redakcia

Prečo majú chlapi niekedy také obrovské brucho?

Muži a&nbsp;ženy majú geneticky dané iné rozloženie tuku. Muži ukladajú tuk do brucha, pretože nemajú tendenciu toľko priberať v&nbsp;bokoch či na stehnách. Žena s&nbsp;typickou ženskou obezitou môže mať stále relatívne štíhly pás, ale tuk sa ukladá na prsiach, bokoch, stehnách…

Do akej miery hrá pri mužskom bruchu úlohu pivo?

Čiastočne zaň môže. Pivo obsahuje veľa cukru, takže zvyšuje hmotnosť. Nie je však nijako preukázané, že by sa tuk vytvorený pitím piva ukladal špecificky do brucha. Pokiaľ by muž namiesto piva jedol sladkosti, brucho by mal rovnaké. Iný problém je však to, že pivo zvyšuje chuť do jedla, takže keď si ho dáte, často zjete viac. Práve v&nbsp;Českej republike sa určite veľmi nepomýlime, keď mužský pupok čiastočne zvalíme na pivo.

Dnes však čoraz častejšie vidíme veľké brucho aj u&nbsp;žien. Čo k&nbsp;tomu prispieva?

Všeobecne sme obéznejší, okolo seba vidíme čoraz viac ľudí s&nbsp;nadváhou. Ak má žena dedičné sklony na ukladanie viscerálneho tuku, prejaví sa u&nbsp;nej skôr –&nbsp;a&nbsp;kombinácia s&nbsp;nezdravým životným štýlom tomu len pomôže. Vo chvíli, keď človek začne celkovo priberať, zvyšuje sa aj pravdepodobnosť ukladania viscerálneho tuku.

Žiadny voľne žijúci živočích nie je obézny. Ani naši prapredkovia živiaci sa lovom obezitu nepoznali. Ešte pred päťdesiatimi rokmi bola obezita výnimočná…

Ženy majú viac miest, kam sa im môže tuk rozložiť. Je to výhoda?

Ženy majú výhodu predovšetkým do menopauzy, keď sú chránené pred prípadnými zdravotnými komplikáciami. A&nbsp;fakt je aj to, že nie každá obezita je rovnako škodlivá. Podkožný tuk zďaleka toľko neprekáža. Žena s&nbsp;tvarmi Věstonickej venuše –&nbsp;veľké prsia, veľký zadok, veľké boky – má väčšinu tuku podkožného a&nbsp;z&nbsp;hľadiska zdravia to zase toľko neprekáža, jeho hrúbka je metabolicky menej nebezpečná. Ženy zároveň hmotnosť viac riešia. Muž ide so svojou obezitou len málokedy k&nbsp;lekárovi, a&nbsp;keď už, tak na popud manželky alebo napríklad kardiológa, či iného odborníka. Na druhej strane bývajú schopní okamžite súhlasiť aj s&nbsp;radikálnym zásahom. Bariatrická operácia? Žena dlho premýšľa, zvažuje za a proti, zapája emócie. Muž často hneď povie: „Tak áno, keď schudnem tridsať kíl, tak, samozrejme, idem. Žena bude rada, ja budem mať aspoň chvíľu pokoj…“

<strong>Aké sú dnes metódy liečby obezity? Čítajte na ďalšej strane...</strong>

Prečo v&nbsp;dnešnej medicínsky vyspelej dobe, keď si poradíme s&nbsp;toľkými problémami, neexistuje účinný liek, ktorý by vyriešil obezitu?

Pretože obezita je úplne nelogická choroba. Žiadny voľne žijúci živočích nie je obézny. Ani naši prapredkovia živiaci sa lovom obezitu nepoznali. Ešte pred päťdesiatimi rokmi bola obezita výnimočná. Obéznych ľudí chodilo po svete naozaj pomenej. Naše telo sa však snaží ukladať energiu, aby sme neumreli od hladu. To bola základná potreba celého nášho vývoja. A&nbsp;zrazu tu máme chorobu, ktorá sa obrátila proti všetkým našim ochranným mechanizmom. Evolúcia nepočítala s&nbsp;tým, že niekedy budeme mať taký problém s&nbsp;prejedaním a&nbsp;nedostatkom fyzickej aktivity. Preto nie sme na obezitu pripravení. Preto nemáme systém, ktorý by reguloval naše prejedanie. Bojovať s&nbsp;vlastnými ochrannými prvkami je veľmi ťažké aj pre vyspelú medicínu. Keď zablokujete jednu cestu ovplyvňujúcu príjem potravy, okamžite naskočí množstvo ďalších mechanizmov, ktoré tú prekážku dokážu obísť.

Aké sú dnes vlastne metódy liečby obezity?

Pokiaľ má pacient ťažkú ​​obezitu, musíme zvážiť, či je vôbec schopný vyvíjať nejakú pohybovú aktivitu a&nbsp;zredukovať jedlo. Stáva sa, že obézni ľudia už neschudnú ani úpravou jedálnička a&nbsp;rozumným stravovaním. K&nbsp;dispozícii máme dva až tri lieky. Veľmi účinný je pritom predovšetkým injekčne podávaný liek napodobňujúci účinky jedného z&nbsp;hormónov produkovaných v&nbsp;tenkom čreve. Lieky sú však, bohužiaľ, dosť drahé.Pacient teda väčšinou povie, že na ne nemá. Veľmi často zostáva jedinou možnosťou práve bariatrická operácia, ktorú poisťovňa prepláca, zároveň ide o&nbsp;jedinú možnosť, keď človek môže schudnúť desiatky kilogramov. Reálny odhad je až 30&nbsp;kíl, čo lieky nedokážu. Ak trpí cukrovkou, existuje výrazná šanca, že choroba sa po operácii výrazne zmierni alebo dokonca zmizne.

Vzhľadom na to, že svoju prácu robím dlho, dokážem odhadnúť prognózu. A&nbsp;je mi jasné, že človek s&nbsp;vysokou nadváhou sa jej len tak nezbaví. Kilá pôjdu stále hore, pridružia sa rôzne komplikácie a&nbsp;ja sa tomu ako lekár budem môcť len prizerať, pretože nebudem vedieť účinne pomôcť. Ako som v&nbsp;množstve vecí konzervatívnejší než zamlada, v&nbsp;tomto prípade bývam trochu radikálnejší.

<strong>Ako sa človek dopracuje k&nbsp;ťažkej obezite? Čítajte na ďalšej strane...</strong>

Ako sa človek dopracuje k&nbsp;ťažkej obezite? Je za tým vždy prejedanie?

Nemusí, je to rôzne. Veľmi typický obraz pacienta je žena, ktorá trpela nadváhou už v&nbsp;detstve, potom v&nbsp;puberte schudla, pretože sa chcela páčiť, lenže prišli pôrody, prípadne nejaká choroba či ďalšie komplikácie a&nbsp;rast hmotnosti sa už zastaviť nedal. Ale sú, samozrejme, aj rôzne prípady celoživotne štíhlych pacientov. Mal som pacientku, ktorá v&nbsp;štyridsiatke prekonala ťažkú ​​chrípku, bola dlho v&nbsp;zlom stave, tri mesiace ležala a&nbsp;dostávala kortikoidy a&nbsp;za ten čas pribrala 40&nbsp;kíl. Odvtedy už nebola schopná schudnúť. Ak niekto dostane reumatoidnú artritídu a&nbsp;berie kortikoidy, často má podobný problém. Veľmi často vedie k&nbsp;pomerne výraznému váhovému prírastku užívanie niektorých antidepresív.

Veríte nejakým špeciálnym diétam, ktoré by to mohli ovplyvniť? Ľudia si pochvaľujú napríklad ketodiétu...

Ketodiéta je zaujímavá vec. A&nbsp;strašne módna. Lenže vplyvom veľmi rýchlej zmeny metabolizmu pri nej telo stratí pomerne veľa vody. V&nbsp;tej chvíli vidíte na váhe veľký úbytok, preto je taká obľúbená. Ale z&nbsp;časového hľadiska ju nemôžete dlho dodržiavať. Zo skúsenosti viem, že žiadnu diétu, ktorá je pri výbere potravín príliš limitujúca, nemožno držať dlhšie. Žiadny zázrak, ktorý by pomohol, neexistuje. Ide o&nbsp;trpezlivú, dlhodobú prácu, keď si večer namiesto čokolády dáte jablko a&nbsp;prinútite sa ísť ešte raz na prechádzku…

Máme u&nbsp;nás dosť odborníkov v&nbsp;oblasti obezitológie?

Práveže nie. Obezitológia ako samostatný odbor v&nbsp;podstate ne­existuje. Nejde o&nbsp;našu výsadu, ale celosvetový problém. S&nbsp;tým, ako obezity ako choroby pribúda, konečne rastú aj snahy mať v&nbsp;tejto oblasti viac odborníkov schopných kvalifikovanej terapie. Azda sa to podarí aj u&nbsp;nás. Súvisia s&nbsp;tým ďalšie problémy. Pokiaľ človek vyštuduje medicínu, samozrejme, má aspoň nejakú odbornú kvalifikáciu aj na obezitológiu. Lenže okrem toho dnes pribúdajú rôzni nutriční poradcovia, ktorí nie sú nijako regulovaní –&nbsp;môže sa ním stať v&nbsp;podstate ktokoľvek na základe nejakého dvojdňového kurzu. Občas sa mi stáva, že moji pacienti, obézni diabetici, si sami niekoho nájdu, pretože skúšajú rôzne možnosti, ako schudnúť. Koľkokrát s&nbsp;hrôzou zisťujem, čo všetko im odporučil „nutričný poradca“, ktorý nemá potuchy o&nbsp;cukrovke ani liekoch na ňu. Preto sa dnes usilujeme nielen o&nbsp;to, aby vznikol odbor obezitológie ako nejaká nadstavba atestácie, ale aby boli nutriční poradcovia aj certifikovaní a&nbsp;vedeli, o&nbsp;čom hovoria.