Náhoda aj chémia zviedli dohromady MILANA „JUNIORA“ ZIMNÝKOVALA (43) a JURAJA BAČU (34) v najchutnejšej televíznej šou Pečie celé Slovensko na RTVS.

Relácia Pečie celé Slovensko vystriedala populárnu očkovaciu prémiu, ktorá sa presunula na sobotu. Diváci to ocenili a zožali ste úspech. Prečo si podľa vás našli okamžitú cestu k tejto šou a zároveň v takom hojnom počte?

Milan: Ani sa im nečudujem. Je to súťaž bez intríg, kde finalisti musia naozaj niečo ukázať a dokázať. Navyše na Slovensku pečú všetci a recepty vo výzvach sú inšpiratívne pre každého. Ja by som si to sám pozrel, aj keby som nebol toho súčasťou.

Juraj: Keď človek do niečoho vkladá srdce, vždy mu záleží na výsledku trošičku viac, než keď ide „len o prácu“. A nielen kvôli sebe. Šou vzniká niekoľko mesiacov a ako divák som nikdy nevnímal, koľko práce sa skrýva za tým, čo vo finále vidíme na obrazovkách. Hodiny a hodiny príprav, výroby, postprodukcie celého ansámbla ľudí, takže ak má šou úspech, je to obrovská satisfakcia pre nás všetkých.

Počula som, že to medzi vami na kastingu zaiskrilo. Ako je to možné? Stalo sa vám už niečo podobné v minulosti s iným moderátorským, prípadne hereckým kolegom?

Juraj: Je to pravda, aj keď z väčšej časti za to môže v mojom prípade náhoda. Viete, v časoch, keď bola šou v prípravách, bol na Slovensku ten najtvrdší lockdown. Ako umelec som sa cítil nielen nepotrebný, ale hlavne zneistený, pretože vyhliadky na svetlejšie zajtrajšky boli v nedohľadne, a zrazu prišla pozvánka na konkurz. Mne tam išlo skutočne o veľa nielen kvôli hmotnému zabezpečeniu. V tom čase som potreboval nájsť hlavne samého seba a získať sebaistotu po veľmi ťažkom osobnom období. Ale niekto tam hore zamiešal karty a mňa zavolali na konkurz o tri hodiny skôr so slovami, že iný môj herecký kolega neprišiel, tak či by som nemohol prísť skôr a iba nahadzovať texty iným adeptom. Keďže som „iba“ nahadzoval, bol som absolútne uvoľnený a vôbec som neriešil, či to robím dobre, lebo som mal pocit, že ide iba o mojich kolegov. Keď však prišiel rad na mňa, myslím, že už bolo dávno rozhodnuté.

Milan: Nepátral som, či to bolo horoskopom, slnečnými erupciami alebo Nostradamom. Jednoducho sa to stalo a myslím si, že to bolo pri celom projekte a na rôznych úrovniach. Od dramaturgičky, režiséra so štábom cez produkciu, finalistov, porotkyne, zázemie… Celé to bolo pozitívne.

Na kastingu ste museli ukázať „len“ svoje moderátorské zručnosti alebo aj tie cukrárske?

Juraj: Myslím si, že hľadali „chémiu“. Šou je síce o pečení, ale rozhodne zaujme aj ľudí, ktorí o pečení nevedia nič. A takých ľudí v šou reprezentujem ja. Hoci akési základy mám, na odbornejší prístup sme tam mali Milana a pre absolútnych profesionálov máme naše šarmantné porotkyne.

Milan: Náš kasting a kamerové skúšky neboli jednoduché. Svetový projekt ako tento chcelo moderovať veľa ľudí. No my sme nemuseli napiecť žiaden koláč ani vypĺňať žiaden vedomostný test. Našou úlohou bolo sprevádzať programom a prenášať atmosféru.

Milan, vy máte s kulinárskymi šou značné skúsenosti, Juraj je v rámci tohto druhu zábavných programov úplný nováčik. Radili ste mu, pomáhali?

Napriek tomu, že mám za sebou pár väčších projektov, nemyslím si, že mám právo komukoľvek čokoľvek radiť. Necítim sa na to, aby som mudroval. Myslím si, že režisér a dramaturgička jasne zadefinovali moju úlohu v projekte, a to sa netýkalo radenia Jurajovi. To by som si nedovolil.

Porotkyne sú prísne, ale ich kritika posúva súťažiacich vpred.
Zdroj: RTVS

Juraj, vy ste herec i hudobník. Je z vášho pohľadu ľahšie zahrať kriminálnika alebo upiecť poctivú domácu bábovku?

Nie som si istý, či sa dajú tieto dve polohy vôbec porovnať. Obe majú svoje čaro. Keď človek hrá na javisku alebo pred kamerou, je to autentická emócia. Hľadanie týchto polôh v sebe je neskutočne zaujímavý proces práce s textom a so scenárom, zatiaľ čo moderovanie vzniká na mieste. Scenár si moderátor vytvára v hlave na základe reakcií priamo na pódiu. Základ je však rovnaký. V oboch polohách musí človek vychádzať priamo zo seba.

Obaja máte radi sladké? Alebo na tanieri radšej ako vafle so šľahačkou privítate jaternicu na kyslej kapuste?

Juraj: Ja to mám ako s hudbou – nerozdeľujem ju na žánre. Iba na hudbu, ktorá ma osloví, a tú, ktorá nie. Pri jedle je to rovnaké.

Milan: Podľa mňa jedno aj druhé musí byť chutný príbeh. Či sladké, alebo jaternicové. Jedno majú spoločné – nedá sa to jesť často a pravidelne. Pri tejto voľbe sa prikláňam k sladkému.

Ktorý zákusok vás doposiaľ vôbec nenadchol?

Juraj: Priznám sa, že niektoré som ani nepoznal, ale obdivujem každý jeden.

Milan: Chcel by som sa takto verejne ospravedlniť milovníkom laskoniek. Tie so mnou neurobili ale že vonkoncom nič. Pre mňa je to stratený prípad. Aj keď rozumiem, že je to klasika a existuje veľa fanúšikov laskoniek. Berte si ich, sú vaše!

Keby ste dostali pol hodiny na to, aby ste upiekli palacinky, čo by ste spravili ako prvé?

Juraj: Vygúglil by som si recept. (Smiech.)

Milan: Presne to isté. Skontroloval by som si signál na mobile, či mám sieť, aby som pogúglil recepty a vybral si.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia