.

My na Slovensku sme neboli naším vzdelávacím systémom vedení k&nbsp;tomu, ako riešiť krízové situácie, a&nbsp;nie sme učení k&nbsp;rodičovstvu. Potom nás vyplieskajú životné situácie. Nevieme, ako máme na to reagovať. Aj mne rodičia často hovorili, že určite im viem poradiť. Neviem, pretože som to nikdy nezažila. Nevieme, čo zažívajú každý deň, keď sú na to sami.

Aj byť ticho a&nbsp;vypočuť si druhého je niekedy dostatočné. Spustili sme projekt Silný hlas osamelých rodičov. Šírime povedomie o&nbsp;osamelých rodičoch. Hovoria nám, ako ich odsudzuje blízka rodina alebo okolie z&nbsp;dediny. Odsudzujú ich za to, že začali rozprávať, aké to majú náročné, keď nechodí výživné pravidelne a&nbsp;je veľmi nízke. Namiesto toho, aby sa im dostalo empatie a&nbsp;pochopenia, ľudia ich začnú odsudzovať a&nbsp;počúvajú, že si to za to môžu sami. Spoločnosť je divná či už na vidieku, alebo vo veľkých mestách. Keď sa niečo stane, má to zostať iba doma a&nbsp;nemá sa o&nbsp;tom vôbec hovoriť.

A&nbsp;nesťažovať sa.

Presne tak, ale osamelí rodičia o&nbsp;tom musia rozprávať, lebo inak sa nič nezmení. Nepôjdu štrajkovať, lebo majú malé deti a&nbsp;buď musia ísť do práce, alebo na brigádu. Osamelého rodiča nenájdete pred parlamentom alebo na miestach s&nbsp;transparentmi. Veľa rodičov trpí aj psychickými úzkosťami. Je to z&nbsp;toho tlaku, že sú na to sami, prepadávajú sa cez systém, nie sú v&nbsp;hmotnej núdzi, takže im nemá kto pomôcť. Majú síce nízky príjem, ale keď spočítate ten nízky príjem –&nbsp;a&nbsp;je jedno, či z&nbsp;pracovnej zmluvy alebo z&nbsp;dohody o&nbsp;brigáde, alebo nezazmluvnenej práce&nbsp;– a&nbsp;k&nbsp;tomu pripočítajú výživné, keď to presahuje nad tri eurá, systém pre nich často nič nemá. Ani službu, ktorú by si aj čiastočne dokázali sami platiť v&nbsp;nejakých menších sumách.

Fungujete už päť rokov. Viete, koľkým rodinám a&nbsp;deťom ste za tento čas pomohli?

Sme tu päť rokov, ale počet ľudí, ktorí nás žiadajú o&nbsp;pomoc, rapídne rastie. Čím viac chodíme po regiónoch, tým sa zvyšuje počet žiadostí. Chcú vstúpiť do nášho ročného programu pomoci alebo potrebujú niečo individuálne. Rastie to tak, že to kapacitne nezvládame. Preto teraz v&nbsp;regiónoch oslovujeme pomáhajúce organizácie, aby sme sa s&nbsp;nimi spojili a&nbsp;navzájom si dokázali pomôcť. Za päť rokov fungovania sme doteraz pomohli, ale to sú čísla k&nbsp;decembru 2023, štyristo rodinám a&nbsp;viac ako 1&nbsp;500 deťom. Poskytli sme viac ako 40-tisíc hodín odborného poradenstva a&nbsp;rozdali 40&nbsp;ton potravín. Sú to pekné čísla, ale je tu veľký priestor na to, aby sa to ešte viac rozšírilo.

Na „čakačke“ máme približne 4&nbsp;600 žiadostí o&nbsp;pomoc. Je to číslo, ktoré v&nbsp;nás vyvoláva tlak. Keď čítame tie príbehy, nie je ľahké vyhodnotiť, ktorý z&nbsp;nich je naozaj v&nbsp;kritickej situácii, že potrebuje krízovú intervenciu, alebo kto by, naopak, mohol ešte počkať. Dostala som sa k&nbsp;štúdiám, ktoré jednoznačne hovoria, že ak sa rodine pomôže hneď po jej rozpade –&nbsp;musí to byť kombinácia viacerých pomocí (odborná pre rodiča, dieťa, finančná, materiálna)&nbsp;–, rodina má šancu dostať sa z&nbsp;toho najhoršieho a&nbsp;nepadnúť do pasce chudoby. Dostať sa z&nbsp;chudoby je na niekoľko generácií, to nie je na niekoľko mesiacov alebo rokov.

Rodičia musia riešiť, či budú jesť, ako zabezpečia deťom lekársku pomoc. Aj to musí byť mimoriadne náročné.

Ceny v&nbsp;regiónoch sú rôzne. Niekde vám ten istý úkon preplatí zdravotná poisťovňa, ale inde si to už musíte zaplatiť sami. Na Slovensku ani toto nemáme nejakým spôsobom jednotné. Stretávame sa s&nbsp;tým, že rodičia uprednostňujú deti, čo je prirodzené. Cítia hanbu, lebo sa im rozpadla rodina, boja sa predsudkov okolia a&nbsp;toho, že by im úrad zobral deti. Pravidelne sa vyčerpávajú iba starostlivosťou o&nbsp;deti a&nbsp;vôbec nemyslia na seba.

Musia sa začať starať aj o&nbsp;seba, vytvárať si rezervy, odkladať peniaze na platené vyšetrenia pre seba, či ide o&nbsp;stomatologické preventívne prehliadky, alebo gynekologické. Žiaľ, máme prípady, keď rodič bol taký vyčerpaný, že po piatich rokoch prišlo vážne ochorenie. Toto sa už stáva pravidelnosťou a&nbsp;nemuselo by sa to diať. Treba si uvedomiť, že ak sa rodina prepadá do chudoby, štát to stojí oveľa viacej peňazí. Človek sa stáva závislým od rôznych príspevkov a&nbsp;služieb, ktoré musí financovať štát.

Keď vidím, ako to funguje v&nbsp;zahraničí, uvedomila som si, že na Slovensku nemusíme vymýšľať extra nové veci. V&nbsp;štátoch Európskej únie majú metodiku pre osamelých rodičov. V&nbsp;súčasnosti komunikujem s&nbsp;niektorými poslancami a&nbsp;chcela by som vytvoriť užšiu spoluprácu s&nbsp;ministerstvom práce, aby sme podrobnejšie zmapovali, ako to funguje v&nbsp;Nemecku, Česku, Maďarsku, vo Francúzsku, kde majú legislatívne ukotvené, kto je osamelý rodič, kto je dieťa z&nbsp;jednorodičovskej domácnosti. Má špeciálne potreby a&nbsp;potrebuje špeciálne služby.

U&nbsp;nás to stále nie je stanovené.

Nemáme to v&nbsp;zákone o&nbsp;rodine, nemáme to definované ani v&nbsp;zákone o&nbsp;poskytovaní sociálnych služieb. Niečo máme v&nbsp;zákone týkajúcom sa poistiek a&nbsp;máme osamelú pracujúcu osobu v&nbsp;Zákonníku práce, ale na toto zatiaľ nevedia nadviazať adekvátne služby a&nbsp;systémové riešenia. Keď pošleme rodiča na okresný úrad alebo keď komunikujeme so samosprávou, dookola sa vraciame k&nbsp;tomu, že nemáme zadefinovanú cieľovú skupinu dieťa z&nbsp;jednorodičovskej domácnosti, ale ani rodiča z&nbsp;jednorodičovskej domácnosti. Samosprávy nevedia prísť s&nbsp;nejakým záväzným nariadením, ktoré by pomohlo uprednostniť deti z&nbsp;jednorodičovskej domácnosti, aby išli skôr napríklad do materskej školy a&nbsp;rodič by mohol zatiaľ pracovať. Nevedia vytvoriť daňové úľavy alebo zľavy na poplatky.

Francúzsko to má zadefinované, vytvorili rôzne daňové úľavy zo strany štátu, ale aj samosprávy. Slovinsko má zadefinovaného osamelého rodiča v&nbsp;zákone o&nbsp;sociálnych službách, priniesli pomoc zo strany služieb, rôznych príspevkov. V&nbsp;Nemecku dostane rodič na pol roka odborné sprevádzanie –&nbsp;má sociálneho pracovníka, psychológa, životného kouča. Má zaplatené bývanie zo strany štátu. Výživné funguje tak, že človek vypíše žiadosť na okresnom úrade a&nbsp;je mu pridelené tabuľkové výživné, čiže nemusí chodiť po súdoch, míňať na to peniaze, pričom tie súdy trvajú niekoľko rokov. V&nbsp;Nemecku sa to vyrieši žiadosťou a&nbsp;podľa tabuľky dostane výživné. Úrad s&nbsp;tým kontaktuje rodiča, a&nbsp;keď nedokáže platiť tú sumu, štát sám ochráni matku s&nbsp;dieťaťom a&nbsp;bude to platiť za neho, ale zároveň to štát od neho bude žiadať.

Ako vás ľudia môžu podporiť a&nbsp;čo vám osobne dáva táto práca?

Jednorodičovstvo mi prinieslo pekné aj zlé veci, ale mňa táto práca veľmi baví. Začala som aj študovať sociálnu prácu. Táto práca má vyšší zmysel. Adresne pomáhame rodinám, ale jedným z&nbsp;našich cieľov je zmeniť systém, ktorý na Slovensku funguje, aby sme pomohli ešte väčšiemu množstvu ľudí. Verejnosť nám môže pomôcť tak, že podporí našu zbierku, ktorú máme spustenú na Doniu. Zbierame peniažky na rozšírenie potravinovej pomoci. Rovnako máme transparentný účet a&nbsp;môžu nám prispieť a&nbsp;osloviť nás cez darovacie portály Darujme a&nbsp;Ľudia ľuďom. V&nbsp;tíme zatiaľ pracuje osemnásť ľudí na zamestnanecký pomer a&nbsp;stále rozširujeme počet dobrovoľníkov. Budem veľmi rada, keď nás oslovia dobrovoľníci alebo odborníci vo svojej oblasti, ktorí by sa mohli pridať a&nbsp;pomôcť nám, alebo aj pomáhajúce organizácie, aby sme dokázali vytvoriť takéto partnerstvá. Uvedomujem si, že je to široká téma, medzirezortná. Nevieme sa posadiť za stôl a&nbsp;povedať si, ako to bude. Musíme hľadať cestu a&nbsp;podľa môjho názoru to dokážeme. Pozrime sa, ako to funguje v&nbsp;iných krajinách, a&nbsp;pokúsme niečo implementovať a&nbsp;etablovať práve na Slovensku.

Narastá počet jednorodičov: Na čakačke máme 4 600 žiadostí o pomoc, hovorí Eva Marková

Kristína Filová

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Narastá počet jednorodičov: Na čakačke máme 4 600 žiadostí o pomoc, hovorí Eva Marková

Kristína Filová

Súvisiace články

Centrum Slniečko pomáha týraným deťom: Vo svojom vnútri prežívajú muky, obviňujú sa

Nezničiteľný Maroš: Trikrát porazil rakovinu, no prišiel o nohu! Dnes zdoláva Spartan preteky

Mariana zachraňuje týrané ženy a deti: Násilie je cyklus, toto sú jeho 4 fázy

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás