Vystúpiť z bludného kruhu často pomôže mediátor alebo kouč. Ako vyzerá jeho práca? Opýtali sme sa medzinárodne certifikovnej koučky Magdalény Bacovej (48). Tá sa venuje rodičom, ktorí sa v takejto kríze ocitli.

Čo vaša práca zahŕňa?

V prvom rade chcem povedať, že náš právny systém je nastavený tak, že rodič musí presviedčať súd o tom, kto je lepší rodič. Tam sa začína celý problém. Súdy stále vo výraznej väčšine zverujú dieťa do rúk jednému rodičovi a ten sa potom všemožne snaží tento boj vyhrať. Keďže fungujem v rámci viacerých organizácií na Slovensku, zúčastňujem sa na mnohých svetových konferenciách a mám prístup k najaktuálnejším informáciám v rámci tejto problematiky, môžem vyhlásiť, že z rozvodu alebo rozchodu rodičov vyplývajú dve veci, ktoré majú hlboký dosah na psychiku dieťaťa: prvá je konflikt medzi rodičmi a druhá strata jedného z nich.

Náš systém však vytvára podmienky, aby medzi rodičmi nastal boj a aby sa dieťa následne zverilo do rúk len jednému. Najčastejšie je to mama. Zámerom a, samozrejme, mojou snahou je dosiahnuť rýchlejšie vyriešenie konfliktu medzi rodičmi a takisto to, aby dieťa neprišlo o rodiča, naopak, aby ich malo pri sebe oboch. Túto prácu som začala vykonávať v rámci svojho centra, ale postupne mi začali prichádzať špecifickí klienti, u ktorých sa prejavovala deštrukcia vzťahov medzi nimi a ich dieťaťom. Zachádzalo to až tak ďaleko, že dieťa začalo úplne odmietať jedného rodiča. Vtedy som sa dostala do občianskeho združenia Rada pre práva dieťaťa, kde sa podobnej problematike venujú viac. Ide o klientov, ktorí už vyčerpajú všetky možnosti, až napokon prídu sem. Následne s nimi pracujeme pomocou koučingu.

Aký taký koučing funguje?

Mojou úlohou je vytiahnuť klienta z konfliktu, v ktorom sa zmieta. Nie je to jednoduché, pretože tento konflikt je často plný obrovskej bolesti, hnevu, sklamania, smútku, ak napríklad rodič prišiel o dieťa. Snažím sa o to, aby sa na aktuálnu situáciu naučil pozerať inou optikou. Aby sa pokúsil vcítiť do toho, ako situáciu vidí dieťa, ako ju vníma druhý rodič a prečo robí niektoré veci. Väčšinou sú za tým rôzne strachy. Keď rodič toto pochopí, uľaví sa mu, lebo lepšie rozumie tomu, čo sa v danom konflikte, ale aj v jeho bývalom partnerovi či dieťati deje.

Na základe toho dokáže z neho vystúpiť, nebojovať a problémy riešiť inak, konštruktívnejšie. To následne prináša iné výsledky. Boj sa prestáva stupňovať. Cieľom práce s klientom je dospieť k tomu, aby začal bývalého partnera, rodiča svojho dieťaťa, rešpektovať, aby bol tento rešpekt vzájomný. Aj samotný zámer Rady pre práva dieťaťa je taký, aby rodičia zostali pri dieťati celý život, aj keď sa ako partneri rozišli.

Pracujete takto s obomi rodičmi alebo za vami prichádza len jeden z nich?

Je výnimočné, ak prídu spolu obaja rodičia. Najčastejšie chodí jeden rodič, ale už aj práca s ním prinesie zmenu celej rodine. Platí, že čím skôr rodič príde, tým skôr sa konflikt vyrieši, pretože sa nemá kedy prehĺbiť.

Ako sa o vás klienti dozvedia?

Mám tri typy klientov. Takí, ktorí za mnou prídu, lebo ma poznajú – to je aj najjednoduchší typ klienta. Väčšinou sú niekde na spomínanom začiatku. Práca s nimi je, úprimne povedané, najľahšia, lebo efekt vidím hneď. Niekedy stačí, že klient príde raz, pochopí situáciu a viac nepotrebuje chodiť. Potom sú takí, ktorí chodia cez organizáciu Striedavá starostlivosť. Tu je väčšinou určitá miera spolupráce rodičov a deštrukcia vzťahov nie je taká veľká. Najťažšie prípady prichádzajú z Rady pre práva dieťaťa. Tá rieši približne 150 prípadov ročne a ja pracujem asi s 50 z nich.

Často prichádza „istý štandard konfliktov“, kde sa drobnou prácou dejú zmeny, ale prichádzajú aj klienti zmietajúci sa v obrovskom konflikte. Takí, ktorí už vyskúšali všetko, a nič nefungovalo. Mnohí z nich zo svojho boja nevedia vystúpiť, čo, samozrejme, rešpektujem. Niekedy je dokonca pomocou aj to, keď rodiča dajú na prvé miesto sami seba. Poznám prípady, keď boj o deti fyzicky, psychicky aj finančne zruinoval úspešných ľudí, najmä mužov, ktorí to, že prišli o dieťa, nedokázali ustáť. Najlepším riešením preto bolo zanechať boj, aby nabrali stratené sily.

V jednom z vašich publikovaných článkov ešte z roku 2017 ste uviedli, že na sto svadieb pripadá 63 rozvodov, čo je obrovský počet. V čom je problém? Ľuďom sa nechce na svojich vzťahoch pracovať?

K tomu sa celkom vyjadriť neviem, pretože v praxi riešim najmä vyhrotené konflikty medzi rodičmi. Ešte stále je však dosť manželstiev a partnerstiev, ktoré sa vedia rozísť a fungovať ďalej. Kritických je podľa našich odhadov dvadsať percent zo všetkých prípadov. V rámci Bratislavy pozorujem, že mám oveľa viac klientov, ktorí nie sú zobratí. Práve preto na Slovensku klesá aj rozvodovosť. Nie však preto, že by ľudia pracovali na vzťahoch, rozchádzajú sa stále, len predtým neboli manželmi. A keďže neriešia rozvod, sú mimo rozvodových štatistík.

Pokračovanie na ďalšej strane...