Jana Homolová

Obdobie korony bolo pre mnohých umelcov náročné. Ako ste ho prežívali vy?

Bolo to veľmi zlé, naozaj veľmi, ale myslím si, že všetci v&nbsp;tomto kultúrnom odvetví to mali podobné. Na druhej strane, keď sa pozriete na oblasti ako gastro alebo zdravotníctvo, musíte uznať, že v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nimi nám bolo v&nbsp;podstate dobre. Lenže tým, že naša práca sa nedá robiť z&nbsp;domu – herec musí byť na javisku v&nbsp;divadle alebo na pľaci –, nedalo sa pracovať vôbec. Bol som zvyknutý robiť trinásť-štrnásť hodín denne, a&nbsp;to sa naozaj nepovažujem za vorkoholika, ale zrazu som musel ostať doma, čo bolo zvláštne.

Viete, máte nejakú rutinu, ktorú vám niečo, v&nbsp;tomto prípade pandémia, naruší a&nbsp;trvá to naozaj dlho. Keby to bolo mesiac-dva, ale bol to rok a&nbsp;pol, keď som nerobil takmer nič. Okrem toho som v&nbsp;súkromnom živote dosť veľký asociál, čo znamená, že pokiaľ nemusím vychádzať z&nbsp;domu, tak nevychádzam. Napriek mojej asociálnosti sa mi práve v&nbsp;období kovidu stalo, že som po kontakte s&nbsp;ľuďmi túžil. Hovoril som si: Bože, kiežby som sa mohol stretnúť aspoň s&nbsp;jedným človekom! Potom sa krajina nachvíľu otvorila, raz sme sa spolu s&nbsp;kamarátmi opili a&nbsp;opäť nás zavreli. (Smiech.)

Tá bola pre mňa osobne horšia než prvá. Nastúpila veľká nenávisť k&nbsp;ľuďom pracujúcim v&nbsp;kultúre. Vyostrila sa tu akási povaľačská ideológia, keď konkrétni umelci žiadali o&nbsp;finančnú podporu. Osobne rozumiem animozite k&nbsp;týmto ľuďom zo strany širokej verejnosti. Ak umelcov zastupujú ľudia, ktorí sú na hranici milionárstva a&nbsp;kompetentným kážu, čo majú robiť, to je skutočne mimo. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že ľudí, ktorí sú v&nbsp;rámci kultúry takíto vysokopostavení, je mizivé percento.

Zavrhnúť preto všetku kultúru na základe niekoľkých individualít je hlúpe. Na celú problematiku sa snažím dívať triezvo. Vidím chyby, ktoré sa stali na jednej aj na druhej strane, ale vo všeobecnosti ma mrzí aktuálny stav kultúry na Slovensku. Už pred kovidom sme začali zle. Na poste ministerky kultúry bola pani Lašáková, čo bolo strašné, a&nbsp;s&nbsp;kovidom do funkcie nastúpila pani Milanová… Mám pocit, že z&nbsp;tejto situácie sa budeme dostávať desiatky rokov, a&nbsp;vidno to aj na divadelníkoch. Mnohí nevládzu, sú demotivovaní, lebo sa na nich kašle. Naozaj neviem, ako chce túto situáciu vyriešiť aktuálna pani ministerka.

Vy sa s&nbsp;Natáliou Milanovou poznáte osobne.

Áno, bola mojou učiteľkou dejepisu na strednej škole. Napriek tomu, čo som teraz povedal, zo školy s&nbsp;ňou mám veľmi dobrú skúsenosť. Ako učiteľka bola skvelá a&nbsp;bola jednou z&nbsp;našich najobľúbenejších pedagógov. To, čo sa deje teraz, je pre mňa nepochopiteľné. Keď do takejto funkcie nastúpi niekto, kto s&nbsp;kultúrou nemá skúsenosti, nikdy nepracoval v&nbsp;tejto oblasti, dáte mu šancu, aby sa zorientoval a&nbsp;zaučil. Lenže toto sú už dva roky a&nbsp;my stále padáme… Samozrejme, plne si uvedomujem, že naša existencia nemá také opodstatnenie ako agrorezort alebo zdravotníctvo, no načo potom máme ministerstvo? Ale opakujem, rozumiem, keď ľudia žijú z&nbsp;minimálnej mzdy a&nbsp;kultúra ich nezaujíma, lebo riešia vlastné prežitie. O&nbsp;týchto ľudí sa však stará úplne iné ministerstvo, ktoré sa s&nbsp;ministerstvom kultúry nebije. Naozaj nerozumiem tej veľkej nenávisti k&nbsp;umelcom, keď spadáme pod úplne iný rezort.

A&nbsp;kedy sa u&nbsp;vás situácia začala lámať a&nbsp;dostali ste sa opäť k&nbsp;práci?

Bez práce som bol naozaj rok a&nbsp;pol. Rozbiehať sa to začalo asi pred tromi mesiacmi. V&nbsp;divadle sme začali skúšať medzi druhou a&nbsp;treťou vlnou, dokonca sme mali premiéru pre obmedzený počet ľudí a&nbsp;postupne prišli aj seriálové ponuky.

Rok a&nbsp;pol bez práce znie strašne. Čo vám pomáhalo nezblázniť sa?

Osobne bola pre mňa najhoršia vidina toho, že to takto ostane navždy. Racionálne som si uvedomoval, že kultúra sa musí otvoriť, ale čakanie bolo nekonečné. Nevládal som čakať, a&nbsp;to nielen finančne, ale aj pre sebarealizáciu… Snažil som sa držať si hlavu pokope. Tak sme s&nbsp;priateľkou sledovali filmy, seriály, čítal som knihy, hral videohry, chodili sme aj sa chodíme otužovať…

A&nbsp;čo písanie scenárov? V&nbsp;minulosti ste mi prezradili, že ste sa intenzívne venovali aj tomu.

Nedalo sa písať. Bol som taký nesústredený, že aj keď som si k&nbsp;tomu sadol, vydržal som písať asi 20 minút. Zároveň – o&nbsp;tomto nemám problém hovoriť – mám diagnostikovanú patologickú depresiu už asi šesť rokov. A&nbsp;keď takto indisponovaného človeka zatvoria do izolácie bez vidiny budúcnosti, jeho stav sa zhorší trojnásobne. Myslím, že nikomu nešli počas pandémie lepšie kšefty ako psychológom a&nbsp;psychiatrom. (Smiech.) Ale, chvalabohu, že to ľudia riešia. Osobne to bolo asi moje najhoršie obdobie, veľmi som sa prejedal, pribral, potom som schudol, opäť sa prejedal a&nbsp;opäť schudol…

Áno, ja mám stáleho lekára už niekoľko rokov a&nbsp;je naozaj skvelý. Viacerých ľudí z&nbsp;môjho fachu som k&nbsp;nemu dostal a&nbsp;sú rovnako spokojní. Páči sa mi na ňom aj to, že nenúka ľuďom za každú cenu lieky, ak ich nepotrebujú. Sedí s&nbsp;nimi, povie im, v&nbsp;čom je problém, a&nbsp;mám dokonca dvoch kolegov, ktorým povedal, aby si zariadili určité veci v&nbsp;živote a&nbsp;bude to fajn, že lieky absolútne nepotrebujú.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

V&nbsp;rámci práce už máte podstatne lepšie obdobie. Dokonca ste posilou v&nbsp;novej sérii markizáckych Oteckov. Kedy prišla táto ponuka?

Myslím, že v&nbsp;novembri. Absolvoval som kasting na postavu Dávida Veselého, ktorú hrá Dano Žulčák(33), a&nbsp;som rád, že som ju napokon nedostal, lebo som mal hrať chalana, ktorý má rád oslavy a&nbsp;tie ja vôbec nemám rád. (Smiech.) Dokonca som mal aj spievať. Asi budem od televízie Markíza vyžadovať nahrávky z&nbsp;kastingov, kde spievam spolu s&nbsp;Aďou Bučko (32), aby som sa na sebe mohol zabaviť, lebo Aďa spieva krásne, ale ja som hluchý ako poleno. (Smiech.) Následne som dostal úlohu účtovníka Paľa, čo ma veľmi potešilo. Po pár mesiacoch mám pocit, že to je najpríjemnejšia spolupráca, akú som doteraz robil. Atmosféra na nakrúcaní je úžasná, nikto na nikoho netlačí, keď sa mešká, tak sa to radšej dobehne bez stresov a&nbsp;tento štýl práce mi veľmi vyhovuje. Je to pekná robota, ktorú mi ospevovali aj iní kolegovia.

Doteraz ste na obrazovkách stvárňovali vždy pozitívne postavy. Tento Paľo je trošku výnimka.

Z&nbsp;toho sa naozaj teším, lebo v&nbsp;divadle som najčastejšie hrával rôzne zblúdilé duše, básnikov, sociopatov. Väčšinou som sa zabil alebo som niekoho zabil… A&nbsp;v&nbsp;televízii som bol od seriálu Kukučka vždy za veľmi milého chlapca. Postava Paľa, účtovníka novej rodiny, nie je úplne zlá, no občas mám pocit, že je až prehnane pasívne zamilovaný do Rie, ktorú Andrea Bučko hrá, a&nbsp;následne z&nbsp;jeho strany prichádza k&nbsp;manipulácii. Nemyslím, že to robí zámerne, no mňa teší, že tentoraz nie som vykreslený ako dobrák. Som rád, že môžeme hrať spolu s&nbsp;Dankom Žulčákom, lebo s&nbsp;ním je vždy veľká zábava, a&nbsp;nedá mi nepovedať, že Aďa Bučko je moja dlhoročná kamarátka a&nbsp;zároveň režisérka z&nbsp;VŠMU. Kedysi ma režírovala a&nbsp;teraz mi robí až machiavelisticky dobre, keď jej režiséri dávajú rovnaké pripomienky, aké mi dávala ona v&nbsp;škole. (Smiech.)

Že či! Samozrejme, ešte sa na tom aj smejem. Sme veľmi blízki priatelia, takže keď len periférne na sebe zacíti môj pohľad, odkáže mi: „Áno, viem, viem…“ To je veľmi zábavné. (Smiech.)

Áno a&nbsp;veľmi sa z&nbsp;toho teším, lebo to nebýva pravidlom. Mám kolegov, ktorých by som nosil na rukách, lebo sú naozaj skvelí, a&nbsp;potom sú takí, ktorí majú maniere, čomu vôbec nerozumiem, lebo všetko sa dá rozumne vykomunikovať. O&nbsp;to som radšej, že môžem byť súčasťou Oteckov, lebo práca na tomto seriáli je naozaj skvelá.

Keď sme spomenuli Andreu Bučko, má známych rodičov – mamu speváčku Adrienu Bartošovú (61), otca herca Štefana Bučka (64). Vy zas máte známeho starého otca Štefana Kvietika (87). Ako sa vám žije s&nbsp;nálepkou „Kvietik“? Neprekáža vám?

Nie, vôbec a&nbsp;hlavne tomu ani nevenujem pozornosť. Pre mňa je dedo dedo. Plne si uvedomujem celé jeho životné dielo, ale prirovnania, ktorými ma skrz neho titulujú, ma až tak nezaujímajú. A&nbsp;ide o&nbsp;obgeneračný rozdiel, preto spomínané prirovnania, ktoré sa raz za čas v&nbsp;médiách objavia, nie sú úplne adekvátne. Sme typologicky, v&nbsp;rečovom aj hlasovom prejave úplne rozdielni. Čo sa týka mňa, robím len niečo, čo ma baví, a&nbsp;tým sa to končí.

Ak človek doma žije s&nbsp;národným umelcom, istotne ho neglorifikuje tak ako široká verejnosť.

(Smiech.) Áno, presne. Dedo je obyčajný človek, ktorý mi ako malému chlapcovi nevedel obliecť traky. Vždy som ich nosil naopak. (Smiech.) To je skrátka dedo a musím povedať, že skvelý. Ale odhliadnuc od toho, v&nbsp;súvislosti so spomínaným porovnávaním sa mi stalo kadečo. Snažím sa nepripúšťať si to. Samozrejme, stretol som sa s&nbsp;rečami, že ma dedo dostal na vysokú školu alebo – a&nbsp;toto je naozaj skutočný príbeh – kvôli mne chceli zvolať tlačovú konferenciu, lebo mi vraj môj otec vybavil reklamu na eurofondy… Teraz naozaj nežartujem.

Žiadna tlačovka sa nekonala, pretože tú prácu som dostal na základe kastingu, ktorý spolu so mnou absolvovali mnohí ďalší herci.

Ešte v&nbsp;minulosti ste spomínali, že starý otec naozaj veľmi poctivo sleduje vašu kariéru. Ako sa mu páčia Oteckovia?

Áno, sleduje všetko, v&nbsp;čom hrám. Povedal by som, že ma až<em> „stalkuje</em>“. (Smiech.) Má odsledované všetky časti Kukučky, videl Sestričky, teraz Oteckov, sleduje všetko.

Mne to pripadá veľmi milé, že sa takto zaujíma, a&nbsp;beriem to úplne pozitívne.

Aj vám občas dá nejakú hereckú radu?

To nie. O&nbsp;mne sa nevyjadruje. Neviem, či to je preto, aby ma neurazil, alebo je naozaj spokojný. V&nbsp;podstate do dnešného dňa to neviem posúdiť, ale občas kritizuje technické veci alebo herecké výkony iných. (Smiech.)

Starého otca ste túžili opäť dostať pred kameru. Už ste mali napísaný scenár filmu. V&nbsp;akom je štádiu?

Scenár je hotový, ale neprešiel cez produkcie. Veľmi často nám hovorili, že je to príliš riskantný projekt – iný, čo ma dosť mrzelo, lebo som z neho nemal tento pocit. So spoluscenáristom Mišom sme ostali sklamaní, lebo keď sme to dali prečítať nezávislým ľuďom, vždy sa k tomu vyjadrili veľmi pozitívne. Samozrejme, môžeme počkať a ponúknuť ho opäť po nejakom čase, ale tento scenár sa nám páčil najmä preto, že sa nám v ňom podarilo absolútne oddeliť od politiky, od problémov súčasnej doby. Nápady však máme stále a písanie nás baví. A&nbsp;čo sa týka môjho deda, keby to v&nbsp;budúcnosti vyšlo, bol by integrálnou podstatou celého filmu. Stále verím, že nám to jedného dňa vyjde.

Jeho návrat na obrazovky by bol veľmi príjemným prekvapením pre divákov, ktorí na neho stále nezabúdajú.

To ma veľmi teší, že sa o&nbsp;neho stále zaujímajú. Povedzme si úprimne, keď môj dedo hrával, bol výborný a&nbsp;osobne mám pocit, že skončil skôr, než mal. Je to môj subjektívny pocit, ale myslím si, že ešte mohol v&nbsp;divadle chvíľu zotrvať. Lenže je tvrdohlavý, je to Kvietik, čiže prišlo rozhodnutie a&nbsp;bolo… O&nbsp;to viac ma mrzí, že to s&nbsp;naším scenárom nevyšlo. Mohlo to byť naozaj dobré.

Máte za sebou aj netflixovú produkciu. Zahrali ste si v&nbsp;seriáli Van Helsing. Aká to bola skúsenosť?

Samozrejme, bol to béčkový projekt, ktorý si to na druhej strane aj stopercentne uvedomoval. Hral som v&nbsp;seriáli, kde som mečom zabíjal upírov. Môže človek chcieť od života niečo viac? (Smiech.) Bola to obrovská zábava. Súčasťou seriálu bol napríklad herec Kim Coates(63), ktorého sledujem už veľmi dlho, a&nbsp;mal som možnosť sa s&nbsp;ním nielen rozprávať, ale s&nbsp;ním aj hrať. Stretol som sa tam s&nbsp;herečkou Nicole Muñozovou (27). Tú som zas videl v&nbsp;jednom horore a&nbsp;bola veľmi dobrá. Napokon sme spolu boli celé nakrúcanie. Celý kanadský štáb bol enormne milý. Ani náznakom neprišlo nejaké vyvyšovanie sa nad Slovákov. Bolo to fenomenálne nakrúcanie a&nbsp;išiel by som do toho hneď a&nbsp;znova. Do veľkej miery sa týmto mi v&nbsp;podstate splnil sen, lebo som hral v&nbsp;béčkovom pesudohorore. (Úsmev.)

Nie, nebol. Dokonca sme sa s&nbsp;tvorcami dohodli na mojom prízvuku, pretože keď rozprávam po anglicky, mám skôr americký prízvuk, takže angličtina, ktorá v&nbsp;seriáli odznieva, je moja angličtina a&nbsp;som rád, že mi s&nbsp;ňou dovolili trošku experimentovať.

Nedávno ste prekonali kovid. Ako ste ho zvládli?

Veľmi ma prekvapil jeho rýchly nástup z&nbsp;nuly na sto. Prišiel som práve na nakrúcanie, nebolo mi nič, naskúšali sme scénu, urobili tri ostré a&nbsp;po tretej ostrej som cítil, že sa necítim komfortne. Štvrtú ostrú mi už nebolo dobre. Keď sme skončili, sadol som do auta a&nbsp;vedel som, že je zle. Dal som si urobiť antigénový test, PCR test a&nbsp;oba boli pozitívne, tak sme sa zavreli doma. Bolo to super, lebo som si od priateľky dva dni oddýchol. (Smiech.) Samozrejme, ona vie, že žartujem. Prvé dva dni mi bolo naozaj veľmi zle a&nbsp;bola to asi najsilnejšia chrípka, akú som kedy mal. Tretí deň som celý prespal a&nbsp;na štvrtý mi už nebolo nič. Priateľka na tom bola horšie, ale prežili sme to. Jej to sadlo na pľúca a&nbsp;mesiac po kovide mala stále veľmi ťažký kašeľ. Ja som zas stratil chuť aj čuch. Chuť už mám naspäť a&nbsp;čuch asi na 30 percent. Bola to skúsenosť, ale znova by som to nerád dostal.

A&nbsp;ako ste na tom so sociálnymi sieťami? V&nbsp;minulosti ste si ich zrušili. Stále to platí alebo ste naspäť v&nbsp;online svete?

Dal som ich preč. Príliš veľa sa tam o&nbsp;mne klamalo. Mnohých ľudí totiž poznám osobne a&nbsp;do veľkej miery to, čo tam uverejňovali alebo tvrdili, nebola pravda. Nebavili ma rôzne motivačné citáty alebo fotografie detí. Osobne mi nie je sympatické zverejňovanie fotiek detí. Pripadá mi to ako absolútne nerešpektovanie ich osobnosti a&nbsp;súkromia. Dlhšie som zvažoval, že sa sociálnych sietí zbavím, a&nbsp;myslím, že som sa rozhodol správne.

Matúš Kvietik o kariére slávneho deda: Skončil skôr, než mal, je tvrdohlavý!

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Matúš Kvietik o kariére slávneho deda: Skončil skôr, než mal, je tvrdohlavý!

Jana Homolová

Súvisiace články

Ide si za snom východniara: Kandráč do biznisu zapojil aj deti

Pol roka každú noc ten istý sen: Názlerová odhalila prečo sa začala venovať minulým životom!

Futbalový tréner Vladimír Goffa si prešiel peklom! Schudol 25 kíl a opäť sa učil chodiť

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás