Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Ste jedným z&nbsp;moderátorov hlavného spravodajstva. Popritom však toho v&nbsp;televízii stíhate až‑až. Čo vás z&nbsp;toho všetkého baví najviac?

Asi tie veci, ktoré súvisia s&nbsp;vedou a&nbsp;technikou. Čiže relácia Spektrum a&nbsp;Spektrum&nbsp;24, tieto dve veci. To je taká srdcovka. Okrem toho robím rozhovory v&nbsp;Novinách o&nbsp;12, moderujem hlavné spravodajstvo a&nbsp;to, čo nevidieť, je, že prispievam do súťažnej relácie Riskuj. Tam robím otázky.

To musí zaberať veľa času. Koľko hodín ste teda v&nbsp;televízii?

Zvyčajne chodím okolo desiatej a&nbsp;odchádzam o&nbsp;pol deviatej. To je môj štandardný pracovný deň. Ale to je každý druhý týždeň. Veľa času však trávim aj doma za počítačom, pretože niektoré veci treba dopredu pripraviť. Prípadne treba ísť niečo do terénu nahrať so Spektrom&nbsp;24. Takže je toho dosť. (Úsmev.)

Ale to zase nie. Vorkoholik bez práce nemôže žiť. Ja by som mohol bez toho žiť, ale baví ma to a&nbsp;z&nbsp;niečoho človek musí žiť.

Manželke neprekáža, že toľko pracujete?

Za tie roky si musela zvyknúť. Hlavne sa to potom kompenzuje ten ďalší týždeň, keď nie som v&nbsp;televízii. Teraz sa mi podarilo po dlhom čase, že som bol na­ozaj týždeň doma. Zvyčajne je to tak, že mám síce voľný týždeň, ale treba ísť niečo urobiť, nahrať niečo, takže ani tie dni nebývajú oddychové. Ale teraz bol naozaj pokoj.

Ak sa nemýlim, vaše deti sú už všetky tri dospelé. Viem, že najstarší sa osamostatnil, ale ako je to s&nbsp;druhým synom a&nbsp;s&nbsp;dcérou?

Žijú v&nbsp;Trnave so svojou matkou. Ešte študujú. Veronika teraz ukončila predposledný semester na policajnej akadémii. A&nbsp;syn len začal s&nbsp;vysokou školou. Vybral si masmediálnu komunikáciu.

Aká bola vaša reakcia, keď vám to povedala?

Hlavne som jej hovoril, že človek musí robiť v&nbsp;živote to, čo ho baví. A&nbsp;keď si myslí, že toto chce robiť, nech ide do toho.

Mladší syn pôjde vo vašich šľapajach podľa výberu školy.

Áno. Ale ešte sa to môže zmeniť. Uvidíme, kam sa posunie a&nbsp;kde skončí.

Najstarší syn si vybral ktorú oblasť?

Má podnik v&nbsp;Trnave. Začal s&nbsp;barom tesne pred kovidom. Len ho otvoril a&nbsp;už ho musel zavrieť, tak­že to boli také divoké dva roky pandémie, ale funguje stále. Hádam to bude dobré.

Aký s&nbsp;nimi máte vzťah? Ste kamarátsky typ otca alebo si túto cestu nerazíte?

Nikdy som sa nad tým nezamýšľal, či som s&nbsp;nimi chcel byť kamarát. Tak normálne som s&nbsp;nimi chcel vychádzať. Museli poslúchať, vedel som aj zvýšiť hlas, aby robili to, čo im poviem. Ale zase nebol som veľmi prísny.

Čiže keď bol nejaký problém, nemali obavu prísť za vami.

To som si nie celkom istý, či sa to dá takto povedať. (Smiech.) Asi všetky deti majú problém len tak prísť a&nbsp;riešiť veci s&nbsp;otcom. Ale bolo to v&nbsp;normálnej rovine. Nebol tam žiadny extrém.

Vráťme sa teraz do minulosti, keď ste prešli rozvodom. Niekto takéto zásadné veci považuje v&nbsp;živote za svoju prehru. Je to aj váš prípad?

Áno. Rozvod nie je dobrá vec. Nevyšlo to, bohužiaľ. Nedá sa to určite považovať za výhru, takže je to skôr prehra, že sa niečo nepodarilo, niečo nevyšlo.

S&nbsp;druhou manželkou vám to klape už dlhé obdobie. Oplatilo sa teda „čakať“ na túto lásku?

Oplatilo. To je pravda. Sme spolu už osemnásť rokov od svadby. A&nbsp;spolu to bude už asi dvadsať rokov.

Poznáme vás ako uhladeného elegána z&nbsp;obrazovky. Aký je Ján Mečiar, keď sa doma zavrú dvere?

Myslím si, že som uhladený aj doma, aj keď nie som taký „vyfešákovaný“. Manželka by vedela asi viac rozprávať. Ale je pravda, že som doma dosť tichý. Keď nemusím, nič nehovorím.

V&nbsp;práci sa teda vyrozprávate a&nbsp;doma chcete pokoj.

Bohužiaľ, je to tak, ale myslím si, že to tak má mnoho ľudí, ktorí sa živia podobou prácou, akú mám ja.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

MEČIAROV VNÚČIK JE ROZKOŠNÝ. SPOLOČNÉ FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

Niekedy ju to „vytáča“ a&nbsp;je z&nbsp;toho nervózna, ale vždy sa nejako dohodneme.

Aké sú pre vás tie najpríjemnejšie chvíle s&nbsp;manželkou?

Hovorím, že najlepšie mi je doma, keď nemusím nikam ísť. A&nbsp;keď obaja nemáme žiadne povinnosti. Ale trebárs radi chodíme s&nbsp;autami veteránmi po Slovensku. Keď sme v&nbsp;Michalovciach alebo v&nbsp;Košiciach na veteránskych akciách, tam nám je naozaj dobre.

Vždy je to tak, že buď sa dohodneme, alebo sa aj pohádame. V&nbsp;každom manželstve sú predsa aj hádky. To je jasné. A&nbsp;nikdy to nie je jednostranné. Robíme kompromisy. Vždy je to otázka dohody.

Viete si pri konflikte priznať chybu alebo ste tvrdohlavý?

To je zákerná otázka. (Smiech.) Manželka by vám povedala, že som tvrdohlavý, obaja sme Levi. Ale ja si myslím, že si viem priznať chybu, že som niečo urobil zle alebo som niečo povedal, čo som nemal povedať. Takže áno, viem si priznať chybu.

Z&nbsp;predošlého manželstva máte tri deti. S&nbsp;Jankou ste dieťa nemali. Bola tam v&nbsp;minulosti takáto túžba po spoločnom potomkovi?

Áno, ale nevyšlo to. Tak by som to povedal.

Zomklo vás to možno ešte viac a&nbsp;váš vzťah sa ešte viac prehĺbil?

Keď sa na to teraz tak spätne pozerám, asi áno.

Možno o&nbsp;to viac si teraz užívate svoju úlohu dedka, a&nbsp;teda malého vnúčika?

Často sme sa rozprávali, že je dobre, že deti sú už odrastené a&nbsp;netreba s&nbsp;nimi riešiť už nič. Všetko si vedia vyriešiť samy. Že si dnes už nevieme predstaviť mať malé dieťa v&nbsp;tomto veku. Je dobré, čo bolo. Je to za nami a&nbsp;teraz je nám dobre. Keď k&nbsp;nám príde syn s&nbsp;vnukom, je to krásne. Pohráme sa, máme zábavu a&nbsp;pekný čas, ale potom nech si ho zoberú rodičia a&nbsp;my máme svätý pokoj. (Smiech.)

Keď vám syn povedal, že čaká dieťa s&nbsp;partnerkou, aké to boli pocity. Cítili ste sa na úlohu dedka?

Moja mama bola babka v&nbsp;nižšom veku, ako som sa stal dedkom ja. Takže toto som až tak neriešil. Skôr som si pomyslel, že oni sa do toho vrhli skoro. Syn mal 22&nbsp;rokov. Viem, že kedysi to bolo normálne, ale v&nbsp;súčasnosti sa vek rodičov posúva trošku vyššie, keď majú niečo za sebou a&nbsp;majú vlastné zázemie. Bolo to také rozpačité. Ale keď nás postavili pred hotovú vec, tak už, samozrejme, nič neurobíte. Povedali sme im, že im pomôžeme, ako budeme vedieť. Nerobili sme žiadne scény a&nbsp;normálne sme sa porozprávali. Uzavreli sme to tým, že čo budeme vedieť a&nbsp;s&nbsp;čím budú oni potrebovať, nemáme problém pomôcť.

Dávate synovi aj nejaké rady, čo sa týka rodičovstva?

Toto naozaj nechávam na neho a&nbsp;na jeho partnerku. Keď sa starí rodičia začnú starať do rodičovských záležitostí, najmä pri takýchto malých deťoch, nevedie to k&nbsp;ničomu dobrému.

Aké to bolo pre vás, keď ste vnuka prvýkrát zobrali do náručia?

Nejako extrémne to neprežívam. Toto nech prežívajú rodičia, ja som si to prežil so svojimi deťmi. Toto nechám na rodičov.

sTakže otázka, ako vám vnuk zmenil život, asi nebude namieste.

Asi nijako. Vnuk sa narodil počas pandémie, videli sme ho prvýkrát asi až po troch mesiacoch od narodenia. Korona skomplikovala vzájomné kontakty a&nbsp;navyše bývajú aj dosť ďaleko od nás. Nevídame sa až tak často, ale snažíme sa, samozrejme, čo najviac, aby sme boli aj s&nbsp;nimi, aj s&nbsp;malým.

Asi to bude iné, keď vnuk trošku podrastie.

Presne. Na to čakáme. (Úsmev.) To som tuším hovoril synovi pred rokom, že keď to budú tak cítiť, pokojne ho k&nbsp;nám môžu doniesť nadlhšie.

Myslím si, že áno. Aj teraz keď príde, vystrájame spolu, robíme rôzne hlúposti, skladáme stavebnice…

Čo by ste povedali svojmu mladému ja, keby ste mali takú možnosť a&nbsp;vedeli by ste o&nbsp;všetkom, čím ste v&nbsp;živote museli prejsť?

Asi nič. Keby sa všetky tie veci, ktoré som od mladosti zažil, neboli stali, asi by to nedospelo do takého stavu, aké je to teraz, keď som spokojný a&nbsp;nič mi nechýba. Všetko je plus-mínus v&nbsp;poriadku. Asi bolo treba preskákať aj tie ťažšie časy, aj tie ľahšie časy a&nbsp;postupne to smerovalo až sem. Myslím si, že teraz sa nemám na čo sťažovať.

<strong>ČO NA MODERÁTORA PREZRADILA JEHO MANŽELKA? ČÍTAJTE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

Pamätáte si na vaše prvé stretnutie? Čím vás manžel zaujal?

Manželka Janka: Spoznali sme sa dávno pred tým, ako to medzi nami zaiskrilo. Ja som robila v&nbsp;agentúre a&nbsp;Janko robil v&nbsp;rádiu, ktoré bolo naším mediálnym partnerom. Vtedy mal len syna Adama. Stretávali sme sa na akciách. Až raz po rokoch v&nbsp;jeden deň po nejakej akcii v&nbsp;lete mi zavolal, či nemám chuť ísť na kávu. Na káve som sa dozvedela, že už býva v&nbsp;Bratislave a&nbsp;ide sa rozvádzať. Dozvedela som sa, že odišiel od ženy, že si prestali rozumieť a&nbsp;hlavne chcel deti ušetriť toho, čo prežil on, keď bol malý a&nbsp;jeho rodičia sa rozvádzali, až keď bol dospelý. Chodil dvakrát do týždňa do Trnavy za deťmi vlakom, nechal auto žene, neskôr jej kúpil byt a&nbsp;začal nanovo. Proste sa nám stretli pohľady a&nbsp;stalo sa to. Zaľúbili sme sa. On je úžasný muž, počúva, síce veľa nerozpráva, ale vždy sa&nbsp;dohodneme. Má svoju charizmu, je džentlmen, nikdy sa nestará o&nbsp;klebety, a&nbsp;keď sa mu niekto zverí, naozaj si to nechá pre seba.

Manžel mi spomínal, že doma je tichý a&nbsp;niekedy vám to „lezie na nervy“. Ako to teda vnímate?

No, Janko doma veľa nie je. Keď príde, nerozpráva, niekedy pár viet, ale väčšinou ja sa pýtam a&nbsp;dostávam jednoduché jednoslabičné odpovede: áno, nie, neviem... Podľa toho, ako je unavený. Takže desať otázok a&nbsp;mám vetu rozvitú. (Smiech.) No vie ma aj dostať do varu, ale každé ráno vstávame do nového dňa nanovo, bez hádok, ako keby sa večer nič nebolo stalo. A&nbsp;to ma naučil on a&nbsp;za to som mu vďačná. Neurážať sa a&nbsp;ísť ďalej s&nbsp;novým dňom. Keď má voľno, Janko má svoje koníčky, tak sa venuje im. Športuje, beh, cyklistika, plávanie, hudba, filmy, knihy a&nbsp;majstrovanie v&nbsp;garáži. Aj záhradu máme podelenú: on má svoj trávnik a&nbsp;ja všetko ostatné –&nbsp;kvitnúce kríky, kvety, vyvýšené záhony na paradajky, ktoré mi spravil a&nbsp;vyšperkoval svojou fantáziou. Vyzerajú naozaj inak ako bežné.

Je to skvelý inteligentný muž, ktorý nefrfle na všetko, nenadáva a&nbsp;na všetko pozná odpoveď. Viem, že medzi nami je puto, hovorí sa tomu láska, a&nbsp;stále mi to dáva aj po tých rokoch najavo, vie ma vždy prekvapiť. Je to skvelý manžel, stojí pri mne, ale zároveň je to muž so svojou „ješitnosťou“, s&nbsp;ktorou sa my ženy musíme naučiť žiť. Janko je vorkoholik a&nbsp;žiť s&nbsp;takým človekom treba vedieť. Ja sa snažím mu uľahčiť alebo spraviť, čo potrebuje alebo po čom túži, a&nbsp;on je vďačný a&nbsp;tolerantný ku mne vo všetkom. Vždy sa vieme dohodnúť a&nbsp;to je na tom úžasné, že sa vieme naladiť na rovnakú nôtu.

Aké je žiť so známou osobnosťou? Ako vnímate jeho popularitu?

Ja to tak neberiem, stále je rovnaký, odkedy sme spolu –&nbsp;či je známy, alebo nebol. V&nbsp;Bratislave to vôbec nepociťujeme, ale keď sa presunieme ďalej od Bratislavy, v&nbsp;strede a&nbsp;hlavne na východe ho ľudia zastavujú s&nbsp;úsmevom a&nbsp;chcú sa s&nbsp;ním fotiť. Sama im poviem, že ich odfotím, a&nbsp;nerobí mi to problém. Je to milé.

Manžel má z&nbsp;predošlého manželstva tri deti. Ako sa vyvíjal váš vzťah s&nbsp;nimi?

Deti u&nbsp;nás boli často a&nbsp;pravidelne od našej svadby. Chodili k&nbsp;nám s&nbsp;radosťou. Navyše kým vyrástli, takmer všetky choroby –&nbsp;maród­ky, trávili so mnou a&nbsp;s&nbsp;Jankom. Aj tým sa vybudoval medzi nami úžasný vzťah a&nbsp;trvá až dodnes. Dnes sú už dospelí a&nbsp;majú svoje záujmy, ale to, čo je medzi nami, je trvácne. Ten vzťah je stále rovnaký –&nbsp;ľúbim ich, aj keď som ich neporodila, som ich Janka a&nbsp;vždy v&nbsp;živote im pomôžem, keď budem môcť.

MEČIAROVA manželka otvorene priznáva: Janko je vorkoholik a žiť s takým človekom treba vedieť!

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás

MEČIAROVA manželka otvorene priznáva: Janko je vorkoholik a žiť s takým človekom treba vedieť!

Roman Wesserle

Súvisiace články

Na exkluzívnej návšteve u Rasťa Ekkerta: Bývalý jojkár sa teší životu mimo civilizácie

Manželia Šarköziovci priznávajú: Sme naozajstní kočovníci v živote! Kam sa opäť sťahovali?

Herečka MAJESKÁ o seriáli Dunaj: Občas mám pocit, že aj dnes žijeme také ticho pred búrkou!

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás