S útekom z Ukrajiny jej pomáhal aj manželov kamarát z detstva, ktorý je paradoxne Rus. Hoci umelkyňa MILA MEDVEDOVSKA (47) sa na Slovensku stretla s priateľským prijatím, jej dcéra osem mesiacov každý deň plakala.
Niekoľko dní po tom, ako prišla k nám, počula na koncerte hrať známeho slovenského klaviristu Daniela Špinera. S úsmevom spomína, ako mala pocit, že je to klavírny boh. Oslovila ho, začala sa ich spolupráca, pričom dvaja umelci okamžite našli spoločnú reč. Za sebou už majú okrem iného minisériu hudobných klipov v evanjelických kostolíkoch Gotickej cesty na Gemeri v Kraskove, Kyjaticiach a Kameňanoch. Speváčka Mila okrem toho spolupracovala s Ivou Bittovou, na jednom pódiu vystúpila s Anetou Langerovou, Janou Kirschner a Lenkou Filipovou. Spievala aj s Katkou Koščovou i so Simou Magušinovou. Každú chvíľu bude zverejnené jej dueto s Jurajom Benetinom a aktuálne vystúpi na koncerte, ktorý Slovenská katolícka charita organizuje pri príležitosti smutného prvého výročia napadnutia Ukrajiny Ruskom. „Každý koncert je pre mňa emotívny, hlavne keď spievam protivojnovú pieseň Červená kalina. Vždy mám slzy v očiach.“
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Na Slovensko ste prišli z mesta Dnipro. Aký život ste viedli do vypuknutia vojny?
Spokojný umelecký život. (Úsmev.) Od detstva sa venujem hudbe a spevu, podobne môj manžel Andrej. Vďake hudbe sme sa aj zoznámili. Andrej bol úspešný gitarista, a hoci dostával lukratívne ponuky, aby finančne zabezpečil rodinu, rozhodol sa podnikať. Jeho firma zabezpečuje osvetlenie a ozvučovanie koncertných sál, divadiel, štadiónov. Ja som si naďalej užívala umenie a život – ako môj manžel hovorieval s humorom. Učila som na konzervatóriu moderný a muzikálový spev, bola som vedúcou katedry. Štyri roky pred vojnou som si otvorila súkromnú hudobnú školu pre dospelých. Ľudia rôznych profesií ku mne prichádzali, aby sa naučili spievať, dostávali možnosť vystupovať či nahrať si svoje skladby v štúdiu. Veľmi rada spomínam na pána, ktorý bol päťdesiatnik a podnikal v odpadovom hospodárstve. Hoci zomrel v zrelom veku pre kovid, splnil si sen – stihol sa pred smrťou venovať spevu.
S manželom sme celé roky usilovne pracovali, preto sa nám podarilo zabezpečiť pre nás a našu 11-ročnú dcéru slušnú životnú úroveň. Sme zástupcovia prvej generácie, ktorej sa po páde socializmu podarilo posunúť do strednej triedy. Mohli sme sa zamerať na kvalitu života, na cestovanie, lyžovali sme v Rakúsku, navštevovali sme koncerty v Európe. Obidvaja pochádzame z obyčajnej rodiny, moji rodičia boli inžinieri, manželovi pracovali v armáde. Manželský život sme začínali bez finančného zabezpečenia. Všetko, čo máme, sme získali vďaka vlastnej usilovnosti.
Rozhovor pokračuje na nasledujúcej strane
