redakcia

Odkedy pôsobíte na televíznej obrazovke, mám pocit, že vám to dodalo sebavedomie a&nbsp;minimálne pred kamerou sa cítite podstatne uvoľnenejšie. Ako dlho vám trvalo zvyknúť si jednak na kameru a&nbsp;vôbec na všetko, čo s&nbsp;televíziou súvisí?

Áno, cítim sa uvoľnenejšie, síce nie vždy, ale myslím, že je to lepšie, než keď som začínala. Trvalo mi dosť dlho, kým som si zvykla na mikrofón a&nbsp;kameru, na to, že si treba obliecť to, čo vám pripraví kostymérka, a&nbsp;že musíte byť výraznejšie namaľovaná, než je človek zvyknutý, práve pre svetlá v&nbsp;štúdiu. Nemyslím si, že som pod drobnohľadom médií, to vôbec nie. Ľudia ma sem-tam spoznávajú, ale sú milí, nepríjemných skúseností mám minimum.

Spomeniete si ešte na svoje prvé vysielanie?

Bolo to v&nbsp;RTVS v&nbsp;rannom vysielaní, tuším to bol ranný magazín, išlo sa hneď naživo... No čo vám poviem – bol to obrovský stres.

Ako často dostávate otázku, aké bude počasie, od neznámych ľudí a&nbsp;možno aj rodinných príslušníkov? A&nbsp;nie je to občas obťažujúce?

Otázka o&nbsp;počasí je častá, mnohí touto otázkou začínajú rozhovor a&nbsp;priznám sa, že niekedy to naozaj obťažuje, no pýtajúci sa nemôže vedieť, že takú otázku som v&nbsp;ten deň dostala od viacerých. Snažím sa slušne odpovedať a&nbsp;pridať úsmev. Keď sa rozhovor rozvinie, neprekáža mi to, rada sa rozprávam, keď je o&nbsp;čom, a&nbsp;netrvám na tom, aby sme sa rozprávali o&nbsp;počasí. (Smiech.)

Aké počasie máte rada vy? Ste teplomilný typ alebo máte radšej zimu?

Mne vyhovuje tak do 25&nbsp;°C, pokojne dážď, bez vetra... A&nbsp;keby sa dalo, po celý rok. Ale to by som musela žiť niekde inde, nie na Slovensku.

Na televíznej obrazovke ste začali nosiť parochňu. Prečo?

Mám chronickú chorobu a&nbsp;tá sa podpísala aj pod stav mojich vlasov. Napriek tomu, že som sa snažila vlasy a&nbsp;ich akú-takú kvalitu a&nbsp;množstvo udržať pomocou výživových doplnkov, vodičiek a&nbsp;sér, nebolo to ono. V&nbsp;práci sa mi vlasy stále namáhali, a&nbsp;tak padlo rozhodnutie, že skúsime parochňu.

Ako sa vám s&nbsp;ňou prvýkrát vysielalo?

Napriek tomu, že parochňa bola pre mňa naozaj niečo nové, zvykla som si pomerne rýchlo. Najväčší stres som mala z&nbsp;toho, aby bola farbou a&nbsp;strihom čo najviac podobná mojim vlastným vlasom, ale nakoniec to bolo jednoduchšie, než by sa mohlo zdať.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

S&nbsp;jej výberom vám vraj pomohla kolegyňa Aneta Parišková. Bolo to náročné?

Hej, Anet mala veľmi dobrý prehľad, kde sa dá nájsť niečo pre mňa, tak sme sa dohodli a&nbsp;išli sme spolu nájsť parochňu, ktorá by mi vyhovovala. Našli sme pokojné parochňové štúdio s&nbsp;diskrétnym personálom, ktorý sa vyznal a&nbsp;veľmi mi pomohol. Som mu vďačná, že chápal aj moje pocity. Viete, skúšať si parochňu je naozaj veľmi citlivá vec, nepotrebujete mať široké publikum, a&nbsp;tak sme spolu s&nbsp;Anet strávili nejaký čas dopoludnia skúšaním rozličných druhov parochní a&nbsp;zvažovaním – túto áno a&nbsp;túto nie. Nakoniec sme vybrali viaceré. Ale posledné slovo som mala ja a&nbsp;to, čo som si vybrala, vidíte na obrazovke.

Oslabené vlasy vám spôsobila cukrovka. Ako dlho s&nbsp;ňou žijete a&nbsp;ako vám ju zistili?

Cukrovku mi zistili na preventívnej prehliadke. Pred ňou som ochorela na chrípku, ktorú som pekne vyležala, a&nbsp;na preventívke pár týždňov po vyliečení z&nbsp;chrípky som už mala vysoké hodnoty cukru v&nbsp;krvi. Nemala som žiadne príznaky, aké sa zvyčajne uvádzajú. S&nbsp;cukrovkou žijem asi devätnásť rokov. Mám cukrovku prvého typu a&nbsp;som odkázaná na dodávanie inzulínu do tela. Stále používam klasické injekcie. S&nbsp;cukrovkou sa spája diéta, kontrola príjmu množstva sacharidov, kontrola, kedy a&nbsp;koľko ovocia napríklad zjete. Ale aj s&nbsp;týmto typom ochorenia sa dá žiť veselo aj chutne sa najesť.

Dnes už viete, čo robiť, ale v&nbsp;začiatkoch to asi nebolo úplne jednoduché...

Keď vám diagnostikujú takúto chronickú chorobu, je to šok. Ja som zostala na pár dní v&nbsp;akomsi kŕči. Ale ak máte vzdelaného a&nbsp;empatického lekára, ktorý vám vysvetlí, aké máte možnosti kvality života aj s&nbsp;touto chorobou, ten kŕč sa veľmi rýchlo uvoľní a&nbsp;vy zase žijete tak – teda skoro tak – ako pred chorobou. Len už máte v&nbsp;podvedomí, že si počítate sacharidové jednotky toho, čo jete. Keď idete na bicykel alebo turistiku, vaše prípravy zahŕňajú aj meranie glykémie a&nbsp;beriete si do ruksaka aj niečo, čo vám v&nbsp;prípade hypoglykémie rýchlo zdvihne cukor. Veľa vecí si musí človek naštudovať a&nbsp;lepšie počúvať a&nbsp;pozorovať svoje telo, aby vedel, čo sa deje. V&nbsp;dnešnej dobe je množstvo kvalitných časopisov, ktoré nám diabetikom pomáhajú žiť život čo najlepšie a&nbsp;najzdravšie, takmer tak ako ho žijete vy, ktorí ste úplne zdraví.

Sledujete aj medicínsky pokrok, nejaké štúdie v&nbsp;liečbe diabetu?

Veda ide veľmi rýchlo dopredu a&nbsp;nestále sa objavuje niečo nové, čo by nám mohlo uľahčiť život. Jasné, že aj ja hľadám, či nie je niečo prevratné. Na Slovensku máme fajn lekárov, ktorí sledujú a&nbsp;snažia sa tieto novinky dostať k&nbsp;slovenským pacientom čo najskôr.

Dá sa s&nbsp;cukrovkou žiť plnohodnotný život?

Ako som spomínala, s&nbsp;cukrovkou sa dá žiť a&nbsp;zažiť všeličo – turistika, plávanie aj vrcholovo športovať, len musíte naozaj veľmi dobre kontrolovať svoju hodnotu cukru v&nbsp;krvi, striktne dodržiavať diétne odporúčania. A&nbsp;pozor na všetky lákadlá – sladkosti, sladké ovocie, zeleninu, napríklad aj mrkvový šalát má v&nbsp;sebe veľa sacharidov... Musíte ich dôkladne poznať, aby ste vedeli, čo a&nbsp;koľko jete.

A&nbsp;čo obmedzenia v&nbsp;bežnom živote?

V&nbsp;bežnom živote? Myslím si, že počítanie toho, čo kedy a&nbsp;koľko zjete, je dosť obmedzujúce. V&nbsp;takom tom každodennom živote aspoň spočiatku určite. (Úsmev.) A&nbsp;potom sa často objavujú iné zdravotné komplikácie. Samotná cukrovka nebolí, ale komplikácie, ktoré sa môžu objaviť, môžu do vášho života zasiahnuť ešte viac. Problémy so zrakom, ťažšie sa hojace rany, problémy s&nbsp;obličkami, so srdcom, s&nbsp;trávením... Ja sa snažím, aby sa mi diabetes veľmi nezhoršoval, ale nie vždy sa mi darí tak, ako by som chcela.

Zmeňme tému. Keby ste si mali vybrať povolanie, bola by to opäť meteorológia?

Ukončila som meteorológiu a&nbsp;klimatológiu na „matfyze“ v&nbsp;Bratislave. Myslím, že by som si vybrala toto isté znovu. Je to zaujímavá práca, skoro ako detektívka. Máte určité indície a&nbsp;práve vy musíte nájsť správne riešenie.

O&nbsp;počasie som sa zaujímala doslova odmala, lebo ešte ako malá žiačka som si všimla, že keď v&nbsp;zime niečo padá z&nbsp;oblakov, že to nie sú vždy iba snehové vločky, ako ich poznáme. Raz je to zamrznutý dážď, raz niečo ako krúpky, raz akoby ihličky, malé vločky, veľké vločky... A&nbsp;tak som chcela o&nbsp;tom, prečo to tak je, vedieť viac. Preto som išla študovať meteorológiu.

Máte zameranie na leteckú meteorológiu a&nbsp;agrometeorológiu. Čo presne to znamená?

Kandidátsku prácu som robila na SPU v&nbsp;Nitre, kde som sa zamerala na sucho, jeho výskyt za posledné 30-ročné obdobie vo vybraných lokalitách Slovenska. Bola to zaujímavá klimatologická práca, pretože sucho sa objavuje čoraz častejšie. Letecká meteorológia je zase odbor, ktorý potrebujeme, keď sa pohybujeme v&nbsp;atmosfére. Potrebujú ju piloti, plachtári, rogalisti, ale aj vy, keby ste chceli ísť na výlet balónom. Viete, poznať podmienky v&nbsp;atmosfére, ich zmenu za určitý čas a&nbsp;predikciu na určité obdobie dopredu potrebujeme v&nbsp;mnohých odvetviach života. Doprava akéhokoľvek druhu, dodávky plynu, elektriny, poľnohospodárstvo... Tam všade potrebujeme poznať, odkiaľ bude fúkať vietor. (Smiech.)

Aký je váš bežný pracovný deň meteorologičky?

Nemôžem povedať, že by som mala bežný pracovný deň. Každý deň však skontrolujem poveternostnú situáciu, teda rozloženie tlakových útvarov v&nbsp;Európe, a&nbsp;pripravím si sama pre seba predpoveď počasia na jeden až tri dni dopredu. To je taká profesionálna deformácia. (Smiech.)

Pod pojmom klimatické zmeny v&nbsp;odbornej komunite označujeme to, čo sa deje v&nbsp;atmosfére zeme pôsobením napríklad slnečnej aktivity, tektonickými posunmi a&nbsp;podobne. Ale to, čo vnímame povedzme vo forme intenzívnych búrok, vĺn tepla, chýbajúcich snehových zrážok v&nbsp;južných častiach Slovenska, to je klimatická zmena, čiže zmena, ktorú zapríčiňuje ľudská činnosť. A&nbsp;to sa tu deje. Ľudia mojej vekovej skupiny si asi všimli, že v&nbsp;lete máme častejšie teploty nad 30&nbsp;°C, že letné lejaky prinášajú vyššie zrážkové úhrny, ktoré prinášajú povodne na určitej ploche Slovenska.

Viete, klimatická zmena neprináša iba, jednoducho povedané, vyššiu teplotu vzduchu. Je to komplexný problém. Napríklad už spomínané zrážky: niekde ich bude veľa, niekde budú, naopak, chýbať. Vysoká teplota, napríklad v&nbsp;zime, môže spôsobiť, že rastliny nebudú mať obdobie pokoja a&nbsp;že niektoré fázy vývoja rastlinstva sa začnú skôr a&nbsp;potom pri prípadnom ochladení sa môže zničiť celá úroda. Pozrime sa napríklad na problémy s&nbsp;prízemnými mrazíkmi a&nbsp;jahodami, ktoré zažívame už niekoľko rokov za sebou. Je to naozaj vážny problém, o&nbsp;ktorom vedci vedia, upozorňujú naň, ale pod záväzky sa podpisujú politici.

Ako týmto zmenám dokážeme v&nbsp;budúcnosti zabrániť?

Klimatické zmeny sú mimo našej pôsobnosti, dejú sa bez nás, ale klimatická zmena je v&nbsp;našej moci. A&nbsp;čím ďalej, tým to bude už iba horšie. Len ešte treba presvedčiť kompetentných...