Je známy pohotovosťou, mimoriadnymi športovými informáciami a obrovským zápalom pre svoju prácu. V súkromí je však Marcel Merčiak (45) najmä milujúci otec a manžel, ktorý túži iba po tom, aby sa život konečne vrátil do normálu. 

Nachádzame sa v budove RTVS, ktorej ste súčasťou viac ako dve desaťročia. Predpokladám, že v priebehu času prišli ponuky z konkurenčných televízií, ktoré vás chceli dostať pod svoje krídla.

Musím sa priznať, že boli. Asi dvakrát alebo trikrát. Išlo o ponuky z televízií, ktoré vznikali ako nové športové kanály. Jedna prišla už v roku 2000. Dnes je to Nova Sport, predtým  Sport 1 a Galaxie Sport. Ďalšia prišla z Digi Sportu pri jeho vstupe na náš trh v roku 2010. Okrem tohto boli aj iné pracovné ponuky, ale mňa táto robota veľmi baví a stále si neviem predstaviť, že by som robil niečo iné. Preto som zostal tu.

RTVS mala v minulom roku spustiť nový športový kanál, pre koronu sa to, žiaľ, stoplo. Napriek tomu tu má šport stále výrazné pokrytie na všetkých troch kanáloch.

Myslím si, že ešte stále medzi nami žijú generácie divákov, ktoré si vytvorili vzťah k športu práve prostredníctvom Slovenskej televízie. Šport tu bol vždy silným segmentom vysielania a som veľmi rád, že sa to nezmenilo, práve naopak. Napriek trhovej situácii, ktorá nastáva v boji o vysielacie práva, má RTVS pre divákov stále veľké portfólio športovej ponuky. Angličania na to majú pekný výraz „range“, teda pole pôsobnosti. To je v televízii široké, čo mi vždy prinášalo motiváciu, radosť, naplnenie. Vďaka tomu je môj pracovný život pestrý, nie je jednotvárny. Asi preto som tu zostal. A takisto pre ľudí. Boli tu tí, od ktorých som sa učil, veľké vzory, z ktorých sa stali kolegovia, teraz sú tu takí, ktorí sa možno učia odo mňa, a rovesníci, spolupútnici, s ktorými to ťaháme dlhé roky.

 

Nikdy ste žiadnu ponuku spätne neľutovali?

V rozhodovaní zohrávalo úlohu viacero faktorov, ale nikdy som neľutoval, že som tu zostal. Prídu chvíle, keď si človek zanadáva, niektoré veci mi možno lezú na nervy, ale tak to býva v každej práci. U mňa tento stav nikdy netrval dlho. Navyše po nejakom čase bol vždy nový impulz z toho, čo sa blížilo, či už išlo o nejaké veľké podujatia, alebo konkrétny zápas… O RTVS rád hovorím ako o svojej univerzite. Na žurnalistike som síce bol štyri roky, ale až život tu ma naučil byť novinárom a vedieť sa orientovať vo svete médií.

Minulý rok mal byť športovo silný, ale napokon sa podujatia ako MS v hokeji, Majstrovstvá Európy vo futbale 2020, letné olympijské hry presunuli na tento rok. V redakcii športu sa už na tieto veľké udalosti pripravujete?

Áno, hokej bol zrušený, ale v tomto roku, presne od 21. mája je ďalší šampionát. Päť dní po jeho skončení sa začína futbalové Euro, ktoré trvá mesiac. V čase Eura štartuje Tour de France, a keď sa skončí, o päť dní neskôr sa začína olympiáda. Od polovice mája do polovice augusta budeme mať program poriadne našponovaný. Navyše po letnej olympiáde príde vo februári 2022 zimná v Pekingu. Bude to jazda. (Smiech.)

Aký bol predchádzajúci rok pre vašu športovú redakciu?

Mnohému nás naučil. Neodvysielali sme asi 840 plánovaných priamych prenosov a záznamov na základe toho, že podujatia boli zrušené alebo sa presúvali. Je to obrovský objem. Preto sme sa snažili pracovať čo najoperatívnejšie a vzišlo z toho náročné, ale aj poučné obdobie. Osobne sa bojím len jedného – aby emócia zo športu u ľudí nevychladla. Ak sa nevráti na športoviská divák, bude to pre šport ťažké. Akokoľvek kvalitný môže byť športový prenos stvárnený v televízii, šport robí športom vzťah hráča a fanúšikov priamo v prostredí, v ktorom športovec podáva výkony, či sú svetové, alebo akékoľvek. Keď sa toto nevráti do pôvodných koľají, bude to problém.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia