Emka však zvládla pôrod, haváriu aj operáciu. Možno aj preto, že jej rodičia vždy verili a tvrdia, že je veľká bojovníčka. Aké pokroky už urobila?

Sú to skoro dva mesiace, čo sa vám predčasne narodila dcéra Emka, ktorú máte s partnerkou Beátou (35). Ako sa malej darí?

Emka je zatiaľ v nemocnici v inkubátore a keďže je v intenzívnej starostlivosti skvelých lekárov a sestričiek, pomaličky napreduje. Začala priberať, toleruje mamino mliečko. Musím povedať, že Beátka je skvelá mama. Osem ráz za deň si odsáva mlieko a vďaka tomu sme sa stali aj darcami materského mlieka. Dva razy denne ho nosíme Emke a raz do mliečnej banky.

Po mesiaci a pol začala Emka dokonca už aj sama dýchať. Odpojili ju od tracheálnej intubácie, čo znamená, že už nemá hadičku v pľúcach, ale má len podporné dokysličovanie, čo je fantastické, keďže prognózy lekárov neboli pozitívne.

Hovorili, že jej pľúca nie sú natoľko vyvinuté, aby dýchanie zvládla sama, navyše v brušku nemala plodovú vodu. Malá je však veľká bojovníčka. Napriek komplikáciám to zvláda fantasticky a my sa už nevieme dočkať, kedy ju budeme konečne držať v náručí.

Dočítala som sa, že sa narodila v noci. Boli ste pri pôrode?

Samozrejme. Beátka ležala v nemocnici, keďže mala rizikové tehotenstvo už od štvrtého mesiaca. Prešli sme si všetky bratislavské nemocnice. Dva aj pol mesiaca mala veľmi striktne obmedzený režim, dvakrát musela byť hospitalizovaná na dlhší čas.

V ten deň, keď sa malá narodila, som bol za ňou na návšteve. Už vtedy mala príznaky, ktoré nasvedčovali, že by sa mohlo schyľovať k pôrodu. Ale kto by to predpokladal v šiestom mesiaci, keď sa mala Emka narodiť až začiatkom októbra?

Chcel som pri Beátke zostať, ale lekári ma poslali preč, keďže ju čakali vyšetrenia. Len čo som došiel domov, už mi volala, že bude rodiť. Šiel som späť a v priebehu dvoch hodín sa malá narodila. Bolo to asi okolo deviatej večer. Do pol jednej v noci sme čakali na výsledky. Tam som sa stretol s tým, že dieťatko je malinké a nemusí do rána prežiť.

S počudovaním som počúval, ako môže niekto niečo také povedať, aj keď chápem, že lekári nechcú dávať ľuďom falošnú nádej. Ale vždy je lepšia nejaká nádej, ako niekoho vopred odpísať. Osobne tomu nerozumiem. V podstate sa nepotvrdilo nič z toho, čo nám povedali, až na problém s trávením. Všetci dobre vieme, že pozitívny prístup prináša lepšie výsledky ako pesimizmus.

Pri narodení sa podľa médií nadýchla a plakala, bolo to tak?

Áno, povedali nám to sestričky. Neboli si isté, či bude dýchať, plakala, aj keď to bolo len vidieť, nie počuť, pretože hlasivky vyvinuté ešte nemá.

Mala vaša partnerka možnosť privinúť si ju?

Nie, v sekunde, ako sa malá narodila, ju zobrali preč. Musela ísť okamžite na prístroje, aby jej mohli pri dýchaní pomôcť. Videl som ju až v inkubátore.

Pri narodení mala Emka hmotnosť 833 g. Koľko merala?

Pôrodná hmotnosť bola taká, ale potom schudla na 750 g. A mala tak do tridsať centimetrov. Také malé bábätko som videl prvý raz. Štatistiky však ukazujú, že každé deviate dieťa sa narodí predčasne.

Aj ľudia, ktorí mi píšu a posielajú fotky svojich predčasne narodených detí, aké sú zdravé, šikovné, chodia do školy, ma veľmi povzbudzujú. Vidím, že lekári dokážu takéto deti vypiplať, a verím, že aj v našom prípade to bude tak.

Spomínate si na prvé pocity napriek tomu, že ste už boli pri pôrode svojej prvej dcérky Mie, ktorú máte s exmanželkou Miriam Kalisovou?

Bol to odlišný pôrod, aj keď bol tiež spontánny. Nevedeli sme však, čo sa s malou deje, nikto nám nič nepovedal, čo chápem, pretože v tom čase lekári a sestričky zabezpečovali Emkine vitálne funkcie v inkubátore. Ale boli to dosť ťažké a dlhé hodiny.

Aj keď mi napadali myšlienky, že by nemuselo byť všetko v poriadku, rýchlo som ich zavrhol. Verím totiž, že aj negatívna myšlienka môže niečo ovplyvniť, a nechcel som jej v prvých sekundách života dávať do vienka obavy a strach. Práve naopak. Tešili sme sa na ňu a verili sme, že nám prídu povedať, že žije a že to zvládne.

Určite je to pre vás ťažké obdobie, ale organizmus matky zareagoval na to, že niečo nie je v poriadku.

Bolo veľmi dôležité, že sa narodila, pretože bez plodovej vody, ktorá stále unikala, by sa v brušku trápila. Všetky vyšetrenia a podávanie liekov sa diali v prenatálnom období. Tým, že prišla na svet a celý proces prebehol prirodzene, mohli sa jej lekári venovať naplno.

Vyriešili sa tým aj naše obavy, čo bude s dieťatkom neskôr. Nechceli sme, aby ho neprirodzene vybrali cisárskym rezom. Takže asi vedela, prečo sa narodila skôr. Napríklad operácia, ktorú musela absolvovať, by sa pred narodením nedala urobiť.

Prečo ju museli operovať?

V tráviacom trakte mala vzduch a tekutinu, ktoré tam byť nemali. Deň po pôrode nám oznámili, že Emku prevezú do Detskej fakultnej nemocnici na Kramáre, aby chirurgovia zhodnotili, či ju treba operovať. A ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Chirurgický zákrok bol potrebný, dokonca jej museli odstrániť kus hrubého črievka, kde mala trhlinku spôsobenú zápalom.

Zrejme vďaka operácii môže dnes prijímať potravu. Myslím si, že práca lekárov a celého zdravotníckeho tímu je úžasná, pretože dokázať správne nadávkovať anestéziu a úspešne zoperovať takéto malé dieťatko je niečo úžasné.

Emka mala nedostatok plodovej vody, pretože v plodovom obale bola trhlina. Nešlo ju zaceliť?

V prvých mesiacoch tehotenstva bolo všetko v poriadku. Vývin aj hmotnosť dieťatka boli v norme. Ale potom vo štvrtom mesiaci Beátke z ničoho nič odtiekla plodová voda, ale nie preto, že by išla rodiť, ale preto, že sa z neznámych príčin poškodil plodový obal.

Na pohotovosti na Kramároch sme sa automaticky bez vyšetrení stretli s tým, že ide o potrat. Odporučili partnerke hospitalizáciu, čo sme aj urobili, ale zároveň sme neprijali to, že o bábätko prídeme. Začali sme hľadať alternatívu, pretože sme vedeli, že dieťatko je stále v poriadku.

V Ružinovskej nemocnici pána docenta Ferianca, ktorý sa venuje takýmto zákrokom. V 60 % sa mu darí plodový obal sceliť, ale v našom prípade sa to nepodarilo. Napriek tomu bol pre nás pán doktor Ferianec jedinou nádejou, že donosíme zdravé dieťatko, pretože bol odhodlaný niečo spraviť a pomôcť nám.

Plodová voda sa Beátke síce tvorila, ale zase unikala a nikdy jej nebolo dosť. Po pár týždňoch, ako bola Beátka z nemocnice doma, sme už opäť volali pohotovosť. Tentoraz ju odviezli do nemocnice na Antolskej. Od pána docenta sme vedeli, že keby došlo k skorému pôrodu, treba ísť práve tam, keďže majú lepšie podmienky postarať sa o predčasne narodené deti.

Pri prevoze Emky z Antolskej na Kramáre sa stala dopravná nehoda. Sanitka sa zrazila s osobným autom. Malú resuscitovali, ale mala aj nejaké ďalšie zranenia?

Podľa slov lekárov ju resuscitovali, ale podrobnosti zatiaľ nepoznáme. Možno pri náraze zlyhal prístroj na dýchanie, možno sa vytrhli hadičky, ktoré mala zavedené do telíčka... Neviem. Keďže išlo o dopravnú nehodu s vážnejšími zraneniami viacerých ľudí, prebieha vyšetrovanie.

Zavolali nás k výsluchu a pýtali sa nás na zdravotný stav malej pred zrážkou áut a po nej. Momentálne to má v rukách vyšetrovateľ. Podľa lekárskej správy malá nemala žiadne zranenia, ale podľa správy z výsluchu vraj mali podozrenie na zlomeninu kľúčnej kosti a obitie sleziny. Takže neviem a nechcem to hodnotiť.

Koľký raz sa Emka v podstate narodila, ako sa obrazne hovorí? Ťažkosti vo štvrtom mesiaci tehotenstva, predčasný pôrod, havária, operácia...

Ťažko povedať, bolo toho veľa. Dúfam, že má aspoň deväť životov ako mačka. Jediné, ako jej my môžeme pomôcť, je nemyslieť negatívne, nestrachovať sa, neklesať na duchu... Práve naopak, dávame jej lásku, veríme a dúfame, že bude všetko v poriadku, a sme pripravení pomôcť jej, ako len budeme vedieť.

Keď za ňou prídete, reaguje na vás?

Najlepšie to vidieť na prístrojoch, že ju niečo vyruší. Ako keby sa odrazu viac sústredila na iné veci ako na dýchanie a pokojný pulz. Nemôžeme ju hladkať, ale môžeme sa jej dotýkať. Takže ju chytáme za hlavičku a nožičky a urobíme jej akoby taký ochranný obal z dlaní.

Niekedy jej to vyhovuje, inokedy nie, ale mamina ju dokáže celkom dobre upokojiť. Otvára očká, sleduje, čo sa deje, ale je ťažké povedať, či aj reálne vidí. Som zvedavý, ako to bude ďalej, keďže už nemá prístroje, ktoré za ňu dýchali.

Viete, ako dlho bude musieť byť ešte v nemocnici?

Neviem, ešte je skoro o tom rozmýšľať. Veľmi dôležité je, aby sa odstránilo čo najviac vstupov do jej krehkého telíčka, ktoré často spôsobujú nemocničné infekty. Každý vstup je rizikom, že sa do telíčka dieťatka dostane nejaký vírus alebo baktéria.

Aj sa to často stávalo a musela dostávať antibiotiká. Ale sme radi, že sa to postupne eliminuje. Aj my sme vždy pri nej oblečení od hlavy po päty v ochranných odevoch. Rukavice síce nemáme, ale musíme mať ruky poriadne vydezinfikované.

Pustili k nej okrem vás ešte niekoho?

Okrem nás ju boli pozrieť moji rodičia. Deti na oddelenie nemôžu ísť, takže Mia (6) a Lily (7) ju ešte nevideli. Prístup tam nemajú ani starší ľudia. Je to vekovo ohraničené.

Sú dcéry na ňu zvedavé?

Sú, a veľmi sa na ňu tešia. Veď je to ich vytúžená spoločná sestrička. Niekedy si predstavujú, že by ju vozili v kočíku, inokedy, že už sa s nimi bude hrať, alebo si zmyslia, že im bude jej plač prekážať. Tešia sa, ale je to pre ne dlhé obdobie a nechceme im hovoriť, ako ťažko Emka bojuje. Takže dostávajú informácie, že je v nemocnici a musí ešte narásť. Obe sú veľmi trpezlivé a statočné.

Lily je dcéra vašej partnerky, ktorú má s bývalým manželom. Mala aj pri prvom tehotenstve nejaké problémy?

Nie, bolo to bezproblémové tehotenstvo aj pôrod.

Ako ste sa s Beátou spoznali a čomu sa venovala skôr, než otehotnela a musela ležať v nemocnici?

Beátka podniká v službách. Zoznámili nás spoloční známi na záhradnej grilovačke, kam sme obaja prišli aj s deťmi. Ona s Lily, ja s Miou. Padli sme si do oka a vyzeralo to, že aj naše deti by si mohli rozumieť. No a potom sa náš vzťah začal pomaličky rozvíjať. Samozrejme, nebolo to jednoduché, keďže máme deti a tie boli pre nás prvoradé. Ale vedeli sme, že chceme byť spolu. Tak sme sa snažili zosúladiť.

V televíznej Farme, v ktorej ste účinkovali, ste si podľa vašich slov neboli tým vzťahom až taký istý...

Boli sme upätí na svoje deti a nevedeli sme, či dokážeme prekonať isté rozdiely. Neboli sme si istí, či aj deti budú spolu vychádzať, lebo keď prišli konflikty, tak sme mali pocit, že je to katastrofa. No a potom som na dlhší čas odišiel na Farmu.

Zastihlo nás to v komplikovanom rozpoložení a v ťažšom období. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som na Farmu išiel. Chcel som si utriediť myšlienky. Tak som porozmýšľal a keď som sa vrátil, chceli sme byť obaja spolu.

Ktorá z dievčat je dominantnejšia?

Určite Lily. Je o rok staršia, autoritatívna aj impulzívnejšia. Mia je miernejšia, pozoruje skôr veci z diaľky. Sú úplne odlišné povahovo, správaním aj prejavmi, ale obe sú veľmi citlivé a vnímavé. Lily je akčnejšia v prejavoch aj v aktivitách, je športový typ, kým Miu by som prirovnal skôr k jemnej bábike.

Ale je dobre, že dievčatá navzájom na sebe vidia aj protipól a učia sa jedna od druhej. Keď Mia vidí, ako Lily pláva a jazdí na bicykli, naberá aj ona odvahu. Lili sa zase uči od Miušky pokoju a rozvahe.

Po akom čase ste začali žiť s Beátou v jednej domácnosti?

Spolu sme dva roky a v jednej domácnosti žijeme asi pol roka. Každý máme svoju nehnuteľnosť a nič sme nechceli unáhliť. Pretože Beátka má dcérku nonstop doma a ja svoju len približne polovicu mesiaca, aj to nie v kuse, tak skôr som sa ja prispôsoboval a chodil k nim.

Vy ste sa teda nasťahovali k partnerke?

Zatiaľ som sa ešte nepresťahoval, stále som v dome v Rajke, ale väčšinu času som u partnerky, aby sme boli čo najviac spolu. Myslím si, že ešte to chvíľku potrvá, kým sa presťahujem do domu k partnerke, ale až príde Emka domov, už nebudem mať čas chodiť a robiť okolo svojho domu.

Vaša partnerka ovdovela, keď mala jej dcérka rok a pol. Čo sa prihodilo jej manželovi, ak to môžete povedať?

Pamätá si Lily na otca a ako prijala vás?

Má jeho fotky, pozerá si videá s ním, takže má ho v pamäti. Nie som síce jej biologický otec, ale snažím sa o to, aby otcovskú rolu cítila. Nie vždy je to jednoduché, ale zvykáme si.

S partnerkou máte spoločné dieťa, ktoré je prvoradé, ale plánujete svoj vzťah spečatiť?

Ani jeden z nás nie je proti sobášu napriek tomu, že už sme obaja jeden mali. Jednoducho žijeme prítomnosťou. Moja predstava je, že by to bolo fajn mať spoločné priezvisko. Navyše obaja vieme, čo manželstvo znamená. No nie je to pri troch deťoch a práci momentálne prioritou. Úradné spečatenie nemá pre mňa až taký význam a partnerský vzťah neberiem ako menej hodnotný ako manželský.

Vzali ste si zo skrachovaného manželstva s Miriam nejaké ponaučenie do nového vzťahu?

Oveľa viacej sa s partnerkou rozprávame. Myslím si, že to je základ. Poznať dojmy, názor a pocity toho druhého, aby sme vedeli, či je spokojný. Snažíme sa veci riešiť okamžite, ako nastanú. Mám dojem, že na tom vzťah stojí. Ak jeden z partnerov necíti, že má v tom druhom všetko, čo by mal mať, tak to nefunguje a to môže byť začiatok konca.

Neviem, či je to ponaučenie alebo skúsenosť, ale vedome nerozmýšľam nad tým, ako to bolo predtým a ako je to teraz. Možno sú to signály v podvedomí, aby sa chyby neopakovali.

S exmanželkou ste moderovali reláciu O 10 rokov mladší, kde vás neskôr Markíza nahradila Máriou Čírovou. Neponúkli vám už nič?

Uvidíme, či spolupráca s Markízou, ktorá sa začala pred troma rokmi, bude pokračovať, alebo nie. Volávajú ma na kastingy a kamerové skúšky, ale nie je ľahké presadiť sa. Na Farme som sa u divákov zapísal celkom dobre a tak to vnímali aj ľudia z televízie. Trošku ma zamrzelo, že napriek tomu žiadna práca neprichádzala, ale aspoň som sa viac začal venovať tej svojej.

Moderovaním rôznych podujatí, eventov sa zaoberám aj v súkromí, robím prednášky o zdravom stravovaní, pohybe... Snažím sa ponúkať skúsenosti, ktoré som nabral počas rokov s klientmi vo fitnescentrách. A venujem sa výberu a dovozu vegánskych potravín a produktov. Dostať ich v nášom najväčšom vegánskom e-shope na internete alebo v takto zameraných kamenných obchodoch po celom Slovensku.

Môj spoločník, ktorý firmu založil, sa tomu venuje už dlhší čas, je vegán a ja som sa ním tiež stal v januári tohto roku. Možno sa to mnohým nezdá, ale táto strava je veľmi pestrá a zo zdravotnej stránky sa cítim veľmi dobre.

Martin Šmahel opísal najhoršie chvíle svojho života: Naša dcérka už dýcha sama!

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás