Jana Homolová

Boli ste jeden z trojice nominovaných na cenu Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda. Aký je to pocit?

Viem si predstaviť veľa ľudí, ktorí by si nomináciu zaslúžili viac a&nbsp;ktorí aj viac dokázali, pretože sú dlhšie na poli medicíny, vedy a&nbsp;výskumu, pedagogiky. Na druhej strane ma povšimnutie mojej práce aj práce ľudí, s&nbsp;ktorými pracujem, edukujem, píšem, prednášam, úprimne teší. Ak si dobre pamätám, táto nominácia je okrem iného za publikáciu Vademékum očkovania proti Covid-19. Ani táto publikácia by nebola možná, keby som nemal takých šikovných a&nbsp;ochotných kolegov, s&nbsp;ktorými dlhé roky pracujeme v&nbsp;oblasti vzdelávania v&nbsp;očkovaní a&nbsp;prinášania aktuálnych pohľadov na túto tému.

Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu? Inšpiroval vás niekto v&nbsp;rodine? A&nbsp;prečo práve zameranie na pediatriu, imunológiu a&nbsp;alergiológiu?

Od detstva som chcel byť lekárom. Moja mama bola farmaceutka a&nbsp;teta bola pediatrička, čo znamená, že som vyrastal v&nbsp;zdravotníckom prostredí. Pamätám si z&nbsp;detstva čas strávený s&nbsp;mamou v&nbsp;lekárni s&nbsp;jej typickou vôňou. Medicína bola prirodzená voľba. Vybral som si štúdium na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (JLF UK) v&nbsp;Martine, ktorá už v&nbsp;tom čase bola najlepšou zo slovenských lekárskych fakúlt. Navyše ako rodený Žilinčan som chcel zostať v&nbsp;regióne.

Priznám sa – ale to už o&nbsp;mne asi viacerí vedia –, že pediatriu som pôvodne nechcel robiť. Od profesora Bánovčina, ktorý bol v&nbsp;tom čase prednostom Kliniky detí a&nbsp;dorastu v&nbsp;Martine, prišla v&nbsp;decembri 2003 po štátnici z&nbsp;pediatrie pracovná ponuka. Dal som tomu šancu. Keď som nastúpil, už za krátky čas som vedel, že iný odbor robiť nechcem. Samotné určenie môjho smerovania k&nbsp;imunológii a&nbsp;alergiológii má takisto na svedomí pán profesor. Práve on mi určil, že budem robiť imunológiu a&nbsp;venovať sa vrodeným poruchám imunity a&nbsp;očkovaniu. To bol kľúčový moment v&nbsp;mojom živote. Potom nastal ďalší dôležitý bod v&nbsp;kariére, a&nbsp;to výskumná práca na Rímskej univerzite La Sapienza, kam som v&nbsp;roku 2004 na tri roky odišiel, aby som si tam následne obhájil doktorát. Mal som možnosť vidieť klasickú zahraničnú klinickú aj vedeckú medicínu. Videl som, ako sa realizuje výskum, ako sa pripravujú publikácie. Po obhájení doktorátu som sa vrátil na Slovensko.

Ako jeden z&nbsp;mála lekárov v&nbsp;odbore klinickej imunológie a&nbsp;alergiológie pracuje s&nbsp;detskými aj dospelými pacientmi. Je primárom oddelenia klinickej imunológie a&nbsp;alergiológie a&nbsp;špecialistom na zriedkavé choroby na Klinike detí a&nbsp;dorastu Jesseniovej lekárskej fakulty UK a&nbsp;Univerzitnej nemocnice Martin, pôsobí aj na tamojšej Klinike pneumológie a&nbsp;ftizeológie. Primárne sa venuje zriedkavým ochoreniam z&nbsp;oblasti imunoalergiológie, ako sú vrodené poruchy imunity, problematika dedičného angioedému či vrodených syndrómov periodických horúčok. Druhou veľkou oblasťou, ktorej sa venuje, je očkovanie v&nbsp;špeciálnych situáciách, kontraindikácie očkovania a&nbsp;vyhodnocovanie reakcií po očkovaní.
&nbsp;
Treťou oblasťou sú ťažké, rezistentné formy alergických ochorení a&nbsp;ich liečba. Venuje sa primárne zriedkavým geneticky podmieneným ochoreniam z&nbsp;oblasti klinickej imunológie. Je autorom a&nbsp;spoluautorom mnohých vedeckých a&nbsp;odborných prác v&nbsp;domácich a&nbsp;zahraničných recenzovaných periodikách a&nbsp;zborníkoch, ako aj autorom a&nbsp;spoluautorom viacerých domácich i zahraničných monografií. Je členom redakčných rád viacerých domácich a medzinárodných vedeckých časopisov, ako aj viacerých medzinárodných odborných pracovných skupín a&nbsp;spoločností. Aktívne prednáša na domácich a&nbsp;zahraničných odborných podujatiach. Spolu s&nbsp;kolegami vydal v&nbsp;júni 2021 Vademékum očkovania proti Covid-19, ktoré je návodom, ako postupovať v&nbsp;jednotlivých špeciálnych situáciách pri očkovaní proti tomuto ochoreniu.

Prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. Ric., MHA, FAAAAI

A&nbsp;neuvažovali ste, že v&nbsp;Ríme zostanete pracovať?

Viacerí kolegovia, ako aj prednosta kliniky tušili, že mám únikové tendencie. (Smiech.) Ale potom z&nbsp;rôznych nie veľmi príjemných osobných a&nbsp;rodinných dôvodov som sa vrátil na Slovensko, čo dodnes neľutujem. Po atestácii z&nbsp;pediatrie som pokračoval v&nbsp;spolupráci s&nbsp;klinikou v&nbsp;Ríme a&nbsp;táto spolupráca je dodnes živá. Následne som sa na istý čas presunul do Prahy, kde som absolvoval atestáciu z&nbsp;klinickej imunológie a&nbsp;alergiológie. Tam som zas spoznal českú medicínu, českých kolegov. Slovenská a&nbsp;česká imunológia a&nbsp;alergiológia spolu úzko spolupracujú. Máme spoločné podujatie, čo je dnes pomaly výnimka v&nbsp;oblasti medicíny. Zároveň sa snažíme, aby táto spolupráca zostala živá a&nbsp;aktívna aj v&nbsp;budúcnosti. A&nbsp;keďže som sa stal klinickým imunológom, čo je atestácia, ktorá nemá detskú vetvu, začal som sa starať aj o&nbsp;dospelých pacientov.

Posledný zlom v&nbsp;mojej kariére nastal v&nbsp;roku 2017, keď som sa stal primárom na oddelení klinickej imunológie a&nbsp;alergiológie v&nbsp;Martine, kde sme spolu s&nbsp;kolegyňami laboratórnymi imunologičkami začali nanovo budovať martinskú nemocničnú imunológiu. To sa napokon veľmi vyplatilo v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pacientmi s&nbsp;Covidom-19. Čo sa týka akademickej kariéry, po štúdiu na JLF UK som bol najskôr externý doktorand. Po obhájení doktorátu som sa stal odborným asistentom, potom docentom a&nbsp;od roku 2019 som profesor v&nbsp;odbore pediatria.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Čomu sa vo svojej práci teraz prioritne venujete, ak opomenieme Covid-19?

Okrem očkovania sa venujeme najmä zriedkavým chorobám v&nbsp;oblasti imunológie. Sú to vrodené poruchy imunity, syndrómy periodických horúčok a&nbsp;vrodené formy opuchových stavov, takzvané angioedémy. Máme detských aj dospelých pacientov z&nbsp;celého Slovenska. Sme zapojení do medzinárodných štruktúr, registrov, pracovných skupín, odborných sietí pre dané zriedkavé choroby. Tých je šesť- až osemtisíc, ale treba o&nbsp;nich hovoriť. Keď sa včas diagnostikujú, na mnohé z&nbsp;nich máme špecifickú liečbu, ktorou pacientom dokážeme zabezpečiť kvalitný život a&nbsp;zásadným spôsobom zlepšiť prognózu ich ochorenia.

Ako často sa tieto zriedkavé choroby u&nbsp;pacientov vyskytujú?

Vyskytujú sa s&nbsp;frekvenciou menej ako jeden prípad na dvetisíc v&nbsp;populácii. Máme pacientov s&nbsp;ochoreniami, ktoré má len niekoľko desiatok ľudí na svete. Máme aj pacientov, ktorých by podľa pôvodných odhadov malo byť na Slovensku len niekoľko, ale myslím, že aj na základe dlhoročnej činnosti, vzdelávania sme mnohé doposiaľ ultrazriedkové choroby dostali na úroveň „iba“ zriedkavých.

Každý jeden pacient má vzhľadom na svoje zriedkavé ochorenie aj špecifickú liečbu?

Áno. Sme aj centrom pre indikáciu viacerých zriedkavých takzvaných orphan liekov. Sú určené na liečbu raritných diagnóz. Často sú extrémne drahé a&nbsp;v&nbsp;prípade viacerých týchto liekov sme jediné indikačné centrum na Slovensku.

Hradí liečbu takýchto pacientov poisťovňa?

Tieto lieky je možné predpisovať, pokiaľ ich indikuje náš lekár alebo naše centrum a&nbsp;následne ich schváli revízny lekár danej poisťovne. V&nbsp;prípade našich pacientov sme sa zatiaľ nestretli s&nbsp;liekom, ktorý by poisťovňa nepreplatila, hoci liečba týchto ochorení býva finančne náročná. Tým, že sa dlhodobo snažíme v&nbsp;tejto oblasti vzdelávať a&nbsp;pracovať so zdravotnými poisťovňami, pri mnohých liekoch boli veľmi ústretové. Je to aj preto, že pre tieto zriedkavé choroby vedieme národné registre. Keď poisťovne žiadame o&nbsp;schválenie stanovenej úhrady, presne vieme, koľko pacientov s&nbsp;danou zriedkavou chorobou na Slovensku máme, koľko ich potenciálne môže pribudnúť a&nbsp;koľkí z&nbsp;pacientov s&nbsp;danou chorobou budú indikovateľní na túto liečbu. Na základe toho si potom poisťovňa môže predstaviť, aká finančne náročná daná liečba bude. Samozrejme, každá táto liečba je vždy v&nbsp;rukách špecialistu, ktorý má skúsenosti s&nbsp;jej použitím, tým je zaistená bezpečnosť použitia liečby aj správna indikácia u&nbsp;pacientov, ktorí ju naozaj potrebujú.&nbsp;

Pokračovanie na ďalšej strane...

Aktuálna situácia na Ukrajine doslova vytlačila kovid z&nbsp;médií, ale nie z&nbsp;nášho života. Aká je situácia u&nbsp;vás v&nbsp;nemocnici?

V&nbsp;nemocnici je stále pomerne dosť pacientov. Kovid z&nbsp;nášho života neodišiel, aj keď téma vojny je určite pálčivejšia a&nbsp;dôležitejšia. Ešte stále však máme pomerne dosť pacientov s&nbsp;ťažkým priebehom, o&nbsp;ktorých sa staráme. Aktuálne vidno, že počet nakazených klesá, ale treba byť v&nbsp;tomto smere pokorný a&nbsp;počkať, čo sa bude diať v&nbsp;najbližších týždňoch alebo mesiacoch.

Myslíte, že omikron je poslednou mutáciou vírusu alebo sa to nedá predpovedať?

V&nbsp;medicíne treba mať rešpekt pred predpoveďami do budúcnosti. Mnohé z&nbsp;predpovedí pandémie sa naplnili, ale niektoré sa nenaplnili. Toto je medicína, v&nbsp;ktorej nič neplatí na sto percent. Sú mnohé fakty a&nbsp;dáta, ktoré naznačujú, že omikron by mohol viesť k&nbsp;preklenutiu a&nbsp;zmene charakteru ochorenia do sezónnej formy respiračnej infekcie, tak ako je to v&nbsp;prípade chrípky, že sa bude objavovať v&nbsp;epidémiách, proti ktorým budeme očkovať a&nbsp;chrániť rizikových pacientov, zdravotníkov alebo cestovateľov. Treba však počkať. Zatiaľ sa zdá, že po omikrone sa žiadny akútny genetický variant klinického významu neobjavil. Keďže som principiálne optimista, dúfam, že sa s&nbsp;touto infekciou naučíme žiť a&nbsp;prestane zásadným spôsobom ovplyvňovať všetky sféry nášho života.

Ešte pred pandémiou ste sa venovali očkovaniu v&nbsp;rizikových situáciách. Aký je všeobecný záujem ľudí o&nbsp;očkovanie? Neuškodila mu masívna očkovacia kampaň aj antikampaň proti Covidu-19?

V&nbsp;úvode sme dúfali, že práve ochorenie Covid-19 s&nbsp;výrazným zásahom na úrovni celého sveta skôr zvýši záujem o&nbsp;očkovanie. Ešte pred dvomi rokmi sme túžili po vakcíne, aby sa pandémia čím skôr vyriešila. Vakcína prišla, no nepriniesla to, čo sa očakávalo. Nie v&nbsp;zmysle účinnosti, ale naladenia spoločnosti, že by sa zvýšil záujem a&nbsp;dôvera v&nbsp;očkovanie, práve naopak. Neuveriteľným spôsobom sa rozšírila antivakcinačná scéna, konšpiračné teórie… Je logické a&nbsp;akceptovateľné, že ľudia sa boja, nemajú radi neistotu. Tá sa prejavila v&nbsp;súvislosti s&nbsp;novým typom vakcín proti ochoreniu Covid-19. Ide síce o&nbsp;nový typ vakcín, nadväzuje však na platformu niekoľkých desaťročí, v&nbsp;ktorej sa vyvíjali mRNA alebo DNA vakcíny. Bohužiaľ, veľký priestor pred tým, ako vakcíny prišli, keď boli ešte len v&nbsp;klinickom skúšaní, sa uvoľnil pre rôzne konšpirácie, pre kolegov, ktorí sa ni­kdy očkovaniu nevenovali a&nbsp;odrazu dospeli k&nbsp;názoru, že práve teraz je ich čas, aby sa k&nbsp;nemu začali vyjadrovať. Bohužiaľ, mnohí lekári, nelekári aj sociálne aktívni ľudia urobili veľmi zlú službu v&nbsp;prípade očkovania proti ochoreniu Covid-19. Mnohí tí, ktorí im uverili, odmietli očkovanie, odmietli včasnú zdravotnú starostlivosť – lebo aj s&nbsp;tým sme sa stretli –, napokon, žiaľ, ochoreniu podľahli…

Viem, že je ťažké upustiť od svojho prvotného presvedčenia a&nbsp;zmeniť názor, ale čo sa týka očkovania proti Covidu-19, údajov, skúseností, dát, nielen z&nbsp;klinických skúšaní, ale i&nbsp;postregistračných štúdií zo svetových registrov, lokálnych, národných registrov, zo skúseností rôznych centier zaoberajúcich sa chronickými chorobami, sú pomerne veľmi presvedčivé, a&nbsp;to nielen z&nbsp;pohľadu účinnosti, ale aj bezpečnosti. Bohužiaľ, stále je tu veľký priestor na znevažovanie ľudí, ktorí propagujú očkovanie. Aj v&nbsp;tejto súvislosti vnímam nomináciu na Krištáľové krídlo ako gesto, ocenenie práce všetkých kolegov, lekárov, vedcov, zdravotných sestier, verejných zdravotníkov, ktorí pracovali v&nbsp;oblasti prevencie Covidu-19 očkovaním. Edukovali, vysvetľovali, publikovali, poskytovali rozhovory. Je to nominácia aj pre nich ako zadosťučinenie po tom všetkom, čo sme zažili.

S&nbsp;čím nepríjemným ste sa stretli vy osobne?

Zažil som v&nbsp;medicíne veľmi nepríjemné chvíle. Za celú svoju kariéru som sa nestretol s&nbsp;toľkou nenávisťou, znevažovaním, osočovaním, nadávkami, vyhrážkami… Je to skúsenosť, ktorú si zapamätám na celý život. Napriek tomu sme neprestali o&nbsp;očkovaní ďalej hovoriť. Neprestali sme edukovať, vysvetľovať, neprestali sme robiť mediálne vstupy, ktoré nie sú zamerané na našu prezentáciu, ale na to, aby sme prinášali čo najobjektívnejšie informácie, ktoré jednak vyplynuli z&nbsp;klinických skúšaní, ale aj z&nbsp;našich vlastných skúseností s&nbsp;očkovaním.

V medicíne nič neplatí na sto percent: Akým zriedkavým chorobám sa venuje lekár Miloš Jeseňák?

Jana Homolová

Výber pre vás

V medicíne nič neplatí na sto percent: Akým zriedkavým chorobám sa venuje lekár Miloš Jeseňák?

Jana Homolová

Súvisiace články

Narodený v strachu a v suteréne: Najmladší utečenec mal po príchode na Slovensko desať dní

Operácie pre pandémiu odložili: Na výmenu bedrového kĺbu sa čaká aj viac ako dva roky!

Čo dokáže láska: S mužom strácajúcim zrak vychovala päť dcér, šiestej nahradila mamu

Výber pre vás