Jana Homolová

Keď RTVS odhalila meno moderátora šou Hit roka, mnohé médiá písali, že televízia „stavila na novú tvár“. Ja by som skôr povedala, že vám ponúkla zaujímavú príležitosť, keďže nováčikom v&nbsp;médiách nie ste. Ako reláciu po pár odvysielaných dieloch zatiaľ hodnotíte?

Aj mňa to tak trochu pobavilo, keďže je pravda, že v&nbsp;médiách pôsobím už 25 rokov. RTVS mi dala už v&nbsp;nedávnej minulosti príležitosť moderovať aj iné ako športové programy, napríklad seriál krásnych koncertov Slovensko Advent či charitatívny program Noc nádejí pre nadáciu Kvapka nádeje. No vo večernom zábavnom programe som v&nbsp;takejto pozícii ešte nebol. Beriem to ako výzvu a&nbsp;šancu ukázať, že športoví komentátori sú všestranní.

A&nbsp;čo reakcie okolia? Nemyslím teraz len rodinu, ale širšie okolie. Ako na vaše účinkovanie v&nbsp;Hite roka zatiaľ reagujú?

Stretol som sa len s&nbsp;pozitívnymi ohlasmi. Okrúhle výročie vzniku Slovenskej republiky je skvelá príležitosť zaspomínať si na to, čo sme všetci spolu prežili, a&nbsp;pozrieť sa na tieto udalosti trochu inak, s&nbsp;odstupom času, s&nbsp;nadhľadom a&nbsp;určite aj s&nbsp;humorom. Divákov to môže zaujať aj preto, že na niektoré veci už zabudli a&nbsp;takto si ich radi pripomenú.

Keďže v&nbsp;rámci RTVS oficiálne zastávate pozíciu riaditeľa sekcie športu, toto je asi príjemné odskočenie od pracovnej rutiny. Vnímate to tak?

Netvrdil by som, že táto práca a&nbsp;ešte po takom krátkom čase prináša nejakú pracovnú rutinu. Je to pestré, každý deň sa deje niečo nové a&nbsp;zaujímavé. Každopádne výroba relácie Hit roka je veľmi zaujímavá a&nbsp;príjemná práca, pretože spolupracujem so štábom nadšených profesionálov a&nbsp;tvorivých ľudí a&nbsp;so skvelými glosátormi a&nbsp;hosťami.

Mali ste pred začiatkom moderovania úplne nového formátu z&nbsp;niečoho obavu?

Nebolo sa čoho obávať, keďže scenár skvele pripravil Tomáš Hudák a&nbsp;všetky ostatné veci sme mali vopred odkonzultované a&nbsp;naplánované. V&nbsp;štúdiu sedia diváci, ktorí sa chcú zabávať, a&nbsp;presne to im prináša panel glosátorov. Počúvame známe hity v&nbsp;podaní umelcov, ktorí hrajú a&nbsp;spievajú naživo – to jednoducho musí fungovať a&nbsp;páčiť sa divákom. A&nbsp;som rád, že to tak naozaj je.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Z&nbsp;pracovnej stránky máte za sebou podľa mňa mimoriadne náročnú disciplínu, a&nbsp;to prácu športového komentátora. Úprimne, chýba vám táto práca?

Všetko je presne tak, ako má byť. Komentovanie športových prenosov mi vlastne ani nemá prečo chýbať, keďže stále občas nejaké preteky komentujem, hoci nie tak často. Pre mňa je odmenou a&nbsp;výsadou môcť si pozrieť športové podujatie a&nbsp;rozprávať sa o&nbsp;ňom.

Vašou inšpiráciou bol Gabo Zelenay. Aj pri hudobno-zábavnom formáte, ktorý moderujete, máte inšpiráciu v&nbsp;niektorom moderátorskom kolegovi?

Nepovažujem sa za moderátora typu zabávač, hoci mám rád humor a&nbsp;rád sa smejem. Nerád však strhávam pozornosť na seba, najmä ak mám v&nbsp;štúdiu skvelých hostí. Netajím sa tým, že som si veľmi vážil, keď ma oslovili na moderovanie galavečera k&nbsp;30.&nbsp;výročiu Slovenskej republiky, pretože tam som stál na pódiu s&nbsp;Alenkou Heribanovou, ktorú považujem za stálicu slovenského moderátorského neba.

Ako „šporťák“ sa asi najlepšie orientujete práve v&nbsp;športovej oblasti. Ako ste na tom z&nbsp;hudobnej stránky? Máte svoju obľúbenú slovenskú kapelu? A&nbsp;je nejaký hudobný hosť, na ktorého sa v&nbsp;priebehu nakrúcania jednotlivých častí obzvlášť tešíte?

Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že hudba je súčasťou môjho života odmalička. Vždy sme mali doma nejaký hudobný nástroj, na klavíri či gitare si zahrám občas aj teraz. Aj keď, samozrejme, nie som žiadny virtuóz. Baví ma to, je to dobrý relax. S&nbsp;kamarátmi z&nbsp;motošportu sme raz založili aj ­rockovú kapelu, ktorá hrá dodnes. Odohrali sme niekoľko malých koncertov, boli to skvelé zážitky. Vzťah k&nbsp;hudbe mám po mame, ktorá bola učiteľka, hrá na klavíri a&nbsp;spievala v&nbsp;spevokole. Ja som kedysi chodil na hodiny huslí do ľudovej školy umenia, no nevydržal som dlho.

Máte aj vy pieseň, ktorú nazývate svojím osobným hitom?

Takých piesní je viac. Preferujem skôr ­rockové žánre, no vypočujem si rád čokoľvek zaujímavé. Jednu vec som však zrejme dostal do vienka. Ešte pred mojím narodením moja mamička počas tehotenstva počúvala platne skupiny ABBA. A&nbsp;ja mám tú skupinu a&nbsp;jej tvorbu takisto rád, úplne prirodzene, ako že dýcham ­vzduch. Zaujímavé, však?

Viem, že ste veľkým fanúšikom motošportu. Keďže sa v&nbsp;Hite roka aktuálne mapujú deväťdesiate roky, spomeniete si ešte na toto obdobie a&nbsp;možno na svoje prvé auto?

Moje prvé auto prišlo až oveľa neskôr, no vodičský preukaz mám do roku 1996 a&nbsp;prvé jazdy som absolvoval na našej rodinnej Škode 120L. Postupne som sa naučil robiť na tomto aute aj malé opravy a&nbsp;vylepšenia. Na to obdobie veľmi rád spomínam. (Úsmev.)