Jana Homolová

V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov si povedala, že verejnosť ťa má zaškatuľkovanú ako serióznu tvár spravodajstva. Aká si v&nbsp;skutočnosti?

No vieš, ako to je. Podľa toho, akú reláciu robíš, si ťa ľudia najviac zapamätajú. Kedysi som robila len Televízne noviny, sociálne siete ešte príliš neboli v&nbsp;takom rozsahu, ako sú dnes, televíznym divákom sme odpisovali mailom a&nbsp;chodilo nám veľa klasických listov. Čiže ľudia nás nemali možnosť spoznať inak, len cez obrazovku. Z&nbsp;toho obdobia je asi aj ten rozhovor, na ktorý narážaš. (Smiech.) Odvtedy sa však veľa zmenilo, a&nbsp;keďže som pomerne dosť aktívna na sociálnych sieťach, hlavne na Instagrame, televízni diváci, ktorí ma chcú spoznať bližšie, na to priestor majú, čomu sa veľmi teším. Je pravda, že dokážem byť seriózna, keď treba, ale inak som žena, ktorá sa rada smeje, vŕta sa v&nbsp;hline a&nbsp;pestuje všetko, čo si zmyslí. Rada snívam a&nbsp;tie sny si aj plním. Väčšinu času som v&nbsp;nadhľade. Ale tým, že mám v&nbsp;genetickom kóde dôverčivosť, som náchylná veriť aj tam, kde by som nemala… Ale radšej veriť niekomu, kto si to nezaslúži, ako neveriť niekomu, kto si to zaslúži. To je moje motto.

Práve v&nbsp;súvislosti so spomínanou serióznosťou si sa však akoby dostala do určitého rozporu so svojím vzhľadom, keď si si dala urobiť na hlave dredy.

Ja som vždy túžila po dredoch. Veľmi. Len som si nechcela zničiť svoje vlasy, a&nbsp;keď som objavila možnosť napletenia pseudodredov, neváhala som ani sekundu. Aj toto leto si ich dám znova! Je to časť mňa, ktorá tam vždy bola, len málokto dostal priestor zoznámiť sa s&nbsp;ňou. Kedysi by som na to asi ani nemala odvahu. Asi by som riešila, čo si pomyslia ostatní. Dnes už ma takéto banality netrápia.

V&nbsp;spravodajských reláciách na obrazovkách TV Markíza pôsobíš od roku 2006. Prešla si cez viaceré formáty. V&nbsp;ktorom si sa vnútorne cítila najlepšie a&nbsp;prečo?

Fíha, to už je toľko rokov? Človek sa až zľakne toho čísla. Ale som veľmi vďačná za to, že mám prácu, ktorú milujem, cítim sa tam ako doma. Každá relácia bola pre mňa skvelá presne v&nbsp;tom období, keď som ju moderovala. Televízne noviny sa spájajú s&nbsp;mojimi začiatkami, Nočné televízne noviny som moderovala počas tehotenstva a&nbsp;po návrate z&nbsp;materskej dovolenky mi dala Zuzka Štelbaská priestor moderovať Ref­lex, ktorý mi ako mamine, ktorá chce svoje dieťa večer ukladať do postele, momentálne vyhovuje najviac. Pre mňa práca nikdy nebola priorita natoľko, že by som pre ňu chcela obetovať rodinu. Preto je pre mňa Reflex momentálne to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Robím to, čo milujem, sme skvelá pracovná partia na čele s&nbsp;empatickou šéfkou, ktorá sa o&nbsp;nás zaujíma a&nbsp;neberie nás ako čísla. Vychádzame si všetky v&nbsp;ústrety a&nbsp;reportáže v&nbsp;Reflexe sú také kvalitné, že sama niekedy pri ich sledovaní zabudnem, že som v&nbsp;práci, tak sa do nich medzi moderátorskými vstupmi zapozerám. Takže Reflex je pre mňa vysnívaná práca zo všetkých stránok.

Úplne najviac milujem reportáže o&nbsp;šikovných ľuďoch s&nbsp;nejakým talentom. Nedávno sme mali v&nbsp;Reflexe pána, ktorý vyrábal obrazy z&nbsp;maličkých kúsočkov riflí. Ale také diela, že sme pozerali všetci s&nbsp;otvorenými ústami. Som rada, že dávame priestor talentovaným ľuďom. Takisto cítim silu našej investigatívy. Poukazovanie na problémy ľudí, ktorí si nevedia dať rady so systémom. Naozaj niekedy stačí, aby sme na úrady prišli s&nbsp;kamerou, a&nbsp;zrazu sa takmer všetky „neriešiteľné“ situácie vyriešiť dajú. Je veľká škoda, že to tak nefunguje hneď, ale až potom, čo sa kompetentní zľaknú medializácie. Je mi smutno z&nbsp;toho, ako to u&nbsp;nás (ne)funguje a&nbsp;že ľudia sa nemôžu spoľahnúť ani na súdy. Vtedy cítim veľkú nespravodlivosť.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...</strong>

TAKTO ŽIJE KALISOVÁ! JEJ SÚKROMNÉ FOTKY Z DOMOVA NÁJDETE V GALÉRII

Ak ide o&nbsp;silný príbeh, napríklad ľudí v&nbsp;núdzi, choré deti, ponúkneš pomocnú ruku?

Veľakrát sa už stalo, že som si od redaktorov vypýtala kontakt a&nbsp;poslala som peniaze. A&nbsp;diváci konajú rovnako. Píšu, pýtajú sa, pomáhajú. Reportáže v&nbsp;Reflexe sú len vrchol ľadovca. Tých pár minút vo vysielaní dokáže meniť životy a&nbsp;som vďačná, že môžem byť pri tom.

Reflex od 13. marca vysiela v&nbsp;novom šate. Takýto „refresh“ je pre diváka vždy veľmi príjemnou zmenou. Platí to aj pre moderátora? Nemenia sa pre teba nejaké technické záležitosti, na ktoré si budeš musieť zvykať?

Jasné, že sa veľmi teším na nové štúdio. Vyzerá parádne. Áno, ide aj o&nbsp;technické zmeny pre nás moderátorky. Niekedy je fajn vystúpiť zo svojej zóny komfortu a&nbsp;skúsiť niečo nové. Ľudia sa zmien boja a&nbsp;je to úplne prirodzené. Ale zmeny sú potrebné vo všetkých aspektoch života. Inak by sme nerástli. Určite bude prvé vysielanie v&nbsp;novom štúdiu s&nbsp;menšou istotou ako keď niečo robíš roky rovnako, ale teším sa na to.

Veľmi. Nové štúdio Reflexu sa skladá z&nbsp;dvoch mojich najobľúbenejších farieb.

Si aktívna na sociálnych sieťach, ale ako som si všimla, okrem videoreceptov, rád do domácnosti sa snažíš pomáhať ženám, pre ktoré si vytvorila online projekt Červený stan. Kedy a&nbsp;ako táto myšlienka vznikla?

Platforma Červený stan vznikla niekedy počas kovidu. Možno pred tromi rokmi... Je to priestor pre ženy, ktoré potrebujú objatie, a&nbsp;pre tie, ktoré to objatie chcú poskytnúť. Vytvorila sa mi tam kvalitná komunita žien, za čo som veľmi vďačná. Ani som to nečakala, ale stalo sa a&nbsp;ja si to vážim. V&nbsp;obdobiach, ktoré boli pre mňa náročnejšie, som mala okolo seba vždy ženy, ktoré ma vedeli „objať“. Uvedomila som si však, že nie každá žena má také šťastie, a&nbsp;tak som vytvorila Červený stan. Každú jednu schvaľujem pred pridaním do skupiny, aby som sa vyhla falošným profilom a&nbsp;ľuďom, ktorí chcú na internete vyvolávať konflikty.

S&nbsp;akými problémami alebo radami sa na teba ženy najčastejšie obracajú?

Asi sa nedá presne špecifikovať oblasť. Je to naozaj všetko možné, čo si vieš predstaviť. Všetko tam riešime. Vždy to tak nejako vyplynie z&nbsp;debaty. Každá niečo povie, spýta sa a&nbsp;plynule prechádzame témami, ktoré ženy aktuálne riešia.

Jednou z&nbsp;oblastí sú aj vzťahy. Mnohé ženy v&nbsp;nefungujúcich vzťahoch zotrvávajú, lebo sa boja samoty. Ty mi pripadáš ako typ, ktorý sa v&nbsp;takom vzťahu nezasekne. Mala si v&nbsp;sebe odvahu vstať a&nbsp;odísť odjakživa?

Práveže ja som bola prototyp ženy, ktorá zotrvávala vo vzťahu, aj keď už bolo veľmi zle. Vždy sa snažím v&nbsp;druhých vidieť to pekné a&nbsp;verím v&nbsp;dobro ľudí. A&nbsp;teda dokážem dávať veľa druhých šancí, veľa som dokázala vydržať a&nbsp;tolerovať. Ale je pravda, že keď sa už rozhodnem odísť, nič ma nezastaví. Vždy som akoby verila na dobré konce a&nbsp;nikdy na ne neprestanem veriť, lebo si ich všetci zaslúžime. A&nbsp;samoty sa nebojím. Samotu beriem ako dar a&nbsp;nie ako trest, ale nebolo to tak vždy, samozrejme.

A&nbsp;čo ženám s&nbsp;týmto problémom radíš?

V&nbsp;prvom rade nikomu neradiť, čo má robiť. Tak to v&nbsp;Červenom stane nefunguje. Rozprávame sa o&nbsp;situáciách, vzťahoch, ľuďoch a&nbsp;z&nbsp;toho si každá vyberie presne to, čo potrebuje. Nikdy by som sa neodvážila niekomu hovoriť, čo má robiť. Každá sme zodpovedná sama za seba. Môžem akurát poodhalením otázok, ktoré si má každá z&nbsp;nás položiť a&nbsp;odpovedať si na ne, ukázať iný pohlaď na vec. Ženy majú všetky odpovede v&nbsp;sebe. Len sa treba vedieť správne pýtať.

Ako dlho trvá ženám urobiť v&nbsp;živote zmenu?

Každá jedna z&nbsp;nás ma svoje tempo a&nbsp;svoj čas na vyriešenie svojich problémov, na vymotanie sa z&nbsp;bludných kruhov, vzťahov. Nie je chyba a&nbsp;ani hanba spadnúť naspäť do toxického vzťahu. Všetko si žiada čas. Môžete týranej žene aj stokrát povedať, že má odísť, odíde až vtedy, keď na to bude pripravená ona sama. Môžete jej dať len kontakty na odborníkov a&nbsp;ľudí, ktorí jej vedia pomôcť, ale rozhodnutie bude vždy na nej a&nbsp;ja sa nikdy nebudem krivo pozerať na žiadnu ženu, ktorá ešte nenabrala toľko síl, aby sa zdvihla a&nbsp;odišla, ale budem tam pre ňu, keď bude potrebovať. Veľa žien ani nevie, že aj niečo také ako psychické týranie existuje. Myslia si, že kým nedostanú facku, všetko je vlastne o. k. Snažím sa šíriť osvetu, veľa žien sa v&nbsp;tom spozná a&nbsp;otvorí oči. Keď sa rozhodnú žiť inak, podporím ich. Ak ešte nie, nesúdim ich.

Okrem sociológie si študovala etikoterapiu. Na aké otázky si hľadala odpovede? Podarilo sa ti ich nájsť?

Etikoterapia sa mi páči v&nbsp;tom, že ti dá absolútne iný pohlaď na situácie, ktoré sa ti dejú. Môžeš sa vďaka nej dostať do nadhľadu a&nbsp;pozerať sa na problém s&nbsp;chladnou hlavou a&nbsp;to sa mi páči.

Práve etikoterapia ti pomohla ukázať iným ženám, zorientovať sa vo svojom živote, problémoch, strachu?

Pôsobíš vyrovnane so všetkým, čím žiješ. Sú napriek tomu stále témy, ktoré sa v&nbsp;pravidelných, možno nepravidelných intervaloch ukážu a&nbsp;trošku si ťa otestujú?

Tie životné „testíky“ sa nikdy neskončia a&nbsp;to je aj fajn, lebo nás držia v&nbsp;strehu, aby sme nezaspali na vavrínoch. Keď človek začne brať situácie, ktoré sa mu dejú, ako hru, kráča sa ľahšie. A&nbsp;pre mňa je čas, za aký sa viem dostať pri krízovej situácii do nadhľadu, veľmi kľúčový. Kedysi by som sa nejakou situáciou trápila dva týždne, dnes ma síce rozhodí, ale do hodinky si to upracem a&nbsp;nepodlieham emóciám až tak ako kedysi. Už sa snažím nemíňať energiu na trápenie nad ničím. Ale to je na dlhšiu debatu. A&nbsp;takéto témy napríklad rozoberáme u&nbsp;nás v&nbsp;Červenom stane.

Ako často sa so ženami z&nbsp;tejto komunity stretávate?

Posledný rok veľmi málo, priznám sa, lebo som potrebovala venovať čas iným pre mňa dôležitým veciam, a&nbsp;aj o&nbsp;tom je život, že občas niečo, čo máme veľmi radi, odložíme, aby sme získali priestor pozrieť si svoj projekt z&nbsp;diaľky. Ale už mám vypracovaný projekt, ako s&nbsp;Červeným stanom budem pokračovať v&nbsp;novom šate, takže okrem Reflexu čaká „refresh“ aj môj milovaný Červený stan a&nbsp;veľmi sa na to teším.

Dcéra Mia má sociálne siete? Už je vo veku, keď by ju to mohlo lákať.

Miuška nemá sociálne siete, ale rozprávame sa o&nbsp;tom veľa. Povedala som jej, že ak bude mať nápad na nejaký hodnotný obsah, môžeme sa porozprávať o&nbsp;tom, ako raz bude na sociálnych sieťach fungovať. A&nbsp;rady si spolu pozeráme videorecepty a&nbsp;maliarov na Instagrame.

Spájaš ženy, pripomínaš im ich výnimočnosť. Čo tebe dávajú tieto aktivity do osobného života?

Som obklopená úžasnými ženami. Veľakrát mi kladú otázky, ktoré by mi nikdy nenapadli, alebo dajú úplne iný pohlaď na vec, čím rozšíria aj moje obzory. Som za tú skvelú komunitu, ktorú sa nám podarilo vytvoriť, veľmi vďačná.