Už je to jedenásť rokov, čo ste nastúpili do televízie Joj. Keď prišla táto ponuka, čo napokon rozhodlo, že ste ju prijali?

Mám túto prácu rada, robím ju v podstate od čias vysokej školy a navyše v Jojke boli a stále sú ľudia, s ktorými som začínala v košickej TV Naša.

Keď ste kývli na spoluprácu, boli ste na rodičovskej dovolenke s dcérkou Saskiou (15). Bola to dilema?

Najprv som túto ponuku odmietla, pretože som si nevedela predstaviť, ako by som to mohla skĺbiť so starostlivosťou o dcéru, ktorá mala v tom čase síce takmer štyri roky, ale vyžadovala si od narodenia špeciálnu starostlivosť, a preto aj to moje materstvo bolo na míle vzdialené od toho, ako to majú ostatné mamy. Ale po týždni som si povedala, že veď vyskúšam a uvidím, či to bude realizovateľné.

Mnohé mamičky sa pred nástupom do práce pri malom dieťatku obávajú, že ho tým ukrátia o spoločný čas. Iné ženy sa zas boja, že im ujde rozbehnutý pracovný vlak. Ako ste už povedali, vy ste to mali iné.

Áno, presne tak, u mňa to bolo iné. Saskia sa narodila s mnohými zdravotnými komplikáciami, tak­že počas prvých rokov jej života som sa zmierila s tým, že nebude vôbec možné od nej niekedy odísť. To však asi pochopia len rodičia postihnutých detí, ako veľmi sa príchodom takého dieťatka zmení všetko, a hlavne neviete, čo sa kedy ešte môže skomplikovať. Ste vo večnom kolotoči starostlivosti, rehabilitácií, návštev lekárov a občas aj zlých správ.

Bolo náročné skĺbiť na samotnom začiatku starostlivosť o dcéru s pracovnými povinnosťami? Ako sa vám podarilo nastaviť fungujúci režim?

Nápomocné bolo, že Saskiu zobrali do škôlky. Prvé roky som vysielala len Noviny o 12.00, aj to len jedenásť dní v mesiaci. Boli vtedy krátke, končili sa dvadsať minút po dvanástej, takže na deviatu som dcérku odniesla do škôlky, išla som do televízie a o pol jednej som ju už vyzdvihla.

Vždy ste boli najmä tvárou spravodajstva. Vyhovuje vám toto seriózne zaškatuľkovanie? Nikdy ste netúžili robiť v televízii aj niečo iné? Mať možno vlastnú reláciu?

To spravodajstvo je mi najprirodzenejšie, navyše správy v Jojke hlásime v relatívne uvoľnenejšom duchu, takže je tam veľa priestoru na improvizáciu. Viem si predstaviť aj iné formáty, ale vždy musím pozerať na to, že nie som pánom svojho času a musím zohľadňovať Saskiine potreby a limity. Ale také to iné moderovanie si užijem na rôznych spoločenských akciách, konferenciách… Stále verím, že v budúcnosti ešte príde chvíľa, keď budem môcť robiť rozhovory so zaujímavými ľuďmi o zaujímavých témach. Je o mne známe, že sa rada rozprávam a veľa sa pýtam.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...